Ladislav Böszörményi PhD. Na projekte zainteresovaný priamo nie je. Pred výrobou elektriny jednoznačne uprednostňuje teplo.
KOŠICE. Štúdie využívania geotermálneho potenciálu Košickej kotliny boli vypracované Energoprojektom Košice a EGÚ Bratislava. Prvá zameraná prioritne na výrobu elektriny a teplo pre napájanie sústavy CZT bolo vedľajším produktom. Uvažovalo sa s nereálne vysokou teplotou termálnej vody a ekonomické parametre boli neuspokojivé.
Predmetom druhej bolo komplexné riešenie obnovy teplárenského zdroja, konkrétne nahradenia 200 MW tepelného výkonu bloku TEKO I, ktorého odstavenie bolo už v tom čase aktuálne. Na realizáciu bola odporúčaná alternatíva, podľa ktorej by sa získalo 100 MW z geotermálnych zdrojov a 100 MW z novopostaveného paroplynového zdroja. A to napriek tomu, že mala horšie ekonomické ukazovatele, než alternatíva, v ktorej celých 200 MW by pochádzalo z paroplynového zdroja. Pri analýze neboli zohľadnené vonkajšie náklady, ktoré sú vyvolané enviromentálnou záťažou. Tie sú pri využívaní geotermálnej energie podstatne nižšie. Vtedajšie vedenie TEKO v obave o stratu konkurencieschopnosti sa proti tomu bránilo.
Existuje aj iná alternatíva
"Začal som hľadať alternatívu, ktorá by bola pre podnikateľské subjekty a spotrebiteľov tepla výhodná. Dopracoval som sa ku koncepcii, ktorá je inováciou alternatívy odporúčanej v štúdii EGÚ. Zásadný rozdiel je v tom, že kým v nej sa navrhuje nezávislé generovanie po 100 MW tepelného výkonu z geotermálneho zdroja a zo zemného plynu dvoma štandardnými technológiami, ja som presadzoval koncepciu založenú na realizácii neštandardného prevedenia paroplynového zdroja. Menšia časť geotermálnej energie dopravovanej do TEKO by sa využila na podporu kombinovanej výroby elektriny a tepla a väčšia štandardným spôsobom na napájanie sústavy CZT," uviedol L. Böszörményi.
Táto inovácia si vyžaduje pre zimnú prevádzku len jednoduchú úpravu štandardného paroplynového cyklu a pre letnú navyše integrovanie absorbčného chladiaceho zariadenia do štruktúry zdroja. Tieto opatrenia umožnia efektívnejšie využiť disponibilný potenciál geotermálnej energie aj zemný plyn. Na potvrdenie tohto riešenia by bolo nutné vypracovať serióznu štúdiu.
Teplo by bolo lacnejšie
Nádej na pokrok v otázke projektu svitla v čase, keď sa pripravovala privatizácia teplárne. Záujem mala aj SPP, ktorá vlastní vrty pri Ďurkove. V súvislosti s potrebnou obnovou teplárne sa zaujímali aj o koncepciu spomínaného hybridného paroplynového zdroja. Táto alternatíva by mohla podľa L. Böszörményiho zabezpečiť najnižšiu cenu tepla pre Košice. Pri rovnakom technickom riešení by o niečo drahšie mohlo byť teplo, ak by TEKO vlastnila vrty a realizovala rovnakú koncepciu paroplynového zdroja. Najdrahšie by však bolo, keby TEKO kupovala geotermálne teplo od SPP alebo od tretieho subjektu, ktorý kúpi vrty od SPP.
Geotermálny potenciál Košickej kotliny je odborníkmi považovaný za najperspektívnejší na Slovensku. Odhaduje sa na 300 MW využiteľného tepelného výkonu. Pri výdatnosti 60 l/s jedného produkčného vrtu by bolo nutné urobiť možno až 20 dubletov (dvojica vrtov - jeden produkčný a jeden reinjektážny). V jednotlivých alternatívach košického projektu by sa malo urobiť maximálne len 8.
Zásadným problémom v súvislosti s využívaním geotermálnej energie je, na čo ju využívať - na zásobovanie teplom alebo na výrobu elektriny.
"Využívanie geotermálnej energie na výrobu tepla v podstatne väčšej miere prispieva k znižovaniu emisie CO2. K tomu postačuje nižšia teplota termálnej vody, ktorá sa dá dosiahnuť v menšej hĺbke pri nižších nákladoch. Snaha vyrábať elektrinu z termálnej vody o teplote 120-130 stupňov C je zbytočné hľadanie technicky aj investične náročného riešenia. Teplo sa získava s účinnosťou, ktorá sa blíži ku 100 percentám, ale elektrina len s účinnosťou okolo 10 percent," argumentuje docent.
Tvrdí, že je podstatne efektívnejšie využívať geotermálnu energiu na nahradenie zemného plynu pri zásobovaní teplom. Z ušetreného plynu sa dá vyrábať elektrina aj s 5-násobne vyššou účinnosťou než z geotermálnej energie a technológiou, ktorá je investične asi dvakrát menej náročná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
