Voličom sa chce prezentovať ako občianska alterantíva voči súčasnému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, pričom je presvedčená, že dokáže zjednocovať ľudí naprieč politickým spektrom. Podporu jej kandidatúre už okrem iných vyjadrili aj spisovateľ Tomáš Janovic, herci František Kovár, Milan Lasica, Stano Dančiak, Petra Polnišová, Maroš Kramár, speváčka Katarína Knechtová, či tenistka Dominika Cibulková.
Prezident o vás nedávno vyhlásil, že na rozdiel od vás ho ľudia poznajú, pričom vy ste len výrobok médií. Cítite sa tak?
- V parlamentných voľbách v roku 2006 som získala tretí najväčší počet preferenčných hlasov zo všetkých slovenských politikov. Bolo to navyše po mojom pôsobení na poste ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny a vtedy ma novinári vonkoncom nešetrili.
Strany, ktoré podporujú vášho najväčšieho súpera Ivana Gašparoviča, majú v prieskumoch verejnej mienky vyše 55-percentnú podporu voličov. Aj samotný prezident by mohol podľa niektorých prieskumov vyhrať už prvé kolo volieb s vyše polovicou odovzdaných hlasov. Matematicky to vôbec nevyzerá na to, žeby ste ho porazili...
- Keby platila vo voľbách matematika a synergia, ich výsledky by dopadli úplne inak. Voliči jednotlivých strán sa nesprávajú ako vojenská jednotka, ktorá len preto, že sa jej predstavenstvo rozhodlo pre istého kandidáta ho bude jednotne nasledovať. Inými slovami, vôbec to nie je spočítané. Navyše, je zrejmé, že ide o nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov, nie odovzdaných hlasov.
Tým pádom sa chystáte osloviť aj voličov Smeru? Môžete im napríklad zahrať na fujaru, to sa kedysi nosilo...
- Porušujete bontón a etiku, pán redaktor, pre fujaru ako nástroj platí, že je nevhodný pre ženu. Aspoň tak sa o tom píše v etnografických publikáciách... (úsmev) Radšej by som hrala na iný nástroj a konkrétne na rozum a cit. Rada by som v úvodzovkách hrala na takú tóninu, že slová, ktoré používam majú zmysel a činy, ktoré robím, prinášajú efekt. Svojimi konkrétnymi krokmi v politike som už dokázala, že viem prinášať riešenia, ktoré sú zmysluplné nielen pre vybranú sociálnu skupinu, ale užitočné pre občanov vôbec. Nie raz som dokázala, že i v tejto atmosfére sa viem dohodnúť s predstaviteľmi vládnej koalície na riešení problémov. Doteraz sa mi už viackrát stalo, že koalícia podporila moje návrhy. Iniciovala som aj okrúhly stôl na ministerstve práce a pri troch veľmi dôležitých zákonoch z mojej dielne sme sa dohodli na spoločnom riešení. Takisto trpezlivá, neustále predkladám do parlamentu návrhy zákonov a neprekáža mi, že častokrát sa celé pasáže z nich objavia v koaličných návrhoch, ktoré sa potom schvália. Je to určite len náhoda, že ich potom predloží ministerstvo pani Tomanovej, ale to beriem ako ocenenie mojej práce. Aj týmto si trúfam osloviť tú časť voličstva, ktorí vedia posúdiť zmysluplnosť a zhodnotiť moje doterajšie reálne kroky v mojej politike.
Podľa vašej prezentácie sa zdá, že ako kandidátka SDKÚ sa nechcete sústreďovať len na voličov vašej strany, ale oslovujete aj ľudí, ktorí stoja naľavo od politického stredu, ktorý je skôr doménou súčasného prezidenta.
- Pozrite, ja som presvedčená, že nie všetci z tých vyše 40 percent ľudí, ktorí chcú voliť Smer, sú zároveň aj ľavicovými voličmi. Takisto si nemyslím ani to, že by Smer bol klasickou sociálno-demokratickou stranou. Preto sa sústreďujem na rôzne typy voličov s podobnými hodnotovými orientáciami. Sú tam aj tí, ktorí uznávajú vytváranie takého priestoru, aby bol každý zodpovedný za seba, slobodné rozhodovanie sa, ale spojené s povinnosťou a zodpovednosťou. Aj medzi voličmi Smeru alebo iných koaličných strán sa nájde mnoho takých, ktorí s mojou predstavou politiky súhlasia.
Niektorí politici dokonca tvrdia, že časť vašich politických názorov je dokonca ľavicovejšia ako u I. Gašparoviča alebo Smeru... Aj nedávno ste sa s nimi predháňali v tom, kto ponúkne dôchodcom vyššie vianočné balíčky...
- Nežartujte, ak už majú byť vianočné dôchodky, tak určite spravodlivejšie určené. Bola by som radšej, keby sme v debate k tejto veci zostali v odbornej rovine. V týždenníku Trend analyzovali môj program, kde absolútne vyvrátili názory, že by som bola ľavicová alebo prichádzala s populistickými riešeniami. Naopak, hovorí sa tam, že je to jasná stredo-pravá alternatíva. Len tí, čo to čítajú povrchne, ma môžu takto zaškatuľkovať. Je azda dosť podstatný rozdiel v tom, ak najprv od vás vyzbieram peniaze a potom ich rozdelím vybraným skupinám, čo je zhruba program Smeru. Naopak, ja ľuďom ponúkam také riešenia, aby im zostal čo najvyšší čistý príjem a teda ja vám neberiem tie peniaze a nechám na vašom rozhodnutí, čo s nimi urobíte.
Ako hodnotíte päťročné pôsobenie pána Gašparoviča, s ktorými jeho krokmi ste súhlasili a naopak, čo by ste mu ako prezidentovi vytkli?
- Predovšetkým to, že je málo aktívny. Dve správy o stave republiky a jeden prejav po vymenovaní vlády, je za celé funkčné obdobie predsa len málo. Prekáža mi aj to, aké zákony podpisuje, respektíve nepodpisuje príkladom môže byť jeho postoj k školskému zákonu. Prekáža mi, že nie je nadstranícky, že aktívne nevstupuje do sporov na politickej scéne. Prekáža mi, že hovorí príliš všeobecne, keď sa od neho očakáva jasný postoj.
Necítite sa byť handicapovaná v tom, že ako prezidentská kandidátska ste aj podpredsedníčkou SDKÚ. Ako všetci vieme, SDKÚ nemá medzi bežnými ľuďmi práve najlepší kredit, nielen vďaka vášmu predsedovi, nedostatočnom odkomunikovaní vašich najmä ekonomických reforiem, ale aj rôznym škandálom, ktoré sprevádzali vaše vládnutie v uplynulých rokoch. Nebolo by pre vás lepšie, keby ste kandidovali ako nezávislá s podporu SDKÚ a ďalších opozičných strán?
- Nedokážem posúdiť, nakoľko by mi to pomohlo alebo uškodilo. Nezrádzam z utilitárnych dôvodov preto, aby som získala viac hlasov a preto nevidím dôvod na to, aby som nebola členkou tejto strany. Do SDKÚ som vstúpila až v novembri 2006 a tak som spoluzodpovedná za jej politiku iba od tohto dátumu. Samozrejme, plne túto spoluzodpovednosť beriem na svoje plecia. Hovoríme o programe a alternatíve, ktorá sa ponúka občanom od politického subjektu, ktorý je spájaný s najťažšími reformami, ktoré musela táto krajina absolvovať. A to, že tie reformy boli naozaj radikálne, dnes nikto nespochybňuje. Napokon v Poľsku sa podobne reformná strana ako my, ani len nedostala do parlamentu. Reformy však napokon priniesli svoje ovocie a to je pozitívne. Nespím však na vavrínoch, súčasná hospodárska situácia si žiada akčný plán.
* * *
Profil
n Iveta Radičová sa narodila 7. 12. 1956 v Bratislave
n Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
n Pred svojim vstupom do politiky v roku 2005 pôsobila ako riaditeľka Sociologického ústavu SAV
n V druhej Dzurindovej vláde nahradila ako nezávislá na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka
n V roku 2005 získala profesúru na Filozofickej fakulte UK
n Po voľbách v roku 2006 sa na kandidátke SDKÚ-DS dostala do parlamentu, kde pôsobí ako podpredsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie
n V novembri 2006 sa stala členkou SDKÚ-DS, na kongrese ju zvolili za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo
n Hovorí po anglicky a rusky, dorozumie sa aj nemecky a poľsky
n S prvým manželom, zosnulým humoristom Stanom Radičom má dcéru Evu
n V súčasnosti žije v partnerskom zväzku s našim úspešným paraolympionikom Jánom Riapošom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
