Aby oklamali žalúdok, pijú vodu, bijú sa do brucha alebo idú spať
Už dlhé roky médiá zasypávajú verejnosť fotkami štíhlych modeliek či speváčok. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa mnohé z extrémne štíhlych "celebrít" nestali vzorom pre mládež, konkrétne dievčatá v pubertálnom veku. V snahe sa im čo najviac podobať si ich obrázky lepia všade, no hlavne na chladničku. Napríklad preto, aby ich odrádzali jesť. Hladovanie a chudntie sa potom v niektorých prípadoch dostane až do fázy choroby, nazvanej mentálna anorexia.
"Ak si hladná, udri sa päsťou do brucha. Alebo si umy zuby, stratíš tak chuť do jedla. Ak máš bolesti z hladu, schúľ sa do klbka. Skús zaspať. Jedlo si krájaj na malé kúsky a jedz ich na malom tanieriku čajovou lyžičkou. Bude ti to trvať dlhšie.... Toto je iba náznak toho, čo sa dievčatá na "PRO ANA" stránkach dočítajú. Sú to internetové stránky, kde si dievčatá navzájom radia, ako rýchlo a zaručene schudnúť. Ak sa okrem čítania pustia do dôsledného plnenia týchto rád, na konci "šialenej jazdy" ich čakajú dve možnosti. V lepšom prípade vychrtlá postava, v tom horšom smrť. Napriek tomu je na Slovensku a konkrétne v Košiciach množstvo dievčat, ktoré sú ochotné toto všetko podstúpiť. Ak by ste sa poobzerali okolo seba lepšie, možno máte také dieťa aj doma. Psychológovia preto radia nepodceňovať žiadne príznaky.
Detská psychiatrička z Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach MUDr. Terézia Rosenbegrerová už liečila desiatky takých dievčat. Najkritickejším obdobím je podľa nej 12 až 18 rok. "Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná úmyselným znižovaním telesnej hmotnosti," vysvetľuje MUDr. Rosenbergerová. "Anorektickí pacienti neodmietajú jesť preto, že by nemali chuť, ale preto, že nechcú jesť. Aj keď to niekedy popierajú a uvádzajú rôzne dôvody, prečo jesť ´nemôžu´. Ich averzia k jedlu je prejavom narušeného postoja k telesnej hmotnosti. Výskyt mentálnej anorexie od 60. rokov 20. storočia stúpa."
Mnohé dospievajúce dievčatá, ktoré práve získavajú znaky ženskosti, sa nevedia zmieriť s pohľadom do zrkadla. Ak sa pridajú komplexy či hlúpe poznámky okolia, 13 14 ročné dievčatá sa dajú ľahko ovplyvniť. Najprv obmedzia alebo úplne vylúčia stravu, neskôr začnú cvičiť, pijú veľa vody. Negatívnym prvkom v tejto problematike sa ukazuje internet. Ten poskytuje množstvo osvedčených rád, tipov a trikov, ako zahnať hlad či oklamať okolie. V každej fáze sa dá anorexia zastaviť a vrátiť späť. Pacient však musí mať pri sebe niekoho, kto mu pomôže. Ako tvrdí MUDr. Rosenbergerová, rodičia sú často tými poslednými, ktorí si všimnú, či dokonca priznajú, že niečo nie je v poriadku. Dievčatá s podozrením na anorexiu, dovedú k lkárovi práve učitelia či telocvikári.
"Anorexia sa zo začiatku prejavuje ako ´diétne správanie´," vraví košická odborníčka. "Dievča si vyhliadne nejakú diétu, začne ju dodržiavať a okoliu dokazuje, aká ja vitálna, šťastná a plná energie. Niekedy dokonca paradoxne anorektičky rady varia alebo nútia súrodencov ku konzumácií veľkých porcií jedla. Súčasťou anorexie sú aj obrovské klamstvá! Dievčatá skrývajú jedlo alebo tajne vracajú. Svoju hmotnosť falšujú tým, že pred vážením vypijú väčšie množstvo vody alebo si do oblečenia schovávajú ťažšie predmety." Navyše u nich permanentne pretrváva strach z tučnoty a skreslená predstava o vlastnom tele ako neodbytná a vtieravá obava z ďalšieho priberania. Okrem nechutenstva sa anorexia prejavuje aj stratou menštruácie, zachlpenými vlasmi, polámanými nechtami, zmenou nálad, zvýšeným ochlpením, nízkym tlakom, odpadávaním, závratmi.
Okrem anorexie existuje aj pojem mentálna bulímia. Tiež ide o poruchu prijímania potravy. Rozdiel je v tom, že kým dievča, trpiace anorexiou, odmieta jesť, dievča s bulímiou stravu normálne konzumuje. Potom však nastávajú výčitky svedomia. V snahe potlačiť výkrmný účinok jedla následne vyvolá vracanie alebo užije rôzne preháňadlá. "Bulímia je charakterizovaná opakujúcimi sa záchvatmi prejedania spojenými s prehnanou kontrolou telesnej hmotnosti," hovorí MUDr. Rosenbegrerová. "Na rozdiel od mentálnej anorexie sa nevyskytuje výraznejší úbytok telesnej hmotnosti a trvalá amenorea (vynechanie menštruácie). Nutkanie prejesť sa a pocit straty kontroly nad jedlom môžu byť pri obsedantných (nutkavých) a depresívnych poruchách. Častá je kombinácie bulímie so závislosťou na alkohole."
Anorexia a bulímia môžu mať dlhý priebeh alebo prebiehať vo forme epizód, opakujúcich sa mnoho rokov. Keď najbližšie okolie zistí, že niečo nie je v poriadku, anorektička je schopná klamať a predstierať, že začne jesť. Samozrejme, robí to len preto, lebo sa jej vyhrážajú liečením. A množstvo dievčat tam aj skutočne skončí. Proti svojej vôli.
V priebehu 5 až 10 rokov sa približne 50 perecent pacientov uzdraví, 30 percent sa zlepší a u 20 percent príznaky pretrvávajú. "Najviac relapsov (nové prepuknutie choroby) je počas prvého pol roka po liečbe. Mentálna anorexia stále patrí medzi psychické poruchy najviac končiace smrťou. Úmrtnosť je 2 až 8 percent. Pri bulímii dosahuje úmrtnosť do 2 percent. Najčastejšou príčinou smrti je podvýživa, samovražda a alkoholizmus. Z detí, ktoré k nám chodili na psychiatrickú ambulanciu, našťastie, nikto nezomrel. Ale čísla nie sú dôležité. Už aj jeden liečený pacient je veľa...," dodáva MUDr. Rosenbergerová.
Dva skutočné príbehy Košičaniek, ktorých život ovplyvnila prehananá snaha zbaviť sa "prebytočných" kilogramov
Hoci jej trčali kosti, bola so sebou spokojná
Prvá z dvoch bojovníčok s anorexiou už dobojovala. Vyhrala však iba túto vojnu a možno už navždy bude zvádzať vnútorný boj so svojim odrazom v zrkadle. Nazvime ju Natália. "Teraz som druháčka na strednej," hovorí 16-ročné dievča. "Vypuklo to v deviatom ročníku na základnej škole. Mala som vtedy veľké komplexy. Jeden spolužiak mi vtedy povedal niečo v zmysle: Nie že praskneš... A môj brat sa tiež správal podobne. Naznačoval, že mám tučné líca."
Natália si teraz myslí, že na to nemal dôvod, ale ľudská psychika je nevyspytateľná. Vlastné komplexy, hlúpe poznámky, navyše od blízkeho človeka plus chúlostivý vek nie sú dobrou kombináciou. Dievčina začne trpieť sociálnou fóbiou. (Strach zo spoločnosti, z komunikácie). "Mala som vtedy 44 kíl a myslela som si, že je to veľa. Postupne som teda prestala jesť. Nie celkom. Snažila celkom ničsom sa jesť iba ovocie a zeleninu. Vedela som, že keby som nejedla, asi by som to nezvládla. Výdatnejšej strave som sa snažila vyhýbať. Vymýšľa som si, prečo nemôžem jesť alebo som sa to snažila nejako ´zakecať´, aby som sa nemusela stravovať normálne. Klamala som, že som jedla u kamarátky a podobne. Aby som oklamala mamu, že som jedla, nabrala som si normálne obed. Potom som ho však vrátila späť a použitý tanier som nechala na dreze, aby bolo vidieť, že som ´jedla´. Desiatu som zvykla vyhodiť."
Schudnutie bolo dosť extrémne. Natáliina váha klesla o šesť kíl, čo znamená, že vážila 38 kilogramov. Schudla dosť, no jej sa to tak páčilo. Bola so sebou spokojná. Navyše "chodila" na PRO ANA stránky. "Čítala som si rady, ako zahnať hlad, no hlavne príbehy. Rád som sa bála. Zo začiatku som bola trochu hladná, no časom som hlad už vôbec necítila. Mala som dobrý pocit, cítila som sa taká ľahká, hoci mi trčali kosti." Čím viac chudla, tým viac sa to prejavovalo. Samozrejme, negatívne. Začali jej vypadávať vlasy a vynechávala menštruácia.
Natálii sa dlhý čas darilo klamať celé svoje okolie. Extrémne chudnutie dcéry si dokonca nevšimla ani jej mama. Keď na to konečne prišla, bola z toho na dne. Najprv tento problém riešili doma, obyčajným dohováraním. Keď to nepomohlo, na rad prišla odborná pomoc. Aj to iba nepriamo. Natáliin o rok starší brat mal totiž poruchy správania a zvykol byť agresívny. Chodil teda k psychologičke a raz si tam predvolali aj Natáliu. Lekárka si všimla, že dievča je extrémne chudé. Liečba u nej a neskôr aj u MUDr. Rosenbergerovej dievčaťu veľmi pomohla.
Dnes má Natália na svoj vek už o čosi lepšiu váhu - 49 kilogramov. Ďalšie priberanie je však ohrozené... "Teraz to na mňa opäť prichádza. Zase by som chcela trochu schudnúť, no snažím sa s tým bojovať," priznala sa nám.
Svoj boj s anorexiou teda Natália ešte nevyhrala. "Vyliečený" anorektik je totiž čosi ako abstinujúci alkoholik. Nikto nikdy nevie, kedy "to" na neho opäť príde...
Ak schudne ešte tri kilá, zomrie
Druhé dievča, ktoré ochorelo na mentálnu anorexiu, nemá toľko šťastia ako Natália. Hovorme jej Lucia. Útle 17-ročné dievča bojuje s touto chorobou už 6 rokov a za ten čas prešla doslova peklom. Keď ručička váhy ukázala na číslo 43, pri jej výške 175 cm jej lekári dali najavo, že ak nezačne jesť, zomrie.
"Keď to prepuklo, mala som 11 rokov," spomína Lucia. "Ja som bola od malička strašne ctižiadostivá a vo všetkom som chcela byť najlepšia. Postupne som sa dostala k tomu, že chcem byť dokonalá. A teda mať aj dokonalú postavu. Navyše som si všimla obdiv okolia nad chudými. Aj teraz mi občas spolužiačky, ktoré nevedia, že mám anorexiu, povedia: ´ty máš ale úžasnú postavu. Aj ja by som chcela takú mať...´ Tak ma v tom ešte viac utvrdzujú."
Začala nenápadne, diétami. Neskôr už takmer nič nejedávala a chudla veľmi rýchlo. BMI index mala 15, čo je veľká podvýživa. Dostalo sa to až do takého štádia, že jej lekári povedali, že ak ešte tri kilá schudne, zomrie. Vtedy Lucia vážila 43 kíl. Dosiahla ich diétami, odopieraním stravy, nadmerným cvičením, používaním preháňadiel i vracaním.
"Bolo to ťažké aj na psychiku stále rozmýšľať, ako uniknúť pre jedlom. Ak som bola hladná, rozmýšľala som, ako tomu zabrániť. Podľa osvedčených návodov som pila veľa vody. Keď bol hlad už neúnosný, šla som spať. Spočiatku som sa cítila úžasne, ale to obdobie je preč. Teraz sa cítim unavená a vyčerpaná. Zo začiatku to bolo zlé s tým hladom, no časom si človek zvykne a hlad ani necíti. Ostatní šli jesť a ja som sa pýtala, prečo zase jedia, prečo musia toľkokrát do dňa jesť..."
Keď rodičia zistili, že s ich dcérou niečo nie je v poriadku, začali ju presviedčať, že s ňou pôjdu za lekárom. Lucii sa však zdalo, že je úplne normálna, len chce byť chudá a všetci jej v tom bránia. Rodičia teda zakročili ráznejšie, no čím viac sa snažili, tým viac im dcéra klamala. Po dohováraní prišlo na rad ambulantné liečenie a potom dve liečenia na psychiatrii. Lucia vyrábala scény, robila cirkus a všetkými prostriedkami s lekármi bojovala. "To bolo najkritickejšie obdobie. Na ústavné liečenie som šla z donútenia rodičov. A hoci nám dávali malé porcie jedla, mne sa vždy zdali obrovské. Hoci nás nútili jesť, veľmi som voči tomu bojovala. Boli tam aj horšie prípady a ja som sa stále tvárila, že mňa sa to netýka. Boli tam dievčatá chudšie ako ja. Ja som im závidela a túžila schudnúť ešte viac."
Lucia teraz pri výške 175 cm váži 52 kíl." Jedenie je pre normálneho človeka pôžitok, pre mňa je to skôr utrpenie. Stále mám pocit, že to jedlo ku mne nepatrí, že mi chce poškodiť. Nechcem sa ale vrátiť na žiadnu psychiatriu, takže si vždy hovorím: musím to zjesť," dodáva útle dievča. Lieči sa doma, má individuálny študijný plán a navštevuje MUDr. Rosenebergovú. Ústami konzumuje jedlo minimálne, väčšinou sa "stravuje" injekciami. Navyše neverí, že sa niekedy úplne vylieči...
Stranu pripravila: Michaela HAJDUKOVÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
