označovaný za jedného z najvýznamnejších pápežov v histórii. Obstál v čase svojho pontifikátu v ťažkých skúškach (morová epidémia, hladomor, vojny, živelné pohromy) a vyslúžil si rešpekt generácií.
Pápež a chorál
Práve s týmto mužom, keďže založil spevácku školu, je spojený aj slávny gregoriánsky chorál, ktorý dodnes uchvacuje. Je patrónom hudobníkov a spevákov, študentov i murárov. Ďalší: Gregor Divotvorca, pochádzal z Malej Ázie a bol biskupom. Zachovali sa legendy o jeho zázrakoch, keď okrem liečiteľstva dokázal dokonca odsunúť i kopec kroniky udávajú, že bol prvým známym človekom, ktorému sa zjavila Panna Mária a evanjelista Ján. Je ochrancom pred živelnými pohromami. Gregor Naziánsky ml. bol biskupom, učiteľom a básnikom, ktorí ho dodnes pokladajú za svojho ochrancu. Napokon Gregor z Utrechtu bol benediktínskym opátom a o jeho ochranu prosia hlavne ochrnutí pacienti.
Gregor odkľaje žaby
Meniny Gregora pripadajú na jeden z posledných zimných dní a pranostiky napospol pripomínajú: jej vláda ešte nekončí. Naopak, v nejednom roku vtrhne do Európy obávaná gregorská zima. Hovorí sa:Svätý Gregor mrazy vodí, ak nevodí, snehom škodí. Ak Gregor hlavou kýva, zima ešte veľká býva. Na svätého Gregora, mrazy nás umoria.
Sedliaci sa však na sneh na poliach nehnevali a odvodzovali: Ak na Gregora na poliach veľa snehu, jar príde skoro. S týmto oslávencom súvisia aj staré pravdy o veľkom topení sa ľadov, keďže: Na Gregora idú ľady do mora. Ďalšie vravia o prílete sťahovavých vtákov a naši predkovia zaznamenali, že práve okolo 12. marca sa prvýkrát ozvú aj žaby, ktoré vraj práve Gregor z nemoty odkľaje. Asi by radšej mali čušať, pretože práve na Gregora ide bocian od mora.
Poľné váľanie dvojíc
Jar je už naozaj na dohľad a nie div, že pre roľníkov je tento termín dôležitým, keďže začína jarná oračka: O Gregore mrcha gazda, čo neorie. Na Gregora prvý pluh do poľa. Na Gregora, všetky volky zo dvora. V minulosti bol začiatok jarnej orby veľkou udalosťou a roľníci dbali na staré tradície. Pred vyoraním prvej brázdy sa modlili, aby odohnali mrchavé sily, obehli pole so zapáleným ohňom a koníky mali zvonce, aby všetky koťuhy odplašili. Rataji veľmi dbali, aby ich prvá brázda bola vyoraná čo najkvalitnejšie, krivá neveštila nič dobrého. Potom do zeme vkladali i omrvinky zo štedrovečerného stola, zrnká z posledného snopu predošlej úrody, kúsok chleba, vajíčko, ba kedysi ju kropili aj krvou z čerstvo zarezaného kohúta. Niekde dodnes dodržiavajú aj pradávnu obyčaj gazda so ženou sa pováľajú po čerstvo zoranej zemičke, čo naznačovalo akt plodenia a teda i zaklínanie dobrej úrody.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
