podozrieva zo smútku. Zvykol si však už na to rovnako, ako na rozmanitosť ľudských charakterov, ktoré už nerieši. Milan Lasica rád porušuje predpisy, je náročný na dochvíľnosť a nenávidí čakanie.

Čo vám v týchto dňoch robí najväčšiu radosť?

- V týchto dňoch mi robilo najväčšiu radosť to, že konečne vyšlo slnko a myslel som si, že už zima definitívne odišla. Potom som však uvidel sneh a bol som skľúčený. Ale dúfam, že sú to už len také posledné dotyky zimy, ktorá nerada odchádza a drží sa zubami-nechtami.

Ste teda vyslovene teplomilný človek?

- Nie. Veľké horúčavy zase nemám rád. Ja by som bol najradšej, keby bola neustále jeseň. Krásne babie leto, maximálne takých 23 stupňov... Paráda.

Keď máte z času na čas veľmi dobrú náladu, dávate to na sebe znať okoliu? Badať to na vás? Ľudia totiž väčšinou majú pocit, že ani veľmi nie.

- Neviem. Ja možno aj mám pocit, že áno, ale okolie to nejako neeviduje. Vždy sa ma všetci pýtajú, prečo som taký smutný, alebo taký zadumaný, a ja som pritom šťastný. Skrátka tak podivne vyzerám.

Tento rok vám predpokladám urobila veľkú radosť aj knižka Milanchólia, ktorú ste pripravili s Marekom Ormandíkom.

- Milanchólia je zvláštna kniha. Zvykom je, že výtvarníci ilustrujú knihy, či už ide o poéziu, alebo prózu, no v tomto prípade to bolo naopak. Ja som robil texty ku kresbám. Vznikla tak originálna a zaujímavá knižka a mnohým sa veľmi páči. Mám z toho veľkú radosť a myslím, že pán Ormandík tiež.

Čo bolo najťažšie pri takejto tvorbe?

- Nedá sa povedať, že by bolo niečo ťažké, lebo jednotlivé obrazy ma inšpirovali. Mal som sa od čoho odraziť. Pozrel som sa na obrázok a keď mi niečo hovoril a k niečomu ma inšpiroval, tak som to napísal. Iné som odsunul a po čase sa k nim vrátil. Samozrejme, mal som ale veľmi veľký výber. Dohromady išlo asi o 150 obrázkov a ja som z nich vyselektoval štyridsať.

Tomáš Janovic o tejto knižke povedal, že je o sile pravdy, ktorá je krásna vtedy, keď sa neusiluje byť viac krásna ako pravdivá. Mňa by zaujímalo, či si myslíte, že pravda v dnešnej dobe a spoločnosti ešte má veľkú silu a významné postavenie...

- Myslím, že pravda vždy mala a má takú silu, akú jej dovolia mať ľudia, ktorí ju rešpektujú. Keď je tých ľudí veľa, tak ako sa hovorí, pravda víťazí. Keď ich je málo, tak to má pravda ťažké.

Máte vo svojom okolí šťastie na ľudí, ktorí vám hovoria väčšinou len pravdu?

- No myslím, že áno. Ja sa nesťažujem. Nestretávam sa s farizejmi, ani s pokrytcami, ktorí by hovorili niečo iné, ako to, čo si myslia. Nehovoriac o tom, že ľudia v našom veku si už môžu dovoliť hovoriť to, čo si naozaj myslia.

Nikdy vám teda neujde aspoň milosrdné klamstvo?

- Joj, no milosrdné klamstvo je úplne iná kategória. (Úsmev.)

Zaujalo ma v jednom z vašich rozhovorov, že sa vám veľmi páči výrok Woodyho Allena, že človek sa chce dožiť sto rokov, ale aby sa ich dožil, tak sa musí vzdať všetkého, kvôli čomu sa ich vlastne chce dožiť.

(Smiech.) To je pravda.

Viete si teda predstaviť vzdať sa niektorých takýchto vecí? Oplatí sa potom vôbec dožiť takého veku?

- V tom je práve vtip toho bonmotu. Samozrejme, že každý chce žiť čo najdlhšie, alebo aspoň teda drvivá väčšina ľudí. Ale nejde o to byť dlho starý, ale byť dlho mladý. V tom je ten kumšt.

Človek sa ale občas niečoho predsa len musí vzdať, či už kvôli sto rokom, alebo kvôli zdravotným dôvodom... Ste vy dôsledný v týchto veciach? Ste na seba prísny?

- Snažím sa. Niekedy sa mi to aj darí. Ale pravdaže pôvab vecí je vždy v tom, že porušujete predpisy.

Ste prísny aj na ľudí vo svojom okolí? Na charaktery, aké by mali mať vaši priatelia?

- Charakter, do toho sa ja veľmi nepletiem. Ale pokiaľ ide o pracovné prostredie, som napríklad veľmi náročný na dochvíľnosť a na pracovnú disciplínu. Nielen na druhých, ale aj na seba.

Čiže vy nezvyknete nikde meškať?

- Naopak, ja prídem vždy skôr a som tam prvý. A potom čakám.

A čakáte rád? Lebo ľudia to väčšinou neznášajú...

- Ani ja to neznášam. Čakanie je hrozné.

Citát:

"Nejde o to byť dlho starý, ale byť dlho mladý. V tom je ten kumšt."

Profil:

n Narodil sa v roku 1940 vo Zvolene.

n Je humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér, moderátor a spevák.

n Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave.

n Už počas štúdia začal vystupovať v Tatre, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy.

n S manželkou Magdou Vášáryovou má dcéry Hanu a Žofiu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári