Keď spisoval veci z "vypratačky", dlžník spod koberca vytiahol nôž
Keď sa niekto dostane do finančnej núdze, nemá veľa možností ako z nej von. Doba je tvrdá, kvôli čomu hľadá veľa ľudí východisko z kritickej situácie na rôznych miestach, často i nie celkom serióznych. Takto sa dostanú do ešte väčších problémov, ktoré musia riešiť súdy a napokon aj exekútori. Tí nie sú veľmi obľúbeným hosťom v akejkoľvek domácnosti. Bežní občania sa s ními najčastejšie stretávajú v situáci, keď im siaha na bankový účet alebo na majetok. Nie je to však celkom tak. Ako hovorí košický súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal, exekútor má zabrániť tomu, aby dlh dlžníka narástol do horibilných výšin a má pomôcť veriteľovi, aby sa dostal k peniazom, ktoré od dlžníka vysúdil. Aj napriek tomuto konštatovaniu ho málokto vníma ako pomocníka a často sa stretáva s nepríjemnými reakciami.
K. Mihal pracuje ako sa povie "v branži" dlhé roky. "Do roku 1996 som pracoval vo funkcii riaditeľa Daňového Úradu Košice IV. Už na tejto pozícii som získal skúsenosti s vymáhaním pohľadávok, nakoľko od roku 1993 som viedol experimentálny odbor pre vymáhanie daňových pohľadávok v rámci Daňového riaditeľstva SR. Odbor sa potom plánoval spustiť naostro ako samostatná inštitúcia s celoslovenskou pôsobnosťou, no vznikalo pritom mnoho problémov." V priebehu roka 1995 sa dozvedel o vzniku inštitútu súdneho exekútora, preto sa rozhodol, že sa ním stane aj on.
K tomu, aby mohol funkciu exekútora vykonávať, však nestačili len dlhoročné skúsenosti. "Musel som zložiť skúšky na Ministerstve spravodlivosti SR, prejsť sitom výberového konania a konkurzu. Podmienky pre záujemcov o výkon funkcie súdneho exekútora sú veľmi tvrdé." Základnými podmienkami pre vymenovanie sú občianstvo Slovenskej republiky, úplná spôsobilosť na právne úkony, trestná bezúhonnosť, tri roky praxe na exekútorskom úrade, právnické vzdelanie a zloženie exekútorskej skúšky. Záujemca o funkciu exekútora musí mať k tejto práci osobitý vzťah. "V prvom rade musí pokladať ´oprávneného´ (to je ten, ktorý dlh vymáha) a ´povinného´ (od ktorého sa dlh vymáha) za rovnocenných. Musí byť nestranný a nezávislý. Ak to tak človek neberie, a povinného vníma ako subjekt, nad ktorým ide zvíťaziť, takúto prácu by radšej ani nemal robiť."
V praxi to však takto často nebýva. Uvedomuje si to aj K. Mihal a preto súhlasil so vznikom tohto článku. Verejnosti chcel ukázať, že exekútori sú ich pomocníkmi, nie nepriateľmi. „Človeka môžu v živote postihnúť rôzne nepredvídateľné situácie, ktoré môžu skončiť tak, že sa dostane do problémov a zadlží sa. Exekútor je tiež človek, ktorý dokáže pochopiť problémy a často musí byť i akýmsi ´psychológom´. Ak sa už niekto dostane do problémov a stane sa ´povinným´, treba kontaktovať exekútora a pokúsiť sa nájsť riešenie."
Existujú rôzne druhy exekučných konaní. Správna, daňová i colná exekúcia, alebo aj výkon rozhodnutia uskutočňovaný justičnou pokladňou. Od seba sa líšia rôznymi detailmi a postupmi pri ich vykonávaní. "Cieľom vzniku úradu exekútora bolo práve zjednotenie týchto všetkých foriem. Tak je tomu aj inde v Európe. U nás je však takáto forma ešte stále v plienkach."
Exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý podáva oprávnený (veriteľ) občan, spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá chce dlh vymôcť. "Oprávnený má právo obrátiť sa na ktoréhokoľvek exekútora v rámci Slovenskej republiky. K návrhu na vykonanie exekúcie musí oprávnený priložiť vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul, ktoré z ktorého vyplýva, že má právo dlh vymáhať. Exekučným titulom môže byť nielen rozhodnutie súdu, ale aj rozhodnutia iných orgánov či notárske zápisnice." Exekútor potom preskúma návrh, ktorý mu oprávnený predložil. Ak v ňom nájde chyby, požiada ho, aby ich opravil. No ak je návrh v poriadku, predloží ho do 14 dní súdu, ktorý mu vydá opäť v rovnakej lehote poverenie na vykonanie exekúcie.
Po doručení poverenia exekútor písomne upovedomí účastníkov exekučného konania, t.j. oprávneného a povinného o začatí exekúcie. "V upovedomení o začatí exekúcie exekútor upovedomí obe strany o začatí exekúcie. Oboznámi povinného s výškou pohľadávky, ktorá od neho bude vymáhaná a vyzve ho, aby zaplatil pohľadávku do 14 dní od prevzatia tohto upovedomenia alebo aby v tej istej lehote podal námietky proti exekúcii." Najlacnejším variantom je ten, keď občan "dobrovoľne" vyplatí svoj dlh do 14 dní. Vtedy je vymáhaný dlh navýšeny "len" o 10 percent zo sumy, ktorú dlhuje a náklady na poštovné a podobné výdavky. Po 14 dňoch si môže exekútor nárokovať uhradenie odmeny v plnej výške, t.j. 20 percent zo sumy, ktorú od dlžníka vymôže a ďalších nákladov.
Ignorovanie listov od exekútora by K. Mihal nikomu neodporúčal. "Povinný si takto sám zhoršuje situáciu. Odďaľovaním splatenia dlhu totiž spôsobuje nárast trov exekúcie. Najhoršími prípadmi sú tie, kedy dlh povinného vplyvom úrokov narastá. Zvyšuje sa nielen výška dlhu, ale logicky aj výška exekučných trov. Preto vždy zdôrazňujem 14 dňovú lehotu a výhody dobrovoľnej úhrady pohľadávky a trov exekúcie. Ak to dovtedy občan vyplatí, ušetrí veľmi veľa." Pre dlžníka je veľmi nepríjemné, keď sa dlh vymáha v podobe zrážok zo mzdy. "Mnoho ľudí príde svoj dlh vyplatiť práve v strachu pred hanbou, ktorú by v práci zažili po tom, ako sa o ich exekučnom konaní dozvie zamestnávateľ."
Ak si niekto myslí, že ignorovaním exekučného konania dosiahne to, že sa na neho zabudne, mýli sa. Exekučné konanie je totiž zaujímavé v tom, že sa nepremlčuje, teda uplynutím času nezaniká. "Ak dlžník nemá majetok, môže sa exekúcia dočasne pozastaviť. No po čase sa opäť rozbehne. Exekútor opakovane lustráciami preveruje, či sa majetkové pomery povinného nezmenili a ak zistí nejaký majetok alebo príjem povinného, exekúciu vykoná. Povinný môže získať nejaký príjem, môže sa časom zamestnať, získať nárok na dôchodok, niečo zdediť, či dokonca vyhrať. Dokonca aj po smrti povinného exekúcia pokračuje ďalej. Jeho dlhy prechádzajú spolu s dedičstvom na dedičov. V takých prípadoch potom môže vymáhaná čiastka narásť do enormných výšok." Exekučné konanie sa dá zastaviť len pokynom oprávneného alebo z dôvodov presne určených v zákone.
Najťažšími spôsobmi exekúcie sú takzvané exekúcie na nepeňažné plnenia. Sú nočnou morou nielen dlžníkov, ale aj samotných exekútorov. „Exekúcie na nepeňažné plnenia sú najzložitejšie a nikdy sa nezaobídu bez emócií. Ide napríklad o exekúcie, pri ktorých vypratávame nehnuteľnosť, jej časť alebo byt, ktoré my nazývame ´vypratačky´. Sú to exekúcie, pri ktorých odoberáme vec od povinného a odovzdávame ju oprávnenému, prípadne musíme zničiť vec povinného na jeho náklady. Ďalej tu patria exekúcie, v rámci ktorých je našou úlohou rozdelenie veci, či dosiahnutie splnenia inej povinnosti, ktorá nemá peňažnú povahu.
Zbavovanie majetku prebieha rôznymi formami. Niektorí ho prepisujú darovacími zmluvami na rodinných príslušníkov, iní ho predávajú. "Ich snaha je v takomto prípade úplne zbytočná. Všetky zmluvy, uzatvorené počas exekučného konania, sú totiž neplatné. Niekedy pritom naplnia aj skutkovú podstatu trestného činu a tak im pribudnú aj ďalšie problémy. Ak sa zbavujú majetku pred exekúciou, ani to im často nepomôže. Také právne úkony môže veriteľ napadnúť na súde podaním odporovacej žaloby. V prípade úspechu budú voči nemu vyhlásené za neúčinné a jeho pohľadávka môže byť uspokojená aj z takto prevedeného majetku".
Pri vykonávaní exekúcie je exekútor často v ohrození. K. Mihal už zažil aj horúce chvíľky. Pri jednej návšteve povinného mu dokonca zachránil život policajt. "Šlo o vypratačku. Chodil som po miestnostiach a spisoval, čo všetko treba ešte vysťahovať. Dlžník mal pod kobercom skrytý nôž. Keď som sa k nemu otočil chrbtom, vytiahol ho na mňa a chcel ma bodnúť. Našťastie mu v tom zabránil policajt, ktorý tam bol na moju ochranu."
Reakcie ľudí, od ktorých sa dlh vymáha, sú teda rôzne. Niektorí spolupracujú, iní kladú odpor. "Našťastie môžem povedať, že väčšina spolupracuje. Sú však aj takí, ktorí sa snažia konanie spomaľovať rôznymi telefonátmi, vyhrážkami smerujúcimi na moju adresu alebo adresu mojich zamestnancov, podávaním sťažností, či zbavovaním sa majetku. Odďaľovaním však spôsobia len to, že dlh narastá." Môže sa teda stať, že po piatich rokoch prieťahov spôsobených povinným narastie dlh aj niekoľkonásobne.
Vážne ohrozenie predstavovali prípady, keď K. Mihal vymáhal dlh od skupín, blízkych podsvetiu. "Pamätám si na tri také prípady. Okrem sťahovacích áut a našich zamestnancov sme si k úkonu prizvali i políciu. Vedeli, o akých ľudí ide, poslali nám teda vyše desaťčlennú ochranu." Napriek tomu ich v budove "privítalo" niekoľko chlapov so samopalmi. "V takomto prípade treba zachovať chladnú hlavu a vyjednávať. Vysvetlili sme im, že ide len o vymáhanie pohľadávky exekútorom, teda orgánom verejnej moci a že nechceme, aby sa niekomu niečo stalo. Napriek tomu nás musela z okresu vyprevádzať policajná eskorta." K. Mihal zažil aj situáciu, keď na neho domáci pustil psa, ktorého potom musel "uplácať" maškrtou. Alebo prípad, v ktorom v rámci spísania majetku povinného spísal do spisu exotické vtáky - papagáje. Teraz sú umiestnené v ZOO.
Vo svojej dlhoročnej praxi sa stretol aj s prípadmi, keď ľudí, od ktorých dlh vymáhal, ľutoval. Niekedy sa totiž človek zadĺži svojou naivitou. "Môžu za to najmä rýchlopôžičkové spoločnosti. Dnes je ich habadej. Ľuďom požičajú aj bez ručenia, pričom si ich zaviažu k vysokým úrokom." Tieto spoločnosti pritom využívajú neznalosť klienta. Často im ponúknu nejasný splátkový systém. V pobočke klienta presviedčajú, že aj keby dlh nevyplatili podľa splátkového harmonogramu, nič sa nedeje a dohodnú sa bez ďalších sankcií na novom. Nie je to však vždy pravda. "Ľuďom dajú podpísať niekoľkostranové zmluvy, v ktorých sa klient nemá šancu vyznať. Často si ani neprečíta, čo podpisuje a tak si neuvedomí, aké následky to pre neho bude mať." Občania by si teda pri takej na oko jednoduchej forme pôžičiek mali pozorne prečítať, k čomu sa zaväzujú.
Svoju prácu exekútora má rád, no označuje ju ako veľmi ťažkú a namáhavú. "Uvedomujem si, že pri našej práci siahame na majetok ľudí. Ale len vtedy, ak nie je iné východisko, ako vyrovnať dlh. Tomu predchádza psychologicko-preventívne pôsobenie na povinného, ako aj snaha primäť ho k spolupráci pri plnení si svojich záväzkov. Ak všetko toto úsilie exekútora ostane bez výsledku a majetok zeexekuuje, je exekútor zväčša ten najhorší, aj keď tento stav si spôsobil dlžník svojim konaním sám. Teší ma aspoň to, že posledné roky ukazujú, že si ľudia svoje povinnosti začínajú uvedomovať a spolupracujú s nami. A tiež to, že vymožiteľnosť práva je v porovnaní s obdobím pred vznikom inštitútu exekútora neporovnateľne vyššia," uzavrel JUDr. Ing. Karol Mihal.
Tomáš LEMEŠANI
Autor: Po prieskume prídu dotazníky
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
