či sa už volali toliare, dukáty, grošíky, koruny, haliere.
Jednou z múdrostí našich dedov je poznatok: Šetrnosť je základom bohatstva. Na peniaze treba tvrdo mozoliť, preto dedovia zvažovali, kam zainvestujú, pretože: Ani mne kozy neorú a capy nebránia (Ani mne peniaze z neba nepadajú). Tiež som pod múrikom nenazbieral...
Na tému majetok je v ľudovej slovesnosti záľaha konštatovaní. Posúďte: Dobre je tam hospodáriť, kde je z čoho kašu variť. Pri zlatom voze vždy nájdeš zlatý klinec, pri drevenom len drevený. Jeden sa hostí a druhý postí. Čert vždy na veľkú kopu drísta. Kto má veľa holubov i viac mu k nim priletí... A o márnotratníkoch: Gazduje z kravy na kanárika. Vyšiel na psí tridsiatok. Nosí rozpáranú kapsu. Odkladá do deravého vreca. Verdikt je potom stručný: dobačoval, doremeslil.
Peniaze v koláčoch
O to, aby peniažky nechýbali, dbali ľudia už od prvých okamihov života človiečaťa. Do prvého kúpeľa pridávali aj mincu - aby bolo bohaté. Nesmela chýbať vo vankúšiku, v ktorom niesla kmotrička bábo na krst. Dôležitými rokovaniami bývali v živote aj chvíle pred uzatvorením manželstva, keď sa už v rámci vohľadov a pytačiek diskutovalo aj o vene. Známy redový tanec bol pre svadobčanov šancou darovať novomanželom prívetivý vklad. Ani po smrti nesmú nebožtíkovi v truhle chýbať peniažky. Mince bývajú pod kračúnovým obrusom, mnohí nosia v peňaženke šupinu z vianočného kapra, peniaz je zapečený vo veľkonočnom koláči.
Komu sa zelení?
Iste: Chudoba cti netratí. I ďalšie príslovia ubezpečujú: Chudoba je prísna matka, ale má cnostné deti. Peniaze do času, statočnosť na večnosť. Hoci pri chudobe, predsa chlieb na stole. Lepšia čestná chudoba ako hriešne bohatstvo. Nízka chalupa, žiadna potupa.
Hrdinské vyhlásenia sú obranou voči zložitosti postavenia nemajetnejších: Chudobný môže za rebrinák pravdy doviezť, boháč len za hrsť, predsa vždy vyhrá. Komora prázdna, nikto ma nezná. Nízky plot hocijaký pes obsíka. Za málo peňazí málo muziky. Psota najdlhšie trvá.
Aby človek neupadol alebo čím skôr vybŕdol z biedy a peniažky mu rástli ako vlkovi pečienka,
treba i dnes načúvať dávnym radám: Komu sa nelení, tomu sa zelení. Bez práce nie sú koláče. Kde robota, tam i med. Za kus chleba robiť treba. Naučí ťa bieda koly kresať.
Keď sa robotička zadarí, sú naporúdzi príslovia o sporení: Babka k babce, budú kapce. Drž groš, aby ti grajciar neutiekol. Hľaď sporiť včas, máš v núdzi zas. Predkovia boli rázni: Kto neprežerie, ten má. Kto počtuje, ten gazduje. V krpcoch musí človek na peniaze robiť a v čižmách môže troviť.
Naši starkí poslali v prísloví aj toto: Vtedy bolo dínom-dánom a teraz je Bože môj! A popri iných odporúčaniach si hodno všimnúť: Modli sa a pracuj, a čo zarobíš, dobre zavaruj. A aj potom, v nemrchavých časoch mať na pamäti: Na úrok Bohu dáva, kto sa nad biednym zmilováva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
