Jeden búcha svoju hlavou o stenu, druhý behá po chodbách a spieva si
S tvrdením, že dôchodcovia trpia psychickými problémami častejšie ako mladší ľudia, možno niekto nebude súhlasiť. Veď čo už tak môže trápiť dôchodcu, ktorý ma kopu voľného času a už takmer žiadne povinnosti. Pravdou však je, že naši dedkovia a babky sa dennodenne stretávajú s rôznymi psychickými útrapami. Vyvoláva ich strach zo životných zmien, ktoré v tomto období nastávajú. Mnohých často trápi to, že už nie sú pre spoločnosť takí dôležití ako boli kedysi a svoje robia aj rôzne zdravotné problémy. S podobnými prípadmi sa stretáva aj MUDr. Dagmar Breznoščáková, ktorá pracuje na 1. Psychiatrickej klinike FNLP v Košiciach a venuje sa aj gerontopsychiatrii.
Na 1. Psychiatrickej klinike sa v rámci troch existujúcich oddelení riešia takzvané akútne stavy u pacientov, ohrozených na zdraví či živote svojom alebo iných. Tiež sa riešia o čosi dlhodobejšie pretrvávajúce úzkostné a depresívne stavy, ťažkosti s alkoholom či inými návykovými látkami, správaním či rôznymi interpersonálnymi problémami. "Na špecializovaných ambulanciách sa psychiatri venujú liečbe alkoholizmu a drogových závislostí, liečbe úzkostných a afektívnych stavov i gerontopsychiatrii. Spadá tam aj ambulancia ´žena a duševné zdravie´," vysvetľuje MUDr. Breznoščáková.
Starších ľudí so psychickými ťažkosťami posielajú na kliniku väčšinou kolegovia obvodní lekári, ambulantní psychiatri či iní odborníci. Často ich privedú aj samotní príbuzní. Najrozšírenejším problémom, s ktorým sa stretávajú, je demencia. Tá postihuje starších ľudí v obrovskej miere. "Veľa ľudí, bohužiaľ aj odborníkov, si však myslí, že demencia je niečím, čo čaká každého človeka. Nie je to vôbec pravda. Každý človek starne, no nemusí to znamenať, že tým utrpí aj pamäťová časť jeho mozgu. Môže mať totiž iné problémy, ktoré majú podobné príznaky ako demencia."
Kvôli tomu sa na klinike snažia rozlišovať prirodzené patologické starnutie od toho psychického. Ak si však niekto myslí, že mu riziko demencie hrozí až v neskorom veku, mal by sa mať na pozore. Najmladším pacientom s demenciou bol 47-ročný muž. "Poznáme totiž rôzne druhy demencie. Nemusí ísť o tú najčastejšiu - Alzheimerovu. Túto chorobu dokáže spustiť mnoho faktorov." Demenciu môže odštartovať napríklad aj pohlavná choroba ako syfilis.
Starších ľudí okrem demencie trápi aj obrovské množstvo iných psychických porúch. Veľmi častým je napríklad syndróm akútneho stavu zmätenosti, kedy človek rozpráva "scestne". "Ak človek trpí touto diagnózou, väčšinou nevie, čo robí, niekedy sa sám od seba vyzlieka. Spúšťačov takýchto problémov je veľa. Takto reagovať môže napríklad aj starší človek, ktorý má svoje zaužívané stereotypy a dlhý čas je iba doma. Odrazu ho hospitalizujú, a tým sa tieto stereotypy narušia." Taký stav zvlášť v staršom veku môžu spôsobiť aj určité liekové interakcie. Dôchodcovia totiž často berú veľké množstvá liekov, ktoré môžu medzi sebou zle reagovať.
Ďalšími spúšťačmi psychických porúch starších ľudí sú aj rôzne infekcie, nádory, endokrinné a metabolické poruchy, intoxikácie, ale i bežné úrazy. Poruchy u staršieho človeka však môžu vzniknúť aj bez evidentného zapríčinenia, niekedy ide aj o banality. "Spúšťačom kognitívnej poruchy ústiacej až do demencie môže byť napríklad aj odchod na dôchodok. Po rokoch, kedy žili aktívnym životom, nastane zmena. Jednoducho prestanú zaťažovať svoj mozog natoľko ako boli zvyknutí." To potom môže vyvolať rôzne pocity menejcennosti, či skleslosti.
Okrem kognitívnych a mnestických porúch starších ľudí trápia často aj poruchy myslenia, vnímania, afektivity, orientácie, správania a pamäti alebo mávajú aj iluzívne zážitky. "Niekedy ide len o dočasné prechodné stavy, ktoré môžu trvať niekoľko dní, či dokonca hodín. Inokedy o dlhodobejšie ťažšie poruchy." Ak starší človek zabúda, nemusí sa teda okamžite zľaknúť, že je to prejavom nejakého vážneho ochorenia. "Často ide o sekundárny problém napríklad pri úzkosti či depresii, teda skôr o poruchu pozornosti, ktorý sa správnou liečbou dokáže pomerne rýchlo vyriešiť. Je však pravdou, že sa takéto prejavy nesmú podceňovať."
Trápenie svojich rodičov často ťažko prežívajú aj ich blízki. Niekedy je to hotové peklo. "Preto nemám rada názory niektorých ľudí, odsudzujúce to, že niekto dal svojho rodiča do domova dôchodcov, či iného špecializovaného zariadenia. Veľmi často je to tým lepším riešením, ako ho držať doma, zavretého za štyrmi stenami. Ak človek nie je pripravený plne sa obetovať takto chorému rodičovi, trpí nielen on, ale aj ten o koho sa stará." Často sa potom prejavuje efekt "snehovej gule" a na pacientov v dôchodcovskom veku sa nabaľujú aj ich príbuzní a potom sa nezriedka stáva, že sa sami stávajú pacientmi.
Počas praxe sa MUDr. Breznoščáková stretla s viacerými smutnými prípadmi. Je ťažké pozerať ako sa niekedy z otcov a hláv rodín stávajú starci správajúci sa ako deti. "Jedným z najstarších pacientov bol 93-ročný muž, ktorý v dôsledku zlomeniny krčka stehennej kosti podstúpil operáciu v celkovej anestéze. Tá pravdepodobne odštartovala výrazné poruchy správania a orientácie, postupne kognitívny úbytok a následne aj osobnostné zmeny ústiace do úplnej nesebestačnosti dovtedy relatívne samostatne fungujúceho človeka."
Odborníčka však zažila vyslovene nepríjemné prípady. "Snáď najdramatickejšie u starších pacientov vyznievajú poruchy správania pod vplyvom rôznych psychických porúch, kedy napríklad pacienti nevhodne vtipkujú, neočakávane sa vyzliekajú alebo sú agresívni, čo je samozrejme veľmi nepríjemné. Stretli sme tu aj s cca len 43 kilogramov vážiacim starším mužom, ktorý bol však taký agresívny, že ho mali problém upokojiť traja ošetrovatelia."
Niektorí pacienti s výraznými poruchami správania v zmysle ohrozovania seba či iných musia byť hospitalizovaní na takzvanom akútnom oddelení, niekedy aj v sieťovej posteli. „Je to jeden z najhumánnejších prostriedkov ako im zabrániť, aby ublížili niekomu cudziemu alebo sebe. Mnohí majú totiž sebadeštrukčné sklony, búchajú si hlavy o stenu a podobne." Na oddeleniach 1. Psychiatrickej kliniky FNLP teda niekedy býva "veselo". "Mali sme tu napríklad aj staršiu ženu, ktorá pobehovala po chodbách, spievala a všade rozlievala vodu."
MUDr. Breznoščáková si spomína aj na iné kuriózne a humorné prípady. "Raz nám priniesli muža v pokročilom veku, ktorý sa zamiloval. Svojej láske pritom dvoril zaujímavým spôsobom a to tak, že sa k nej šplhal po hromozvode bloku s ružou v ústach." Podobným dobrodruhom bol iný starší muž, po ktorom jeho príbuzní pátrali niekoľko týždňov. "Bol dezorientovaný. Cestoval vlakom z dediny do dediny, pričom sa stále vydával za niektorú zo svojich obľúbených poviedkových postáv," hovorí odborníčka s úsmevom a dodáva, že tieto prípady našťastie skončili dobre.
Skutočný príbeh pani Valérie a jej matky Margity, ktorej správanie poznačila vážna psychická porucha
Začalo to výpadkami pamäti, pokračovalo vymyslenými obvineniami
Jednou z pacientiek MUDr. Dagmar Breznoščákovej bola aj 75-ročná pani Margita. Dlhé roky pracovala ako učiteľka. Aj na dôchodku nebola tým typom človeka, ktorý vysedáva doma a od rána do večera len sleduje televízne seriály. "Aj v pokročilom veku navštevovala vysokú školu, známu ako Akadémia tretieho veku. A tiež cvičila jógu," spomína pani Valéria, dcéra pani Margity.
Napriek pomerne aktívnemu duševnému i fyzickému životu sa časom u pani Margity začali prejavovať rôzne psychické poruchy. "Prišlo to po sedemdesiatke. Začalo to nenápadne - výpadkami krátkodobej pamäti. Odišla som napríklad z domu a po piatich minútach mi mama zavolala, prečo už týždeň nie som doma. Neskôr začala zabúdať, že bola na nákup. Alebo sa ma pýtala, prečo som jej nedala jesť, no len málú chvíľu potom, čo sa naobedovala."
Takéto problémy sa ťahali zhruba trištvrte roka. Človek to však berie za prirodzené a nerobí si z toho ťažkú hlavu. Potom ale prišli ešte vážnejšie problémy, ktoré pani Valérii naznačili, že s jej mamou treba niečo robiť. "Začala mávať rôzne halucinácie. Nehovorila scestne, no rozprávala zážitky, ktoré sa nikdy nestali. Najnepríjemnejšie bolo, keď si začala vymýšľať, že som ju fyzicky napadla. Pritom to absolútne nebola pravda."
Valéria sa teda rozhodla, že mamu vezme na odborné vyšetrenie. Dlhé roky pracuje ako zdravotná sestra, vedela teda, že to bude najrozumnejšie. "Mamke som povedala, že ju vezmem na bežnú lekársku prehliadku. Mala totiž problémy s chrbticou, tak som jej vysvetlila, že kvôli tomu. Keby som jej totiž spomenula slovo psychiatria, zľakla by sa." Viacero testov i rontgenový snímok mozgu pani Margity potom ukázali, že ide psychickú poruchu, ktorá má veľmi rýchly spád. Prognózy boli jednoznačné. Odborníci zistili, že jej stav sa bude už len zhoršovať.
Okrem nastavenia farmaceutickej liečby začala pani Valéria so svojou matkou navštevovať aj MUDr. Breznoščákovú. Tá pomohla nielen chorej matke, ale i jej dcére. "Nevedela som, ako sa vtedy zachovať. Bola to veľká psychická záťaž aj pre mňa. Napokon sme sa zhodli na tom, čomu som sa dlho bránila. Mamu som umiestnila do ústavu pre seniorov v Drienovci." Opäť sa teda potvrdilo, že je niekedy lepšie nepočúvať reči cudzích ľudí a nebáť sa, čo povie okolie. Ale takým krokom svojmu príbuznému pomôcť.
Pani Margita je v Drievnovci umiestnená počas pracovného týždňa. Cez víkendy si ju dcéra berie domov. Jej stav sa však skomplikoval. Počas pobytu v ústave nešťastne spadla na zem a zlomila si panvu. Nasledovala hospitalizácia a niekoľkomesačná rekonvalescencia. Počas nej jej podávali silné lieky a svoje spravilo aj to, že ležala a nebola aktívna. "Počas tých troch mesiacov zostarla akoby o desať rokov. Bolo to veľmi ťažké. Stalo sa z nej prakticky dieťa. Chodili sme na rehabilitácie, cvičenia na posychiatrii. Musela sa odznova naučiť nielen hýbať, ale aj základné veci ako hygienické návyky, či reč."
V súčasnosti sa pani Valérii podarilo s odbornou pomocou dostať matkin stav ako tak do normálu. "Ľuďom, ktorých starší rodičia sa potýkajú s podobnými problémami, by som odporučila jediné. Nebrať ohľad na cudzie reči. Oni totiž nevedia v akom stave je starší muž alebo žena, ktorého sa to týka." Za ďalšie by ľuďom s podobným problémami ich príbuzných odporučila čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. "Vďaka odborníkom som pochopila, že osočovania, urážky, či zlé správanie mojej mamy nesmiem brať vážne. Často to totiž vyzerá tak, že to robí naschvál, aby mi znepríjemnila život. Nie je to však pravda. Ona si vôbec neuvedomuje, čo robí."
Tomáš LEMEŠANI
Autor: KINÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
