HISTÓRIA

Aká bola najväčšia športová udalosť v Košiciach a najviac publikovaná výzva v tlači "všetkým poctivým ľuďomKošičania zabodovali ako vzorní

Aká bola najväčšia športová udalosť v Košiciach a najviac publikovaná výzva v tlači "všetkým poctivým ľuďom

Košičania zabodovali ako vzorní usporiadatelia

Medzinárodná súťaž automobilov a medzinárodná jazda spoľahlivosti bola športovou udalosťou číslo jeden v Košiciach a na východnom Slovensku nielen v lete roku 1921, ale o celý rok, od začiatku jej príprav. Najviac publikovaná v ústrednej aj regionálnej tlači bola výzva na pomoc cholerou a hladom trpiacemu obyvateľstvu Ruska.

Víťaz prišiel na pragovke

Klub slovenských automobilistov usporiadal pod záštitou ministerstiev verejných prác, národnej obrany, obchodu a pre správu Slovenska Medzinárodnú súťaž automobilov a jazdu spoľahlivosti. Zúčastnilo sa na nej 50 áut s prevahou pretekárov zo zahraničia. Trvala týždeň, východzím miestom bola Praha a cieľovým Košice, konkrétne pred hotelom Schalkház, odkiaľ pretekári štartovali aj na spiatočnú cestu do Prahy cez Bratislavu. Trasa do Košíc viedla cez Moravu z Slovenskom z Čadce, cez Žilinu, Vrútky, Sučany, Kráľovany, Ružomberok, Lipt. Mikuláš, Važec, Poprad, Levoču, Sp. Podhradie a Prešov do Košíc dva dni. V Schalkháze (Slovane) pretekári deň odpočívali, tam boli aj ubytovaní a o autá sa im postarali ich mechanici v domobraneckých kasárňach. Príchod pretekárov do Košíc bol veľkou spoločenskou udalosťou, ktorej sa podriadili aj miestne úrady a mestské podniky rôznymi úľavami na cestovnom a dokonca aj na predĺžení policajnej hodiny v zábavných podnikoch, reštauráciách a kaviarňach. V Schalkháze bola vystavená aj cena pre víťaza - zlatnícka práca - pohár z čistého striebra, ktorý vytvorili pražskí majstri a mali ju odovzdať predstavitelia Klubu v Bratislave. Na počesť pretekárov usporiadali mestskí funkcionári večierok za účastí košickej honorácie. Pretekári si asi veľmi neoddýchli, lebo na druhý deň ráno už štartovali spred hotela do Bratislavy cez Rožňavu, Plešivec, Tornaľu, Rimavskú Sobotu, Lučenec, Zvolen, B. Štiavnicu, Levice, Vráble a Nitru a pred hotel Carlton začali prichádzať medzi 16. - 18. hodinou. Z Košíc vyštartovalo 31 áut francúzskych, belgických, rakúskych a českých firemných značiek. Každý účastník dostal umeleckú plaketu, znázorňujúcu auto na ceste, ktoré pozdravuje slovenské dievča v kroji mávaním šatky. Víťazom trasy Praha - Košice - Bratislava sa stalo auto značky Praga, ktoré viedol továrnik Hickel z Nového Jičína, druhý bol tiež na pragovke Ing. Proskovec z Jičína, obaja členovia Moravsko-sliezskeho automobilového klubu. Tretí bol Ing. Svoboda na aute Laurin & Klement. Súťaž mala veľký význam pre domáce aj zahraničné firmy, pokiaľ išlo o reklamu. Z domácich zožali obdiv Laurin & Klement, Walter, Kopřivnická a Praga. Košice zase pochvalu ako vzorní usporiadatelia, keď sa predtým vyznamenali organizovaním sokolského sletu.

Hlad a cholera

V čase, keď končili automobilové preteky, ukrajinská tlačová kancelária v Ľvove oznámila, že ruská vláda sa obrátila na Ameriku s prosbou o pomoc ľuďom, postihnutým hladom a chorobami. Americká vláda sľúbila pomoc pri dodržaní štyroch podmienok: demobilizácie Červenej armády, uvedením do života všetkých demokratických slobôd, predovšetkým tlače a osobnej slobody, vypísaním volieb do ústavodarného zhromaždenia a úplnej slobody vlasti pre všetkých ruských utečencov. Na to ruská vláda delegovala ako sprostredkovateľa do Londýna a Washingtonu spisovateľa Maxima Gorkého. Veď cholera, mor a hlad sa rozširovali najmä v krajoch Rostov, Voronež a prípadov ochorení bolo evidovaných do deväťtisíc. Maxim Gorkij sa obrátil na prezidentov európskych krajín a Ameriky listom vo forme prevolania. Poslal ho aj prezidentovi ČSR T. G. Masarykovi. V preklade znel v krátkosti takto: " Všetkým poctivým ľuďom! Zlý obilninový stav juhovýchodného Ruska je spôsobený zlou žatvou, akú nik nepamätá a v dôsledku toho hrozí ruskému obyvateľstvu smrť z hladu. Ľudia sú vyčerpaní vojnou a revolúciou a ich schopnosť vzdorovať chorobám je silno oslabená. Verím, že kultúrny ľud európsky a americký, ktorý rozumie takejto situácii v praxi, ruskému národu pomôže. Prosím národy európske aj americké, aby pomohli čo najrýchlejšie liečivami a chlebom." Ako odozvu začal organizovať ČsČK v celej republike potravinovú pomoc, ale aj zdravotnícke opatrenia v Chuste.

Pomáhať štátnej správe prišli Česi

Košice mali najmenej bytov, aj pre štátnych zamestnancov, ktorí prišli posilniť verejnú správu z iných miest i z Čiech. Stále boli problémy s predražovateľmi najmä potravín. Ani so zamestnanosťou to nebolo ružové. V januári z 257 evidovaných v sprostredkovateľni práce dostalo miesto iba 24. Zamestnanosť sa zvýšila aj vďaka tabakovej továrni. Od začiatku januára sa presťahovala do novorekonštruovaných priestorov budovy štátnej polície Štátna stráž bezpečnosti. Ňou nahradili zrušenú mestskú políciu. Od 7. januára začala fungovať policajná služba aj v Bardejove, kde ju za šesť predchádzajúcich rokov takmer nik nevykonával. Po príchode oddielu štátnej stráže bezpečnosti si Bardejovčania vydýchli, lebo podľa vtedajšieho stavu verejného poriadku bol v ohrození ich majetok ba aj osobná bezpečnosť. Bardejov sa stal práve pre benevolenciu na úseku verejného poriadku útočiskom rôznych kriminálnych živlov.

Košičania očakávali 5. januára z Prahy návštevu ministra železníc Dr. Burgera a ministra verejných prác Dr. Kovaříka aj s dvoma komisiami, aby zistili stav na železnici pred poštátnením Košicko-bohumínskej trate. Ministri sa zdržali v Bratislave, kde si prezreli prístav a zaujímali sa o investičné práce, ktoré sa mali v ňom začať. V Košiciach márne čakali hostí, aj na slávnostný obed v Schalkháze. Pre nepriaznivé počasie a meškanie vlaku kvôli závejom sa ministri vrátili do Prahy. Komisie zotrvali v Košiciach dlhší čas, aby všetko pripravili na prevzatie do štátnej správy. Minister Kovařík mal naplánovanú aj návštevu Štrbského Plesa, aby zistil, ako pokračujú práce na rekonštrukcii liečební, od čoho si vláda veľa sľubovala v cestovnom ruchu. Podobne aj od Herlian. Iba na stavebné práce na Štrbskom Plese dal štát ešte v roku 1919 800 tisíc korún, o rok neskôr 2 miliardy a v roku 1921 prisľúbil 3 miliardy.

(som)

Autor: Najväčší úspech mali čardáše