Korzár logo Korzár Košice
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

V rámci medzinárodného workshopu capoeiristov prišiel do Košíc aj všestranný umelec z Brazílie Vinicius

Keď mu žiak poďakuje za dobrú lekciu, je taký šťastný, že zabudne na únavuV prelome mesiacov február - marec mali košickí priaznivci capoeiry

Keď mu žiak poďakuje za dobrú lekciu, je taký šťastný, že zabudne na únavu

V prelome mesiacov február - marec mali košickí priaznivci capoeiry "pohotovosť". V našom meste sa konalo batizádo, ktoré je veľkým sviatkom tohto tanečného športu. Workshop bol okrem iného spojený s divadelným predstavením nazvaným Rozdiely, ktorého zámerom bolo upozorniť ľudí na tému rasizmu. Toto predstavenie vymyslel a choreograficky vytvoril Brazílčan Vinicius, ktorý už niekoľko rokov spolupracuje na príprave capoerových projektov. On sám je pri tom známym tanečníkom a odborníkom najmä v oblasti latinsko amerických tancov. O tom, ako sa k tancu dostal a čo pre neho znamená, sme sa s ním pozhovárali.

Skryť Vypnúť reklamu

Vinicius sa narodil v srdci brazílskej kultúry a temperamentu v meste Rio de Janeiro. „Môj otec bol elektrikár, mama mala malý salón krásy. Robila manikúru, pedikúru i kaderníctvo." Hoci rodičia nemali s hudbou nič spoločné, ich syn tvrdí, že ak človek vyrastá v Brazílii, muzike a tancu sa nedokáže vyhnúť. „Hudba a tanec ma obklopovali od útleho veku. Brazílska hudba bola všade okolo mňa. Môj záujem o ňu podnecovali najmä stará mama, neskôr aj otec. Často sme si doma spolu so súrodencami spievali a tancovali." Vinicius sa dlho tancu nevenoval detailnejšie. Žil normálnym životom, chodil do školy a nad tým, že sa stane tanečníkom, ani neuvažoval. V puberte ho dokonca zaujala iná forma umenia divadlo. „Moje sny začínali mať jasnejšie kontúry. Chcel som spájať sambu a latinsko americké tance s divadlom a takto vyjadrovať moje myšlienky."

Skryť Vypnúť reklamu

Stále však nemal jasnú predstavu, ako si tieto sny naplniť. „Odmalička som pociťoval veľkú lásku k spoznávaniu a objavovaniu nových svetov, kultúr, ľudí. Brazília je obrovská krajina, kde žije množstvo ľudí. Aj cudzincov. Všetci však žijú pokope a navzájom sa prelínajú, preto som nemal šancu spoznávať cudzie kultúry." Aby to mohol zmeniť, po vyštudovaní odboru turistický ruch sa rozhodol odísť do Nemecka. „Spočiatku som tam chcel stráviť krátky čas. Začať študovať, možno štúdium aj dokončiť. Napokon sa mi život v tejto krajine zapáčil natoľko, že tam dodnes žijem už sedemnásť rokov," hovorí tento optimisticky pôsobiaci tanečník a choreograf.

V meste Munster, kde teraz býva, začal navštevovať aj prvé profesionálne tanečné školy. „Dovtedy som síce tancoval veľa, no nikdy nie v nejakej oficiálnej škole, kde by som mohol získať diplom." Od začiatku sa zameral najmä na štúdium samby. Jeho prvou veľkou učiteľkou bola Maria Falacino. „Bola to napoly Nemka, napoly Grékyňa. S Brazíliou, z ktorej samba pochádza, teda nemala spoločného veľa. No keď som videl jej umenie, temperament a ohnivého ducha, pochopil som, že sambu dokážu robiť aj ľudia z iných krajín. Aj preto som odvtedy začal spolupracovať s mnohými tanečnými umelcami."

Skryť Vypnúť reklamu

Neskôr sa Vinicius začal okrem samby zaujímať aj o tanečno bojové umenie capoeira. „S ním som prišiel do styku už doma v Brazílii. Je tam veľmi obľúbené. Ide však o umenie, ktoré v sebe nesie aj určitý myšlienkový, filozofický odkaz. Ja som sa stále zaujímal len o tú technickú časť, teda o tanec." Odkedy bol v Nemecku, nadviazal spoluprácu s mnohými capoeirovými oddielmi z európskych krajín. Ako vraví, charakter tohto bojového umenia je veľmi podobný sambe, či iným "horúcim" tancom.

Profesionálnym tanečníkom sa Vinicius stal až v Nemecku. Dovtedy pred publikom nikdy netancoval. „Keď som v Nemecku ukončil kurz samby, začal som pracovať pre spoločnosť, ktorá sa venuje sprostredkúvaniu tanečných kurzov. Ona mi potom zabezpečila aj prvé vystúpenia pred divákmi a za peniaze." Zhruba po dvoch rokoch začal napĺňať svoj sen a pripravovať rôzne predstavenia tanečného divadla. Jeho začlenenie sa medzi profesionálnych tanečníkov však ani zďaleka neznamenalo, že sa štúdiu samby a iných tancov prestane venovať. „Vyštudoval som vysokú školu a získal atestáciu, ktorá ma oprávňuje byť tanečným učiteľom. Bol to môj veľký sen. No stále si musím svoje tanečné schopnosti zdokonaľovať. S tým mi pomáhajú rôzni majstri vo Veľkej Británii. V Londýne teda pracujem na mnohých ďalších atestáciách a študujem aj všeobecné umenie. Je to priam neuveriteľné. Nikdy som si nemyslel, že môže existovať toľko vysokých škôl a diplomov, ktoré môže človek za tanec dostať. Nie sú v tom žiadne limity. Tanec sa dá študovať do nekonečna."

Zaujímavým je aj ďalšie štúdium, ktoré Vinicius stíha popri iných povinnostiach. „Študujem etnológiu. Konkrétne vplyv tanca a muziky na kultúru jednotlivých národov." Jeho pole pôsobnosti je teda veľmi široké. „V prvom rade učím ľudí tancovať a to rôznymi formami. Organizujem rôzne tanečné workshopy, učím tancovať ľudí na stredných, či vysokých tanečných školách. Tiež vediem jednoduché samba kurzy a dávam lekcie bežnej verejnosti od detí až po dôchodcov." Tieto aktivity nevykonáva len v Nemecku, kde žije. „Rôzne kurzy a workshopy robím prakticky po celej Európe. Najmä južanské krajiny ako Španielsko, Portugalsko, či Francúzsko, no vyučujem aj vo Veľkej Británii, Rusku a Slovinsku. Dokonca aj na Islande."

Okrem pedagogickej činnosti sa Vinicius venuje aj rôznym tanečným vystúpeniam. Spolupodieľa sa na rôznych vystúpeniach spevákov, tancuje v rôznych kluboch, či na tanečných podujatiach. „Dôležitou činnosťou je aj organizovanie divadelno tanečných vystúpení. Vyučujem študentov v rôznych európskych krajinách. Spolu s nimi potom robíme rôzne divadelné tanečné vystúpenia v krajinách, kde je o to záujem. Okrem toho, že zabezpečujem ich vznik a zrealizovanie, venujem sa aj tvorbe námetov, či choreografií. Táto práca ma baví zrejme najviac," hovorí so žiariacou tvárou.

Obyvatelia Južnej Ameriky sú pokladaní za vari najviac horkokrvných zo všetkých. Vinicius ako Brazílčan tak určite pociťuje veľké rozdiely v mentalite ľudí rôznych európskych krajín. Tým, že vyučuje takmer po celej Európe, k svojmu etnologickému výskumu má skvelé podmienky. „Ľudia v Taliansku či Španielsku sú veľmi hluční, temperamentní, emocionálni. V mnohých veciach sa podobajú brazílskemu obyvateľstvu. Ľahšie potom cítia hudbu a mne ako učiteľovi zjednodušujú situáciu."

Ani severské krajiny by však neoznačil za úplne chladné. „Navonok to vyzerá tak, že napríklad Briti, Islanďania alebo Nemci sú veľmi chladní. Je však potrebné preniknúť do ich vnútra. Ak ich človek lepšie spozná, príde na to, že ide často o emocionálnejších a milších ľudí, ako v samotnej Brazílii. Ak napríklad niekto v Brazílii niekomu povie, že je jeho kamarát, myslí tým, že ho pokladá za príjemného človeka a je rád, že sa stretli. Ak to isté povie niekto v Nemecku, už to má omnoho väčší význam."

Ak si Vinicius odmyslí rodnú Brazíliu a Nemecko, v ktorom žije, nedokáže určiť, ktorú krajinu obľubuje najviac. „Stále to záleží od toho, s akými ľuďmi sa tam stretnem. Slovensko či Rakúsko sú však v mojom rebríčku veľmi vysoko." So Slovenskom nadviazal kontakt pred piatimi rokmi. „Moju reklamu na internete si všimol člen košického Capoeira Oxumare klubu Lukáš Muča. On bol prvý, ktorý sa mi ozval cez elektronickú poštu. Po zoznámení sa sme vymysleli projekt, v rámci ktorého už približne päť rokov spolupracujem s košickým capoeirovým klubom. Spravili sme už niekoľko spoločných akcií a cítim sa tu veľmi dobre."

Vinicius si uvedomuje, že jeho brazílsky pôvod mu pri jeho tanečnom umení veľmi pomáha. Napriek tomu však stále verí myšlienke, že rovnako dobre dokáže tancovať latinské tance aj Európan. „V mojej rodnej krajine je hudba a rytmus každodennou súčasťou života, vyrastali sme s tým. Človek potom ani nevie ako a dokáže zatancovať aj tie najťažšie tance. Má proste rytmus v krvi." Európania majú menej možností, kde sa naučiť správne vnímať rytmus. „Napríklad Slováci síce dokážu hrať hudbu so srdcom a kvalitne a poslucháči ju rovnako srdečne počúvajú, no keď sa treba do rytmu hýbať, majú s tým problémy. Napriek tomu verím, že tvrdým tréningom sa aj oni dokážu vyrovnať napríklad Brazílčanom."

Najväčšie úspechy svojho života prežíva pri jeho kurzoch. „Najviac ma teší, ak dokážem šíriť príjemné a šťastné pocity prostredníctvom môjho tanca na iných ľudí. Keď som napríklad po tanečnej lekcii unavený a príde za mnou niektorý z mojich žiakov, objíme ma a poďakuje za dobrú lekciu, som taký šťastný, že únava hneď opadne a som schopný tancovať opäť." Za veľké úspechy preto pokladá niekoľko projektov, v rámci ktorých dokázal spojiť ľudí z rôznych krajín. „Fascinuje ma, ako dokáže tanec zboriť všetky možné bariéry. Podarilo sa nám to napríklad aj s projektom v Košiciach, kde sme dokázali spojiť ľudí z piatich rôznych krajín."

Tance ako samba, či salsa nie sú podľa Viniciusa len o dokonalosti pohybov a zábave. „Vznikli v Brazílii v ťažkých časoch a nesú so sebou veľké myšlienky. Podstatou týchto tancov je to, že pri nich človek zabudne na všetky svoje starosti. Okrem toho sú o nádeji, o tom, že človek dokáže nájsť dosť síl zlepšiť svoju situáciu a začať žiť novým životom." Ak by mal povedať, ktorá z dvoch zložiek telo a duša je pri týchto tancoch aktívnejšia, odpovedal by diplomaticky. „Neviem, možno je to v iných kultúrach inak, no u nás v Brazílii sú pri tanci telo a duša v dokonalej jednote a harmónii. Nedajú sa oddeliť. Preto sú obe zložky pri tanci rovnako dôležité."

Hlavnou časťou košického projektu, kvôli ktorému k nám Vinicius pricestoval, bolo predstavenie Rozdiely. „V tomto predstavení mi šlo o antirasistické myšlienky. V choreografii sa nám podarilo spojiť mladých ľudí z piatich rôznych krajín, pričom hlavnou myšlienkou a výsledkom predstavenia bolo poznanie, že práve odlišnosti medzi nami sú tým, čo nás spája." To, čo týmto projektom chcel dosiahnuť, podľa neho aj dosiahol. „Dôkazom neboli len skvelé ovácie na konci predstavenia. Dokázali sme spojiť mladých ľudí z rôznych krajín, ktorí tých niekoľko dní žili spoločne a vznikli medzi nimi nové priateľstvá."

O tom, že Vinicius je umelcom celým svojim srdcom, svedčí aj to, že píše knihy s poéziou. S tým sa spájajú aj jeho plány do budúcna. Chcel by si nájsť viac času na písanie a vydávať viac svojich diel. „Okrem toho sa chcem aj naďalej venovať učeniu tanca a touto formou ďalej podávať nielen moje tanečné vedomosti, ale aj dobré pocity a šťastie. Mojim veľkým snom je aj rozšírenie mojej pôsobnosti do Ázie a Austrálie. Snáď mi to vyjde." Na záver nám Vinicius sľúbil, že uplynulý víkend pre neho určite neostane posledným, ktorý strávil v Košiciach. Mesto si úprimne obľúbil.

Tomáš LEMEŠANI

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Zelená Bratislava
  1. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  2. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  6. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  7. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  8. Bezbariérové vozidlo
  9. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 676
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 652
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 426
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 371
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 12 409
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 583
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 558
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 467
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 342
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 111
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Päť okresných úradov na východe má nových prednostov

Pre celoplošné testovanie k výmene dôjde skôr.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie hnutia OĽaNO k výberu prednostov okresných úradov.

Z tenisového centra v Košiciach škrtli halu, ušetria 15 miliónov

Poslanci odobrili memorandum so zväzom s podmienkami.

Z Národného tenisového centra bude po škrtoch Národné tréningové centrum.

Situácia v škole v Rokycanoch je vybičovaná. Učiteľky nedostávajú výplaty

Obec s otvorením 5. ročníka súhlasila, starosta si ide svoje.

Odvolaná riaditeľka ZŠ Rokycany Iveta Markovičová.

Takmer raz toľko. Zákazku mala Myslava preplatiť o 90 percent

Kontrolór hovorí o predražených prácach. Starostka to odmieta.

Starostka tvrdí, že postupovali podľa smernice. Podľa kontrolórov ju však ešte predtým zrušili.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
CYNICKÁ OBLUDA

V bubline pritakávačov

Začína byť celkom jasné, koho presne Matovič myslí, keď hovorí o múdrosráčoch.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Prokuratúru treba založiť nanovo

Dajte Kolíkovej mandát a ona to urobí.

Peter Tkačenko

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop