Poslucháči na koncerte majú pocit, akoby putovali naprieč zemeguľou

Hudbu má rád azda každý. Tento fenomén je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života už od nepamäti. Stále sa obmieňa, rozvíja a nasáva nové prvky aktuálneho životného štýlu. Jej podstata a účel však ostáva nezmenená. Rozveseľovať a vyvolávať v nich príjemné pocity. Práve o to sa dlhé roky pokúša aj francúzsky hudobník Miqueu Montanaro, ktorý svojou tvorbou zachováva tradičnú hudbu rôznych kultúr. Koncom februára sa predstavil v košickom GeS klube na hudobnom koncerte Jam Session Marseille - Košice. Divákom predviedol svoju virtuozitu hry na niekoľkých zaujímavých nástrojoch.

Miqueu Montanaro pochádza z oblasti Provence, ležiacej neďaleko južného francúzskeho pobrežia. Vyrastal v prostredí, ktoré je známe miešaním rôznych kultúr. "Dennodenne som bol obklopený tromi kultúrami a tromi jazykmi. V tejto oblasti žijú ľudia s rôznym pôvodom, používajúcim tri jazyky. Occitane, ktorý je akýmsi provinčným menšinovým nárečím, taliančinu a francúzštinu. Nikdy som teda nemal problém s jazykmi," hovorí charizmatický Francúz. Talianske meno Montanaro má kvôli pôvodu svojho otca, ktorého predkovia boli Taliani. "Mama bola pre zmenu Maďarka. Aj vďaka tomu teraz dokážem plynulo rozprávať po maďarsky a spolupracujem s mnohými ľuďmi v Budapešti."

Mama pracovala ako šička, otec ako železničiar. Naoko teda nič nenasvedčovalo tomu, že by sa z ich syna mal stať hudobník. "Bol som atlétom, veľa som športoval a dlho to vyzeralo tak, že sa v dospelosti budem venovať športovej kariére." Zaúradoval však vplyv starých rodičov. Jeho babka totiž bola speváčkou. "Odmalička sme ju spolu s dvomi bratmi navštevovali. Mnohokrát nás učila tradičné piesne a samozrejmosťou bolo to, že sme vedeli hrať na nejaké hudobné nástroje." Jeho prvé dotyky s hudbou sa spájali so saxofónom, neskôr aj bubnom a píšťalou. Tie sú v oblasti odkiaľ pochádza niečím podobným ako fujara na Slovensku.

Nechodil do žiadnej hudobnej školy

S hudbou prišiel Miqueu do styku aj na škole, kde sa neskôr prihlásil na rôzne hudobné krúžky. Hudba u neho neskôr zvíťazila nad športom aj kvôli jeho národnému cíteniu. "Ľudia, ktorí pochádzajú z oblasti, z ktorej aj ja, si v sedemdesiatych rokoch uvedomovali zlú situáciu, do ktorej sa dostala kultúra Occitane. V tom čase totiž silneli tlaky, ktoré nastoľovali trend odsúvania Occitanu do úzadia. Nie je v tom nič nacionalistické, protifrancúzske alebo protitalianske. Jednoducho sme si uvedomovali, že musíme robiť niečo, čo pomôže oživiť kultúru Occitanu a zachovať jeho tradíciu a folklór. Práve preto som sa začal venovať hraniu našej tradičnej hudby."

Hudbu ako takú pritom Miqueu nikdy neštudoval. Teda sa neučil žiadnu teóriu ani hru na nejaký nástroj. "Vyštudoval som pedagogiku. Okrem menších hudobných krúžkov, ktoré som navštevoval popri škole, som nikdy nechodil do nejakej oficiálnej špeciálnej školy, zameranej na klasickú hudobnú výuku." Ako ďalej spomína, hru na hudobné nástroje sa učil len svojim sluchom a s pomocou rôznych iných hudobníkov. "Na takmer každý nástroj ma naučil hrať nejaký majster. Spočiatku to boli hudobníci z oblasti, z ktorej pochádzam. Neskôr, keď som začal veľa cestovať, spoznával som rôznych hudobníkov z iných krajín. Títo ľudia mi potom predstavili svoju kultúru a naučili ma hrávať na ich tradičné nástroje."

Odmalička Miqueu čas od času hrával na menších hudobných akciách, spočiatku so súrodencami, niekedy so svojou starou mamou. Neskôr sa stal súčasťou rôznych hudobných projektov, či kapiel. "Od desiatich rokov som hrával, dá sa povedať pravidelne. V osemnástich rokoch sa to však posunulo na tú úroveň, že som začal hrávať aj ako sólo hudobník a z môjho hudobného koníčka sa stalo povolanie." Od osemnástich rokov sa teda hudbe začal venovať naplno a profesionálne. Koncertoval za peniaze a hraním sa defakto živil. "Samozrejme, že sa to, čo som hrával, časom menilo. No základ bol stále ten istý. Odmalička hrávam tradičnú hudbu - folklór. Ten obohacujem o rôzne prvky, ktoré mi v tom ktorom období pripadajú ako vhodné. Gro môjho hudobného cítenia však ostáva nezmenené. Základom stále bol, je a bude folklór."

Prečo, to nedokáže presne popísať. Zrejme však pôjde o prozaické dôvody. "Táto hudba bola všade okolo mňa. Vyrastal som v prostredí, kde je hudba rovnako podstatná ako vzduch, ktorý dýchame. Folklór je neodmysliteľnou súčasťou kultúry Occitane. Keď som vyrastal, prakticky každý deň som bol v styku s interpretmi, hrávajúcimi práve takúto muziku." Významný podiel na jeho hudobnom cítení mala už spomínaná stará mama. Keďže bola speváčkou, prichádzal neustále do styku so známymi hudobníkmi. "Vtedy som si to neuvedomoval, no mal som veľké šťastie na prostredie, v ktorom som vyrastal. Dennodenne som sa stretával s muzikantmi, ktorí ma učili, ako mám hudbu cítiť a veľmi ma ovplyvňovali. Nie vždy som si pritom uvedomoval ich renomé. Mnoho z nich bolo už vtedy alebo je teraz považovaných za významných jazzových hudobníkov."

Využíva prvky rôznych kultúr

Ak niekto pomenuje štýl, ktorému sa Miqueu venuje, určite použije slovo jazz. Škatuľkovanie však on sám odmieta. "Stále som sa snažil robiť hudbu s otvorenou mysľou. Práve to je podstata mojej tvorby. Robím hudbu s otvorenou mysľou a otvorenými očami a to isté chcem docieliť aj u mojich poslucháčov. Preto nerád pomenúvam hudobný štýl, ktorý hrávam. Chápem, že je zrejme najjednoduchšie použiť slovo jazz, no ani zďaleka to nevyjadruje presný charakter mojej hudby." Základom je neustále obohacovanie myšlienkového obsahu jeho hudby. "Stále sa stretávam s rôznymi umelcami, z tých najrozmanitejších krajín a kultúr. Určite ich neberiem ako hudobníkov, ktorí hrávajú niečo iné ako ja. Alebo ako konkurenciu. Od každého si snažím vziať nejaké hudobné prvky a zdokonaľovať tým to, čomu sa venujem ja."

Práve vďaka tomu pochopil, čo je tým zlatým stredom, ktorý je podstatou jeho hudby. "Stále si držím základ, ktorý som už spomínal. Pridávam k nemu prvky najmä tradičnej hudby iných kultúr, ktoré si osvojím od umelcov s ktorými sa stretávam. Ani tu však nemôžem tvrdiť, že ide len o tradičnú hudbu. Na konci minulého roka som napríklad vystupoval s jedným hip hopovým interpretom. Možno niekomu pripadá myšlienka spojiť rap a hip hop s folklórom ako absolútne nerealizovateľná. No ak by počul naše nahrávky, pochopil by, čím je hudba krásna. Je otvorená a dokáže spájať aj tie najrozličnejšie charaktery a najrozličnejšie kultúry."

Špecifikom tvorby Miquea je to, že dokáže spájať prvky všetkých hudobných kultúr dokopy naraz a súčasne. Väčšina podobných umelcov zahrá na koncerte po jednej skladbe z každej kultúry, ktorú prezentuje. On však všetky všetky prvky spája súčasne. V jedinej piesni teda badať stopy niekedy aj desiatich hudobných kultúr súčasne. Poslucháč teda nedokáže určiť to, hudba ktorej oblasti v nej prevláda. "Robím to zámerne. Ak hrávam sám, poslucháč to nedokáže presne identifikovať. Potom je krásne to, keď si ako hosťa prizvem umelca prezentujúceho niektorý z týchto folklórov. Ak si napríklad prizvem Araba, práve on ´vytiahne´ arabskú zložku obsiahnutú v mojej skladbe. Ja pritom hrám rovnako, ako keby som hral sám."

Poslucháči teda majú na jeho koncertoch pocit, akoby sa vznášali a putovali naprieč zemeguľou. V jeho hudbe cítiť kultúry tých najrôznejších krajín. "Neviem povedať, ktorú tradičnú hudbu obľubujem, alebo používam najviac. Ak sa však človek dobre započúva, určite zacíti čo-to z talianskej, francúzskej, či španielskej hudby. Veľmi rád však používam aj prvky z juhoamerickej, africkej, arabskej, či dokonca maďarskej tradičnej hudby."

Nikdy nepočítal počet nástrojov

Veľmi dôležitým faktorom pri Miqueovej tvorbe je teda spolupráca s inými umelcami. Tých vystriedal niekoľko, nerád však hovorí o tom, že ich k svojmu hudobnému vývoju využíva. "Slovo využívať je totiž veľmi zavádzajúce. Umelci, s ktorými spolupracuje, pomáhaju môjmu hudobnému vývoju rovnako, ako pomáham ich hudobnému vývoju ja. Spolu takto len zdokonaľujeme hudobný odkaz, ktorý chceme zachovať a snažíme sa ho spraviť zaujímavým aj pre bežnú modernú spoločnosť, ktorá s tradičnou hudbou neprichádza do styku."

O jeho všestrannosti svedčia napríklad aj spolupráce s hudobnými orchestrami. "Zaujímam sa aj o klasickú vážnu hudbu. Nemám problém skomponovať na počkanie symfóniu, či zahrať si s nejakým hudobným telesom. V minulosti som napríklad spolupracoval s maďarských orchestrom v Budapešti." Zaobíde sa však aj bez orchestra, či doprovodnej skupiny. Jeho koncerty sú zaujímavé práve tým, že dokáže svojpomocne vytvoriť hudobnú projekciu, ku ktorej by bolo treba minimálne trojčlennú kapelu. Na koľkých nástrojoch dokáže hrať, však nevie číselne vyjadriť ani približne. Je ich ale vyše päťdesiat. "Určite som to nepočítal. Hrajem totiž na veľké množstvo rôznych tradičných nástrojov. Len tých dychových je vyše dvadsať." Pre vysvetlenie je potrebné povedať, že na každom vystúpení hráva Miqueu súčasne na viacerých nástrojoch. Dominujú najmä rôzne píšťaly a bubny, no kombinuje ich aj s takými "špecialitami", ako napríklad drumbľa či harmonika. Okrem toho tieto zvuky dopĺňa aj rôznymi hlasovými variáciami.

Miqueu teda nie je hudobníkom, ktorý robí hudbu bez myšlienky. Hráva s jasnou víziou. "Hrávam tak, ako mnoho iných umelcov. Pre radosť a z čistej lásky k hudbe a kultúre. No stále sa ňou snažím prezentovať jasné myšlienky. Nosnou je spájanie rôznych kultúr, spájanie hudbou a borenie hraníc. Dnes je spoločnosť tak multikulturálna, že je potrebné zmazať rozdiely medzi ľuďmi a spájať ich." Takto vznikla aj myšlienka košického koncertu. "Práve preto to malo podtitul Marseille - Košice. Ide o to, aby sme si uvedomili, že rozdiely medzi rôznymi kultúrami dnes už strácajú svoje opodstatnenie. Všetci ľudia totiž majú emócie a milujú muziku," uzavrel tento multiinštrumentalista.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári