Márii Gamcovej sa aktivita uprieť nedá. Ale ako sme jej tlieskali, keď sa ozvala pri bleskovom pokuse predať pozemky pri Sídlisku Ťahanovce, tak v tomto prípade by sme zdravý rozum hľadali márne.
Vyčítať mestu, že sa snaží konečne vysporiadať vlastný majetok a získať zaň peniaze do kasy pre nás všetkých Košičanov na lepšie cesty, parkoviská, ihriská či upravené parky, je smiešne.
Vyčítať mestu, že chce peniaze za pozemky, na ktorých stoja oplotené záhrady, schodiská k domom, garáže či predzáhradky, bez ktorých by dom stratil na estetike i cene, je úplne komické.
Komické dvojnásobne, ak ako poslankyňa v roku 2005 hlasovala dokonca za cenu 2-tisíc za meter štvorcový pri predzáhradkách s inžinierskymi stavbami, ktorú potom vo februári 2006 zastupiteľstvo vrátane Gamcovej dodatočne znížilo na 1 100.
Zatlieskať treba radným, že sa po rokoch prebudili. Ako občan, ktorý neužíva mestský majetok grátis a za všetko, od odvozu smetí po poplatky za psa poctivo platí, si vyprosím, aby sa niekto roky rozťahoval na mestskom pozemku len tak. A ešte sa sťažoval.
A ľutovať občanov, ktorí to museli vedieť, ale zjavne im to vyhovovalo, rozhodne nemienim. Jednak preto, že nejde o žiadnych chudákov, ale majiteľov nehnuteľností v jednej z najlukratívnejších štvrtí Košíc, kde sa domy pod päť miliónov ani nevyskytujú. A ešte preto, že pred zákonom sme si všetci rovní.
