HEREC SI CHCE ŠPANIELSKU RODINU PRISŤAHOVAŤ
Pred viac ako 15 rokmi dal prednosť žene svojho srdca a odsťahoval sa do Španielska. Láska k herectvu ho však stále častejšie láka späť do rodného kraja. Roman Luknár patrí spolu so svojim kamarátom Adym Hajdum k zrejme najobsadzovanejším slovenským filmovým hercom. Z príležitostí sa tešia nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Obaja si zahrali aj v najnovšej snímke režiséra Miloslava Luthera "Tango s komármi".
Tvorivé trio Luther, Luknár, Hajdu nie je novinka. Ako sa vám nadväzovalo na spoluprácu spred 20tich rokov, kedy ste spolu natočili film Chodník cez Dunaj?
- Čas náš vzťah nijako neovplyvnil. Adynko so Slávkom ešte po mojom odchode do Španielska natočil jednu inscenáciu a naštudoval jedno predstavenie. My sme sa stretávali na filmárskych večierkoch a premiérach v Bratislave, takže kontakt sme mali. A pred časom za nami prišiel, že ide robiť vlastný film, ku ktorému si píše aj scenár a chce, aby sme v ňom hrali. Takže naša spolupráca pokračuje. Rozdiel je len v tom, že je bohatšia o skúsenosti, ktoré sme nazbierali za tých 20 rokov.
Ako vás tých 20 rokov zmenilo?
- Mám menej vlasov. (Smiech) A trošku som dospel.
Ste vari menej bláznivý?
- To nie, šibe mi stále. Ale som zodpovednejší voči rodine. Uvedomujem si, že prečo by mali stále prejavovať pochopenie voči tomu, že mám herectvo rád, a preto som stále preč. Že ockovi tlieskajú, no oni si ma neužijú. Začínam sa viac dívať na nich a nejdem do všetkého len preto, že to mám rád.
To znamená, že sa chystáte viac orientovať na prácu v Španielsku?
- Posledné štyri roky sa viac pohybujem v tomto priestore a vyzerá to tak, že aj celý tento rok budem pracovať na Slovensku. Sme síce v telefonickom kontakte a niekedy odletím domov hoci aj len na deň a pol pozrieť ich, ako sa majú. No uvedomil som si, že sa chcem k svojim blízkym správať trošku inak. Rád by som ich presťahoval na Slovensko, dal chlapcov na španielske gymnázium. Chcem ich mať pri sebe, pretože to vyzerá tak, že ďalší rok tu budem mať dosť práce.
Zo Slovenska ste odišli pred viac ako desiatimi rokmi. Čo sa tu za ten čas zmenilo?
- Najmä vzťahy. Žiaľ, k horšiemu.
Stratili ste mnoho priateľov?
- Nestratil, skôr sa vzdialili. Ja si myslím, že som ostal taký, aký som bol.
Nezmenil vás život v Španielsku?
- Ale to áno. Človek žije v úplne inej kultúre, naučí sa iné veci, otvorí strašne veľa iných dvier.
Čím vás Španielsko očarilo?
- V prvom rade tým, že tam nikto nevstáva ráno o šiestej. S tým som mal celý život problémy. Pre mňa sa deň začína o 10.00-11.00 hod. Som totiž nočný vták - večeriam o 23.00 hod., spať chodím v zime o druhej a v lete o štvrtej nad ránom. A tým, že je tam teplé podnebie, sú ľudia viac na ulici a viac spolu komunikujú. V tom je základný rozdiel. Ja som bol odjakživa úprimný, hovoril som všetko priamo, neuznával som to, že sa treba najprv tváriť, až potom rozprávať. Tam, keď sa niekoho niečo opýtate na ulici, hneď sa s vami dá do reči a neraz vás aj odvedie tam, kam potrebujete. Tu, keď sa opýtate, koľko je hodín, každý otočí hlavu a uteká preč.
Vedeli by ste si teda ešte predstaviť žiť na Slovensku?
- Ale áno, vedel. Len na zimu si budem ťažko zvykať. Už som preorientovaný na slniečko. A veľmi si prajem, aby za mnou prišla aj moja rodina, aby moji synovia spoznali aj moju kultúru.
Podtitul filmu Tango s komármi znie: "Pravda je pekné svinstvo". Súhlasíte s tým?
- Áno. Pravda väčšinou bolí a ľudia ju nechcú počuť. Ak sa ešte vrátime ku vzťahom tak tu to funguje presne tak. A ak je pravda svinstvo, je lož veľmi krásna vec. Všetci si tu klameme, rozprávame a nahovárame si hlúposti.
Týka sa to aj vás? Prispôsobili ste sa už spoločnosti a klamete aj vy?
- Nemám koho klamať. Nerobím nič také, čo by som mal zakrývať. No naučil som sa, že v Španielsku sú ľudia otvorenejší a povedia si veci do očí. Toto my nedokážeme. A keďže platí, že pravda je pekné svinstvo, tak radšej veci nekomentujem. Buď sa otočím a idem preč, alebo si pískam. Lebo ľudia nemajú radi pravdu. Keď som im ju hovoril do tváre, bolo im to nepríjemné. Tak ju už hovorím len medzi blízkymi.
Koľko kamarátov vám tu vlastne ešte ostalo?
- Dosť, aj keď ich je menej ako predtým. Teraz už totiž majú veľa starostí s domami, Mercedesmi a inými majetkami.
Vy tieto starosti nemáte?
- Nie. A čím som starší, tým menej vecí by som k životu potreboval.
V snímke Tango s komármi ste si zahrali aj so svojou ženou Lolou. Ako vlastne vznikol tento nápad?
- Keď sme v Španielsku vybavovali koprodukciu, priletel Slavo do Madridu a prvýkrát spoznal Lolu bližšie. Zaujala ho, a tak mi povedal, že by chcel, aby si zahrala v jeho filme.
Hrali ste spolu už predtým?
- Iba divadlo. Takže táto príležitosť nás potešila, pretože len málokto si môže urobiť takúto pamiatku. Takisto Ady má vo filme jeden záber so svojou manželkou. A už je to tam, navždy zakonzervované. Navyše sa v Madride točilo vedľa môjho domu, takže tam mám aj svoju štvrť, tržnicu, kam chodím nakupovať čerstvé ovocie a zeleninu, svoj dom. Je to pekná spomienka.
ANDREA TOMÁSCHOVÁ
Autor: 1931
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
