Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Vrah košickej predavačky Pavol Gažik si v Ilave odpykal celý trest

Odsúdený za vraždu predavačky tvrdí:Dýka bola moja, ale ja som nebodalNa Slovensku sú dve miesta, ktorým by sa odsúdení páchatelia trestných

Odsúdený za vraždu predavačky tvrdí:

Dýka bola moja, ale ja som nebodal

Na Slovensku sú dve miesta, ktorým by sa odsúdení páchatelia trestných činov najradšej vyhli. Jedným je väznica v Leopoldove, druhým v Ilave. Väčšinu ich podnájomníkov tvoria brutálni vrahovia alebo páchatelia, odsúdení na poriadne dlhé "pálky". Niekoľko dlhých rokov za múrmi ilavskej basy strávil aj 31-ročný Košičan Pavol Gažik. Do krimikroniky sa v apríli 1995 zapísal ako jeden z aktérov vraždy 21-ročnej predavačky Zuzany Markvartovej v potravinách K + P na Ludmanskej ulici. Dnes, po takmer 14 rokoch, P. Gažik tvrdí, že "sedel" neprávom.

To osudné piatkové popoludnie trávilo počerné trio v byte na Južnej triede. Jozef Horváth (27), Pavol Gažik (17) a Ondrej Gažik (14) si príjemnú pohodu navodili výdatným fetovaním toluénu. Večer sa im zásoby minuli, preto najstarší z Rómov zavelil na odchod. Cieľom bolo zohnať nejaké peniaze, aby mali na riedidlo, prípadne alkohol. Približne v tom istom čase, no vzdušnou čiarou o 300 metrov východnejšie, mala Zuzana za sebou väčšiu časť svojej zmeny. Napriek tomu, že bol posledný deň pracovného týždňa, očakávaný čas väčších nákupov, jej tržba tomu nezodpovedala. V pokladni malých potravín, zriadených na prízemí bloku, mala iba čosi vyše päť tisíc korún. Keď sa naposledy pozrela na hodinky, bolo krátko po 20. hodine.

"Všetci traja sme vtedy prišli do parku pred potravinami," spomína P. Gažik a ponúka tak svoju verziu osudných okamihov. "Ja s Ondrejom sme vôbec nevedeli, na čo. Horváth povedal, aby sme počkali na lavičke. Vypýtal si moju dýku a vošiel do toho bloku, kde boli potraviny. Nepovedal, čo tam bude robiť. Keby áno, že chce niekoho prepadnúť, hneď by som šiel preč." Podľa P. Gažika bol ich starší kamarát dnu dosť dlho. Odrazu sa na potravinách otvorili dvere, on vraj vybehol a utekal preč. "Moja a Ondrejova chyba bola, že sme sa tam šli pozrieť. Teraz už viem, že sme to nemali robiť. Chytili sme sa kľučky na dverách a stopy sme narobili aj s topánkami. Keď sme zbadali, že predavačka leží za pultom a že pokladňa je prázdna, rýchlo sme vybehli von."

Ďaleko vraj neušli. Prebehli pár metrov, keď sa z každej strany objavilo plno policajtov a kukláčov. "Pýtali sa, kde je ten tretí a podľa mňa ešte vôbec nevedeli, čo sa stalo. Až neskôr som sa dozvedel, že nás videla nejaká žena z balkóna. Nás dvoch sedieť na lavičke a tretieho ísť dnu. Asi sa jej dačo nezdalo, keď Horváth vybehol a utekal, preto zavolala na políciu." Kým časť kukláčov vraj držala oboch Rómov, ďalší sa boli pozrieť dnu. Čo videli, šokovalo aj na krv a smrť "zvyknutých" kriminalistov. Za pultom ležala nehybná postava mladej ženy, ktorú vrah alebo vrahovia doslova zmasakrovali. Krvné striekance boli všade, ešte aj na stenách. Pri pitve narátali znalci zo súdneho lekárstva na tele nebohej dievčiny 69 bodnorezných rán. "Ja tvrdím, že ani jedna nebola moja. Dýka áno, ale ja som ňou nebodal. Ani Ondrej. Tú predavačku dopichal iba Horváth. To môžem odprisahať," tvrdí s odstupom času P. Gažik.

Policajná verzia, s ktorou sa pracovalo aj pred 14 rokmi, však hovorí o inom. Do predajne vraj vošli všetci traja. Nechceli nakupovať, potrebovali iba peniaze. Formálne si vypýtali cigarety značky MARS. Keď ich Zuzana podala, J. Horváth vytiahol dýku a zaútočil ako prvý. Kým bezbranná dievčina pochopila, že jej ide o život, krvácala z niekoľkých rán. Jej krik a volanie o pomoc akoby útočníka ešte viac rozohnilo. Zúrivo bodal aj vtedy, keď sa dievčina na zemi už takmer nehýbala. Vtedy mal Horváth podať dýku P. Gažikovi a prikázal mu, aby si tiež bodol. Niekoľko rán železnou tyčou pridal aj najmladší z vražedného komanda. Potom vzali z pokladne 5065 korún. Toľko mal pre nich hodnotu ľudský život...

Súdnu dohru brutálnej vraždy sprevádzal veľký záujem médií. Keďže najmladší z tria hlavných aktérov ešte nemal v čase skutku 15 rokov a nebol trestne zodpovedný, vystupoval iba v úlohe svedka. Samozrejme, jeho dvaja starší komplici prítomnosť na mieste činu popierali. "Som nevinný a celé vyšetrovanie je vykonštruované," tvrdil J. Horváth. "V živote som v tej predajni nebol. Kto ma tam videl, nech mi to dokáže." V prípravnom konaní ponúkol vyšetrovateľom tri verzie svojho pobytu v čase skutku. Zbieral železný šrot, popíjal v pohostinstve Flipper alebo bol doma.

Za nevinného sa na lavici obžalovaných pasoval aj P. Gažik. Aby mu trochu oživil pamäť, predseda senátu prečítal jeho priznanie z prípravného konania. "... a keď pýtala peniaze za marsky, Jozef vytiahol dýku a vtedy začala kričať. Chytil ju za vlasy, strhol dolu a pichol asi trikrát dozadu a potom dopredu. Keď prestal, už nekričala. Podal mi dýku, no ja som bodať nechcel. Vyhrážal sa mi, že ma zabije. Keď som ju pichal do ruky, ešte žila. Ondrej ju potom udrel tyčou po hlave. Peniaze vzal Jozef..."

Samozrejme, P. Gažik na súde pôvodné priznanie poprel. "Policajti ma bili tak, že som mal krvavé nohy. Priznal som sa len preto, že na zbili," presviedčal vtedy predsedu senátu. Teraz, po rokoch, pridal ďalší argument. "Zápisnicu z výsluchu som nečítal, iba som ju podpísal. Vyšetrovateľ do nej písal to, čo chcel. Vedel, že ja neviem čítať ani písať. Nikdy som sa nepriznal, že som do tej predavačky bodal. Nemal som sa k čomu priznať. Dnu som sa bol iba pozrieť a doteraz si to vyčítam. Bola to chyba." Dnes P. Gažik navyyše tvrdí, že na rekonštrukcii sa zúčastniť odmietol. Preto vraj za neho nastrčili iného Róma, ktorý všetko ukazoval...

Krajský súd po rozsiahlom dokazovaní vyniesol v septembri 1996 rozsudok. J. Horváth, ktorý bol ako obzvlášť nebezpečný recidivista 7-krát súdne trestaný, dostal 23 rokov v III. NVS. P. Gažik mal "šťastie", že sa skutku dopustil ako mladistvý. Súd ho poslal do III. NVS na 8 rokov a 10 mesiacov. Kým on sa odvolania vzdal a v podstate dal najavo, že v jeho prípade nešlo o justičný omyl, starší z dua mal dohru až na Najvyššom súde SR. Nepochodil však, jeho odvolanie zamietli.

"Pamätám si, že obaja obžalovaní vyrukovali s vlastnou verziou a snažili sa vinu zvaliť na druhého. Hlavne Horváth na P. Gažika, lebo bol mladistvý a na toho najmladšieho, ktorý nebol trestne zodpovedný," spomína s odstupom času predseda krajského senátu JUDr. Dušan Kán. "Senát nemal na základe dokazovania, zhromaždených dôkazov a výpovedí svedkov o vine oboch obžalovaných žiadne pochybnosti. Rozsudok bol zákonný a správny."

"Najprv som bol asi dva mesiace v Ružomberku a potom ma poslali do Ilavy," spomína P. Gažik na výkon trestu. "Na izbe sme boli tridsiati a bolo to ťažké. Samé bitky a iné spory. Aj ja som sa pobil, asi štyrikrát. Ale to som sa vždy iba bránil. Bol som tam najmladší, preto si na mňa dovoľovali. Bol som aj na samotke. Tam mi bolo lepšie." Na vlastné oči vraj videl aj vraždu. Stala sa na izbe, keď jeden z väzňov vytiahol nôž a napadol druhého väzňa. Mať zbraň bolo zakázané, ale väzni si vraj vždy našli spôsob, ako nejakú vyrobiť, prepašovať na izbu a tam ju mať pre prípad potreby...

"Ráno sme mali budíček o pol šiestej, potom hygienu, raňajky a šli sme do práce. Aj ja som robil. Najprv murára, opravovali sme väznicu, kachličkovali. Potom som si urobil zváračský kurz a robil som aj iné roboty." P. Gažik tvrdí, že sa snažil byť nekonfliktným väzňom. Mal vraj i nejaké "diery", teda tresty na cele, kde je iba posteľ, záchod a malé okno. No dostal aj 41 pochvál, väčšinu za poriadok a slušné správanie. V konečnom zúčtovaní mu to však nebolo nič platné. "Keď som žiadal o podmienečné prepustenie alebo aspoň o preradenie do miernejšej II. NVS, moju žiadosť vždy zamietli. Myslím si, že to bolo na príkaz ministra Lipšica. Nepustiť ma z ´trojky´ a nechať do odpykať si celý trest," nazdáva sa P. Gažik. Z Ilavy ho prepustili v júni 2005.

Zo začiatku sekal na slobode dobrotu. Zamestnal sa v KOSIT-e a pomáhal napríklad vyprázdňovať smetie z košov na Hlavnej ulici. Keď sa stavalo Tesco na Sídlisku nad Jazerom, pracoval ako murár. Koncom roka 2007 sa dal opäť na "krivé chodníčky". Zlákali ho záhradné chatky na Vyšnom Opátskom, za ktoré stál pred okresným súdom až trikrát. Najprv dostal 10 mesiacov a keď sa prišlo na ďalšie vykrádačky, trest mu zvýšili na 14 mesiacov. Do tretice už súd od ďalšieho nevyšovania trestu upustil. Vo väznici v Šaci si však P. Gažik celú "pálku" neodsedel. Za dobré správanie ho vlani na Vianoce prepustili o tri mesiace skôr.

"Už žiadne ´čorky´," dušoval sa tento týždeň. "Znova som si našiel prácu v KOSIT-e, takže si chcem dávať pozor. Keď niekde cítim problémy, radšej idem preč, aby som sa do niečoho nenamočil. Do basy už ísť nechcem. Aj na nože si dávam pozor. Už keď nejaký vidím na kuchynskom stole, otočím sa." Tému noža sme totiž nastolili my. A to ani nie tak kvôli kauze "Ludmanská", ale kvôli prípadu, v ktorom mal P. Gažik a nôž k sebe veľmi blízko už oveľa skôr. Ako 14-ročný bodol v blízkosti autobusovej stanice 41-ročného muža len preto, že mu odmietol dať korunu. Jedna rana nožom bola taká presná, že obeť zraneniu srdca podľahla. "To bolo dávno," vraví P. Gažik. "Boli sme štyria, trochu sme fetovali. Už ani neviem, prečo som ho pichol. Dali ma na psychiatriu, potom na Opátske a potom do Hrane pri Trebišove. Teraz rozmýšľam, na čo som také veci robil... Už chcem žiť normálne, nikto zo mňa nemusí mať strach..."

Či teraz hovorí P. Gažik pravdu, alebo opäť klame, vie s určitosťou iba on a "Boh". No ak existuje "božia spravodlivosť", tak v prípade jedného z trojice aktérov vraždy na Ludmanskej ulici už úradovala. Ako prvý sa na "boží súd" dostavil Ondrej Gažik. Nepoučil sa z výstrahy, ktorou bolo prejednávanie tejto vraždy a ako mladistvý sa v lete 1997 dopustil znásilnenia. Zasiahol osud... V júni 1999 skočil z mosta pri Aničke do Hornádu a vylovili ho až po týždni o pár kilometrov ďalej.

ILAVA

Ilavský ústav patrí s Leopoldovom k najstarším na Slovensku. V roku 1855 štát (Rakúsko - Uhorsko) tieto priestory odkúpil a o rok neskôr sa Ilava stala celokrajinskou trestnicou pre nepolepšiteľných väzňov. Pôvodný kláštor a jeho nemocnica sa prerobili na cely odsúdených, ktorých mohlo byť po ďalších stavebných úpravách až tisíc. Po celý čas existencie ČSR fungoval ústav ako trestnica pre nepolepšiteľných trestancov zo Slovenska, Podkarpatskej Rusi a z obvodov moravsko-sliezskych súdov. Po vzniku Slovenského štátu bol v ústave zriadený koncentračný zaisťovací tábor pre odporcov vtedajšieho režimu a pre rasovo prenasledovaných, najmä Židov a Cigánov. Koncom roka 1944 obsadilo objekt komando Sicherheitsdienstu a zriadilo v ňom zaisťovaciu a vyšetrovaciu väznicu. Po oslobodení v roku 1945 bol ústav vyhradený odsúdeným ženám a mladistvým mužom. Po roku 1952 sa stal opäť väzenským zariadením na výkon trestu odňatia slobody v I. a najmä v II. NVS. V súčasnosti ústav zabezpečuje výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody odsúdených, zaradených do stredného a maximálneho stupňa stráženia, ako aj tých, ktorým boli uložené doživotné tresty. Celková kapacita je 672 osôb. Celý objekt ústavu je historickou pamiatkou.

Róbert BEJDA

Neprehliadnite tiež

Sľubujú dôchodcom výhru za nákup. Peniaze nedorazia

Dôverčivý 97-ročný dôchodca minul na produkty už vyše 250 eur.

Konkurz na šéfarchitekta Raši zrušil. Jeden uchádzač bol málo

Jediná nevylúčená záujemkyňa vraví, že chápe, čo to pre ňu znamená.

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Iste, politici ani zajtra neprestanú nepoctivo zavádzať, ale aspoň by sme im to nemali uľahčovať.

DOMOV

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe tam našli telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Najčítanejšie na Košice Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 11 532
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 234
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 132
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 2 073
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 002
  6. Kam do tepla v januári? 1 749
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 357
  8. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 170
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 063
  10. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 919

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop