Exkošičanka Mirka Luberdová sa cíti v Bratislave skvele

Po rokoch opúšťa svet modelinguNaše mesto má tú smolu, že takmer každá Košičanka, ktorá sa presadí v súťaži miss, potom odchádza minimálne do

Po rokoch opúšťa svet modelingu

Naše mesto má tú smolu, že takmer každá Košičanka, ktorá sa presadí v súťaži miss, potom odchádza minimálne do Bratislavy. Je to pochopiteľný a nevyhnutný jav, veď v hlavnom meste je oveľa viac pracovných ponúk a je z neho "bližšie" do sveta. Jednou z košických rodáčok, ktorá si tiež "zbalila kufre", je aj prvá vicemiss z roku 2003 Miroslava Luberdová. Keďže v meste "na Dunaji" býva už sedem rokov, bol to pre nás o dôvod viac povyzvedať, ako sa jej darí.

Mirka vraj chcela byť všeličím, najviac ale túžila stať sa záchranárkou so psom. Zdalo sa jej, že tak spojí chuť pomáhať ľuďom s láskou k zvieratkám. Preto sa takmer tri roky venovala záchranárskej kynológii a po skončení základnej školy si vybrala štúdium na strednej zdravotnej škole. "Osud" však zariadil jej život inak. Najskôr prišli skúsenosti s modelingom, potom súťaž Miss Slovensko 2003 a titul 1. vicemiss. K tomu pribudl na súťaži Miss Europe 2003 aj titul 1. európskej vicemiss.

Ako modelka toho Mirka precestovala viac, než si dievčatá v jej veku, ktoré nepracujú v modelingu, môžu dovoliť. "Zakaždým som mimo Slovenska vycestovala na niekoľko mesiacov, ale najviac zo všetkého sa mi páčilo v Tel Avive. Škoda, že to tam nie je až také bezpečné, aby som sa tam nebála ísť znova," priznáva sa s úsmevom. "Inak by som tam chodila aspoň na dovolenku aj každý rok." Pracovný život sa Mirke podarilo zmeniť podľa svojich predstáv, ten súkromný veľmi nerieši. "Niečo, hlavne to, čo sa netýka mojej práce, nechávam na osud. Myslím a verím, že som našla prvý krát v živote partnera, ktorý mi je zároveň najlepším kamarátom i učiteľom. Ničomu, čo príde sa nebránime, ale hlavne, nechávame veci plynúť..."

Za svoj domov už považuje Bratislavu. "Vďaka priateľovi, práci a kamarátom sa tu cítim skvelo. Kamarátov mám dokonca viac ako v Košiciach. Bratislavu mám rada, mám tu už svoje obľúbené podniky v centre, ´svoje´ miesta, kde sa prechádzam so psami a podobne." V poslednom období pracovala pre modelingovú agentúru ako bookerka. Prekvapením však je, že sa svoje pracovisko rozhodla zmeniť. "Ako bookerka končím. V poslednom čase som mala pocit, že potrebujem v živote zmenu a viem, že už nechcem riešiť svet okolo modelingu. O pár dní nastupujem na úplne nové pracovisko. Teším sa na nové veci, nové zážitky aj nový štýl práce. Čo a kde budem konkrétne robiť, ostane zatiaľ tajomstvom, kým to nebude celkom aktuálne."

O Mirke je známe, že má veľmi rada zvieratá. "Momentálne máme troch psíkov a za pár mesiacov očakávame do našej domácnosti príchod mačiatka. Ktovie, či sa bude náš ´zvieratkovský´ kolektív rozrastať, ale myslím, že na nejaký čas stačí to, čo máme." Donedávna vlastnila aj mimoriadne exotické a pre dievča nezvyčajné zviera - veľhada kráľovského. "´Vyžobrala´ som si ho na 18. narodeniny od bývalého priateľa. Ten had nebol agresívny a nikdy ma neuhryzol. Pravda je, že som ho nevyberala, keď sám nechcel. Muselo byť vždy po jeho," smeje sa.

O Mirke sa jeden čas písalo, že mala problémy s nadváhou. V tom čase to módne agentúry "využili" a ponúkli jej možnosť predvádzať módu pre moletky, takzvaný plus size modeling - fotenie a predvádzanie šiat veľkosti nad 38. Nadváha však bola dôsledkom zdravotných problémov. Teraz sa jej opäť podarilo vrátiť do nižších konfekčných čísel. Už v minulosti sa vyjadrila, že modeling je vhodný pre dievčatá, ktoré majú stabilnú hmotnosť. "Pre tie, ktorým hmotnosť kolíše, to môže byť dosť traumatizujúce, sledovať si ustavične ´správnu váhu´."

Pred časom Mirka nafotila sériu fotografií na kalendár, venovaný projektu „Pes v núdzi". Sú to fotky, kde pózuje takmer nahá len so psíkmi. Vraví, že ako plus size modelka fotila najmä spodnú bielizeň a nemala s tým absolútne žiadny problém. Bola so sebou spokojná a svoju hmotnosť nejako zvlášť neriešila. No otázok na tému hmotnosť dostávala a dostáva od okolia stále dosť. "Pravdupovediac, na tému chudnutie sa už naozaj nemám chuť baviť. Občas mám pocit, že ľudia si myslia, že snáď nič iné neriešim, len čo zjesť a nezjesť. Pritom už asi dva roky naozaj nechudnem, ale počúvam svoje telo. A ono je za to na mňa dobré," dodáva.