Do bytu šiel iba kradnúť, odchádzal z neho ako vrah
Závislosť na tipovaný športových výsledkov sa už podpísala pod nejednu ľudskú tragédiu. Buď sa jej obeťou stane človek, ktorý v túžbe po veľkej výhre prehrá celý svoj majetok, alebo sa iný zadĺži tak, že podľahne tlaku veriteľov a dá sa na zbojnícke chodníčky. Začne kradnúť, alebo v horšom prípade, vraždiť. Dnešný prípad nie je iný. Jeho hlavný hrdina sa síce nerozhodol vyriešiť svoju finančnú situáciu tak, že niekomu siahne na život, no okolnosti sa napokon vyvinuli tak, že to urobil...
Bola teplá májová nedeľná noc. Anton H. sedel u kamaráta pre televízorom, prepínal teletext a v ruke žmolil niekoľko tiketov. Veril, že tentoraz to konečne vyjde. Spolu stavil posledných 10 tisíc a možná výhra by mu vyniesla až desaťnásobok. Pravda, to by musel uhádnuť všetky výsledky. Že sa tak nestane, pochopil Anton asi po hodine. Hoci mu niektoré riskantné tipy vyšli, všetkých šesť tiketov mu "znehodnotil" akýsi začínajúci tenista z kvalifikácie, ktorý vyhral v prvom kole Wimbledonu s nasadenou "šestnástkou". Anton pokrčil tikety, hodil ich do koša a zamyslel sa. Zase urobil tú istú chybu, ako už niekoľkokrát pred tým. Na všetky tikety dal ten istý tip, čo sa mu opäť vypomstilo. A to aj napriek tomu, že to bola podľa neho tutovka. Totálna prehra Antona mrzela, ale nebola to najhoršie. Horšie bolo niečo iné. Zajtra musí vrátiť Tonymu 50 tisíc a pritom má akurát niekoľko drobných na autobus.
Anton si zapálil cigaretu a v duchu nariekal nad osudom. Takmer všetko cennejšie, čo mal, už rozpredal. A nielen to. Aj mamine šperky, kvôli krádeži ktorých ho rodičia vyhodili z domu. Za posledné dva mesiace si narobil dlhy za 200 tisíc korún. Všetci by počkali, iba ten mafiánsky úžerník Tony nie. Pre neho musí do zajtra pozháňať peniaze stoj čo stoj. Nechce predsa skončiť v nejakej tmavej pasáži s nožom v bruchu. Alebo ako kamoš Gabi vlani v lete. Tomu dal Tony zlomiť ruku kvôli smiešnym 20 tisíckam. Vraj pre výstrahu. Gabi potom naschvál prepadol nejakého dedka tak amatérsky, aby ho poliši hneď chytili. Teraz sedí v base má na dva roky od Tonyho pokoj. Mysliac na svojho zabásnutého kamoša zrazu Antonovi napadla spásonosná myšlienka. Hneď na druhý deň ráno pôjde domov k rodičom a prekutre byt. Určite niečo nájde. A keď to vyjde, nechá rodičom odkaz, že je v "kaši" a že všetko vráti. Určite to pochopia, veď je ich jediný syn.
V pondelok predpoludním vošiel Anton do vchodu bloku na Tr. SNP. Vyšliapal na 5. poschodie a keď sa ocitol pred dverami rodičovského bytu, neveriacky civel na prídavnú zámku. Navyše, ani do pôvodnej mu nepasoval kľúč a hrozivo vyzeralo i upozornenie na zárubni dverí, že byt je chránený elektronickým zabezpečením. "Rozmýšľal som, čo urobím, keď sa odrazu vedľa otvorili dvere a vyšla z nich susedka," spomínal neskôr Anton na chvíle, keď sa začal v jeho hlave rodiť nový plán. "Asi išla do obchodu, lebo v ruke držala nákupnú tašku. Pozdravili sme sa a ona nastúpila do výťahu. Vtedy mi napadlo, že vykradnem jej byt. Vedel som, že s nikým nebýva, je vdova a jej muž bol nejaký veľký riaditeľ. Bol som si istý, že v jej byte niečo cenné nájdem. Ak nie peniaze, tak šperky. A ak ani tie, niečo, čo sa dá rýchlo predať alebo dať do záložne. Hoci aj starý obraz alebo televízor. Vtedy som bol v koncoch, takže by som vzal čokoľvek..."
Antonovou susedkou bola 69-ročná Katarína D., ktorá už 11 rokov sama obývala 2-izbový byt. Vedelo sa o nej, že peňazí má dosť a na dôchodok odkázaná nie je. Len čo dole vystúpila a vyšla z brány, Anton vybral z vrecka zväzok planžiet, ktoré mu už pomohli k nejednému bytu so starou "fabkou". Ešte raz skontroloval, či je "čistý vzduch" a pustil sa do práce. "Ten byt som otvoril asi za 20 sekúnd," pochválil sa svojim výkonom. "Keď som vošiel dnu, okamžite som vedel, že odtiaľ naprázdno neodídem. Už chodba bola plná vecí, ktoré by som určite vedel dobre predať. Ja som ale potreboval peniaze." Anton začal zásuvkami v obývačke. Otváral jednu za druhou a hľadal vkladné knižky alebo hotovosť. Po chvíli našiel obe, no spokojný nebol. Vkladná knižka s pol miliónom bola na heslo a v nej vsunutých tisíckorunových bankoviek narátal iba desať. "Prestal som prehľadávať zásuvky a sústredil sa na šperky. Tie som našiel takmer ihneď. Boli v sklenej kazete na nočnom stolíku. Tých päť prsteňov, tri retiazky a krížik som odhadol asi tak na 50 tisíc."
Vo chvíli, keď naďabil v jednej zo skriniek na kolekciu zlatých mincí a v duchu rátal, koľko za ne dostane, začul z chodby šramot. Neskôr vyšlo najavo, že pani Katarína ani do obchodu nedošla. Niekde na polceste sa otočila, ale prečo, to sa zistiť nepodarilo. "Hneď som vedel, že susedka sa vrátila," blížil sa Anton v spomienkach na vyvrcholenie vlámačky. "Asi vytušila, že niečo nie je v poriadku, lebo dvere boli vlastne odomknuté. Spýtala sa, či tu niekto je. A potom ešte raz..." Anton si uvedomil, že je zle. Nepozorovane ujsť sa nedalo a keby ho tá žena zbadala, bol by prezradený. Bol totiž "v podmienke" za dve staršie krádeže. Ostávala mu jediná možnosť: umlčať babku navždy. Hoci nie je vrah, tentoraz nemal na výber. Buď ona, alebo nôž od Tonyho... "Chytil som nejakú tepanú sošku, čo stála na skrinke a postavil sa za dvere. Keď vošla tá žena, udrel som ju po hlave." Babka sa zviezla na zem a tam ju vrah ešte "dokončil"... Pitva neskôr odhalila na jej hlave šesť až osem úderov. Starenkina lebka bola tenká ako vaječná škrupinka. Polovica z úderov mohla byť smrteľná.
Anton šperky i mince predal priekupníkovi a razom bol bohatší o 150 tisíc korún. Dlh vyrovnal a niekoľko dní si žil ako kráľ. Po týždni od vlámačky bolo po ňom vyhlásené pátranie. Ktosi totiž videl Antona vychádzať z paneláku a tak si polícia v rámci preverovania podozrivých porovnala jeho odtlačky prstov s tými, čo sa našli v byte nebohej. Zadržali ho pri pokuse ukradnúť nejaké auto.
"Ja som ju nechcel zabiť," tvrdil Anton na súde. "Potreboval som peniaze. Išlo mi o život." Súd výhovorky neakceptoval. Za lúpežnú vraždu dostal 32-ročný Anton H. 14 rokov.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
