Za splodenie nemanželského syna "pykali" aj nevinní príbuzní
Nemanželské deti sa rodili, rodia a ďalej rodiť budú. Takmer výlučne ich majú na svedomí muži, ktorí podviedli svoje manželky a tento ich sexuálny úlet neostal bez následkov. Niektorí "hriešnici" sa k mimomanželskému rozširovaniu svojich genetických informácií radšej priznajú, iní ho dlhé roky taja. Dúfajúc, že rodina sa o ich dvojnohom tajomstve nikdy nedozvie a oni si ho vezmú až do hrobu. Na také čosi sa, nepoznajúc zákony, spoliehal aj jeden z hlavných hrdinov dnešného príbehu. Po jeho smrti sa však z malého tajomstva stal veľký problém...
Karol T. bol mužom, o ktorom by nikto nepovedal, že je "na ženy". Zovňajškom sa nepodobal na žiadneho hrdinu filmového plátna, nevynikal ani ako športovec či zberateľ akademických titulov. A predsa na neho baby leteli. Nemusel ich "baliť", samé sa mu núkali až do postele. Keď si Karol uvedomil, že opačné pohlavie priťahuje ako magnet, začal to využívať. Striedal jednu sukňu za druhou a zbierku trofejí pravidelne rozširoval o ďalšiu blondínku, brunetku či čiernovlásku. Na svoju chuť striedať partnerky nezanevrel ani po takom pre neho bezvýznamnom akte, akým bola svadba. Jeden zo Karolových krátkodobých vzťahov sa totiž neskončil bez následkov a hoci Iveta R. vedela, že ju "nabúchal" sukničkár, nedala na rady svojej matky, aby zašla na "gyndu". S definitívnym rozhodnutím otáľala dovtedy, kým bolo na akýkoľvek zákrok neskoro.
Zo začiatku mladoženáč Karol ako-tak sekal dobrotu. Staral sa o dcéru Anku a spával iba s Ivetou, ktorej sa po pôrode podarilo pomerne rýchlo vrátiť do pôvodných "rozmerov". Vedela totiž, že iba tak si prelietavého manžela udrží pri sebe. Zbytočne. Po dvoch rokoch sa Karol pozabudol s nejakou kolegyňou a oživiac tak svoje potlačené erotické chute zatúžil po dobrodružstve. Už s nie takou frekvenciou ako za mlada, no opäť sa dal na sexuálnu turistiku. Raz si užil s bývalou spolužiačkou, inokedy so susedkou či s nejakou náhodnou známosťou. Iveta čosi tušila, no snažiac sa udržať rodinu pohromade, radšej nič nevidela a nič nepočula. A ak nejaké fámy začula, rýchlo ich vypustila z hlavy.
Karol by si takto užíval možno až po dôchodcovský vek, keby sa raz nedozvedel šokujúcu správu. Jana R., jedna z jeho exmileniek, otehotnela. Keďže si dieťa chcela nechať, jeho otca o všetkom informovala až dva týždne po návrate z pôrodnice. Samozrejme, Karol sa najprv k synovi Petrovi nechcel priznať. Krvné testy, ktoré si dal urobiť, ho však za otca označili s presnosťou na 99,99 perecent. Mal však šťastie v tom, že Jana na rozvode netrvala. Úplne jej stačilo, že Karol bude na syna prispievať toľko, koľko mu vymeria súd. Tak sa aj stalo. Karol začal na Petra mesačne platiť dohodnutý obnos, ktorý súd raz za rok alebo dva upravil mierne smerom nahor.
Čas plynul, Karol platil a jeho rodina dlhé roky nič netušila. O tom, že existuje nejaký nemanželský syn Peter, vedel iba jeho otec, Jana a jej brat Dušan R., ktorému to asi po desiatich rokoch jeho sestra povedala. Hoci sa nazlostil, napokon ho presvedčila, aby to nechal tak a nerobil z toho všetkého aféru. Po skončení strednej školy, keď sa Peter kdesi zamestnal, Karolova povinnosť prispievať na jeho výživu zanikla. Hoci si bol istý, že takto sa už o jeho morálnom poklesku z minulosti nikto iný nikdy nedozvie, prerátal sa. Rok po ukončení vyživovacej povinnosti mal vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej prišiel o život. O jeho smrti, keďže sa o nej písalo v novinách, sa dozvedela aj Jana. A od nej i jej brat, mimochodom, právnik.
"Brat Dušan mi vtedy vysvetlil, že Peter ako Karolov syn má právoplatný nárok na časť otcovho dedičstva," vypovedala Jana na súde. "Najprv som váhala, ale potom som sa aj pod tlakom iných okolností rozhodla, že za pani Ivetou T. pôjdem. Dozvedela som sa totiž, že rodinný dom s pozemkom, ktorý Karol až do svojej smrti staval, plánujú predať. A brat mi vysvetlil, že istý podiel zo získanej sumy by mal pripadnúť aj Petrovi."
Tak sa aj stalo, no vdova Iveta sa zachovala presne tak, ako by možno v podobnej situácii postupovala väčšina iných žien. Hoci jej Jana ukázala kópiu dokladov, dokazujúcich, že Karol je otcom jej syna Petra, rozhodnutia súdu o stanovení výšky výživného či stovky poštových ústrižkov, nezbaralo to. Iveta jednoducho "votrelkyňu" vyhodila s obvinením, že chce zarobiť na cudzom nešťastí. Stavbu v tichosti predala a časť peňazí investovala do kúpy nového auta pre "oficiálnu" Karolovu dcéru Annu.
Jana však nezaháľala, rsp. nezaháľal jej brat Dušan. Keď asi po roku zistil, že na súde už dávnejšie prebehlo dedičské konanie, do ktorého nebol ako dedič zahrnutý jeho synovec Peter, podal na Ivetu žalobu. Kým dovtedy na telefonáty, navrhujúce akýsi zmier, vdova nereagovala, predvolania na súd ignorovať nemohla. Zvlášť, keď jej po dvoch absenciách vyrúbila samosudkaňa pokutu. Potom už šlo (z pohľadu Jany a jej syna Petra) všetko hladko, rýchlo a hlavne víťazne. To preto, lebo súd Ivetu zaviazal, vyplatiť im ako dedičský podiel z predajnej ceny domu a ďalších vecí takmer 400 tisíc korún.
Právoplatný koniec kauzy to ešte zďaleka nebol. Iveta sa cítila, a určite pochopiteľne, svojim nebohým mužom podvedená. Dlhé roky, až do svojej smrti, jej totiž Karol tajil, že okrem dcéry Anny má ešte syna Petra. Netušil, že hoci ako otec niekedy zomrie, dôsledky jeho konania spred 20 rokov ponesú aj "nevinní". Teda manželka a dcéra. Výsledok Ivetinho zatrpknutia bol ten, že súdom určenú sumu v stanovenej lehote nezaplatila. A na telefonické urgencie nereagovala. Prečo, to vedela iba ona.
Tu však opäť vstúpil na scénu Dušan. Všetko obehal a posúril tak, že súd vydal platobný výmer, ktorý sa dostal až na stôl exekútora. Ten sa už s Ivetou vôbec nemaznal. Zaslal jej jednu obálku s listom, ktorého obsah okamžite zabral. Iveta ešte v ten deň zašla do banky a listom požadovanú sumu uhradila. Pravda, tých takmer 400 tisíc narástlo o ďalšie tisíce, ktoré si za svoje služby "pribuchol" exekútor...
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
