ZNÁMY LEKÁR VO SVOJEJ CHLADNIČKE NEZNESIE KLOBÁSY

Dokáže pochopiť pocity a rozčarovania človeka s kilami navyše. Najnovšou knihou Te(raz) to zíde vyhlasuje vojnu falošným predavačom šťastia, ktorí velebením diét vedome ubližujú ľuďom s postavou nepribližujúcou sa ideálom z reklamy. Je prísny na seba i na okolie, no s pribúdajúcim vekom už prestáva mať potrebu pomáhať aj tým, ktorí o to nestoja a to ho vraj dosť oslobodzuje. Igor Bukovský nám prezradil viac o svojej práci i súkromí, keď zavítal do Košíc pri príležitosti svojej autogramiády.

Keď si tak človek číta vaše knižky, nemôže mu uniknúť, že ste vtipný človek. Odkiaľ sa to vo vás berie a čo robíte, keď vás humor opúšťa?

- Možno som vtipný len na papieri a v takom prípade naozaj neviem, odkiaľ to prichádza. (Úsmev.) Všímam si svet okolo seba, premýšľam a vidím mnoho vecí, ktoré moju hlavu nenechajú na pokoji. Reakcia prichádza veľmi často a veľmi rýchlo. Najmä na bludy, nezmysly a hlúposti. To najmä tie blbosti a klamstvá mi nedajú pokoj a ja často veľmi rýchlo nájdem spôsob, ako ich odhaliť. Bývam ironický a absolútne otvorený, pretože klamstvo a blud si myslia, že sa ich nikto nebojí. Tá moja sloboda ich však začala veľmi znervózňovať. No a čo robím, keď sa vtip a irónia strácajú? Idem so psom na prechádzku, alebo si niekde strašne hlboko zaleziem a schovám sa pred celým svetom. To vtedy, keď už mám pocit, že nevládzem, že ma nič nebaví a že ma nikto nemá rád... Myslím, že tie pocity pozná každý. Niekedy je však dobré sa im poddať, kam až to človeka zavedie.

Snáď až do takých extrémov to skúšať nie je nutné...

- Asi nie. Ale jednoducho v istej chvíli vás už sebaľútosť prestane baviť a vtedy si poviete, no dobre, tak už som sa poľutoval a môžem ísť ďalej.

Čo vás teda potom naštartuje naspäť k optimizmu?

- Stačí mi málo. U mňa prepady v náladách nie sú veľké. To naozaj nie.

Prezraďte, koľko času počas bežného pracovného dňa venujete sledovaniu výskumov, o ktoré sa vaše knižky opierajú?

- To je veľmi ťažké odhadnúť. Mám vypracovaný systém sledovania informácií a správ, ktorý mi v podstate neumožňuje veľmi z neho vypadnúť. Jedine že idem napríklad na desať dní na dovolenku. Ale v podstate novinky vo výskumoch sledujem stále a mám to zabezpečené tak, že aj keď ich nemôžem v ten deň zachytiť, tak to mám vytlačené a potom sa mi to kopí. Neskôr to tak či tak musím roztriediť a prezrieť. Veci, ktoré sa každý štvrtok zjavujú v Teleráne v rámci mojej rubriky Najnovšie z výskumu zdravia, sú tie, ktoré ma úplne bezprostredne zaujmú. Všetky ostatné však roztrieďujem do rôznych zložiek a keď idem písať knihu, tak ich mám poruke. Vtedy sa s nimi zaoberám veľmi veľa, ale bežne tak päť hodín týždenne.

Ste na seba po pracovnej stránke vždy taký prísny, alebo si sem-tam dovolíte aj neplánovane vypnúť a oddýchnuť si?

- Dobrý systém je kvalitný vtedy, keď má aj istú zotrvačnosť a nemusíte mu neustále venovať pozornosť. Nerád som jeho otrokom, aj keď je to samozrejme relatívne. Pretože sú ľudia, ktorí to, čo je u mňa maximálny liberalizmus v systéme, považujú za neznesiteľný teror. Ale aj ja samozrejme veľmi rád vypínam. Mám to však tak nejako vnútorne dané, že som precízny. Celý život zápasím s tým, že si hovorím, že sa predsa nič hrozné nestane, keď bude nejaká bodka v obrázku o dva milimetre inde... Ide mi to ale ťažko. (Smiech.)

Predpokladám teda, že ste veľmi náročný aj na spolupracovníkov...

- To áno. Aj keď by som povedal, že tým, ako človek starne, si uvedomuje, že všetci ľudia majú svoje dôvody na to, akí sú. A ja nemusím tie dôvody meniť. Aspoň sa už o to usilujem menej a zistil som, že ma to aj neuveriteľne oslobodzuje. Keď už totiž nemám také veľké očakávania na vonkajší svet, mám podstatne menej sklamaní a to je veľmi príjemné. Ale naozaj sa mi zdá, že to prichádza s vekom. Takéto niečo sa nedá naučiť poučkami. Mne to hovorili už dávnejšie, ale človek na to musí prísť sám.

No ale čo s pacientmi, ktorí až tak úplne nedodržiavajú vaše rady a nie sú takí precízni...

- Nemôžem s tým nič urobiť. Postavenie mojej ambulancie má ale určitú výhodu v tom, že vytvára určitú selekciu ľudí už vopred. To, čo robím ja, žiadna poisťovňa neprepláca. Tým pádom by bolo zvláštne, keby prišiel človek, chcel niečo počuť a nič si z toho neodniesol a nič vo svojom živote nezmenil. Občas sa to prirodzene stane, zvyčajne to ale cítim už pri prvom stretnutí. Vtedy sa snažím klienta upozorniť dopredu, že pozor, pozor, na mojich dverách zvonku nevisí, že za vás schudnem dvadsať kíl, to máte vo svojich rukách.

Dokážete sa vôbec vcítiť do myslenia a duše človeka, ktorý má nadváhu, keď ste nikdy osobne nemali taký problém?

- Viem to. Dokážem sa vcítiť aj do všetkých sklamaní, prepadov a frustrácie. Viem sa presne vcítiť do situácie, keď človek neodolá a preje sa a vzápätí prichádzajú výčitky. Ja zažívam tieto situácie tiež, len u mňa neakcelerujú až do takých rozmerov. Keď cítim, že sa v tých mojich opaskoch zrazu necítim tak komfortne, tak sa vo mne zapínajú isté signály. Samozrejme že nevedú k diéte, ale k drobnej korekcii: pár dní sa kontrolujem trošku viac, dbám na to, aby som na večeru zjedol čo najmenej a každý druhý deň behám, hrám tenis alebo cvičím.

Vaša najnovšia knižka pôsobí veľmi motivačne. Vždy ste mali v sebe takéto motivačné tendencie, že máte dar iných nadchnúť?

- Možno to súvisí s mojou silnou intuíciou a empatiou. Naozaj rozumiem situáciám a pocitom človeka, a to nielen s nadváhou. Viem a stále sa učím, ako mu pomôcť, ako so sebou a svojim problémom narábať a ako sa z toho posúvať preč. Možno preto v mojich knihách cítiť porozumenie, spojenie sa s človekom a snahu pomôcť. A ak sa to podarí, tak sa veľmi teším. Sú však aj situácie, kedy celé moje snaženie vyletí do vzduchu a ja musím začať s klientom alebo pacientom odznova. Existujú však aj ľudia, ktorí sú na mňa alergickí. Bolo by ale podozrivé, keby takí ľudia neboli. (Úsmev.)

Pobavilo ma, že píšete, že ak chce človek schudnúť do plaviek, má začať v decembri. Už je ale marec. Dá sa s tým teda ešte niečo robiť?

- Ešte stále je tu šanca. Začnite! Najprv si ale skontrolujte, či si neskúšate dcérine plavky. (Smiech.) Žiadna panika a hystéria, len začať na sebe a so sebou postupne pracovať. Každý deň môžete urobiť pre svoju hmotnosť veľmi veľa aj bez toho, aby ste boli hladní alebo zlostní. Keď však postavu do plaviek začnete riešiť v júni, vtedy je už ľahké prepadnúť panike. A presvedčeniu, že to musím riešiť jedine diétou.

Odporúčate urobiť si raz do týždňa ovocný deň?

- Neviem. Nemám k tomu vnútorný dôvod, ani potrebu. Ja by som to nerobil. Možno v lete alebo v rámci liečby určitej diagnózy.

Viete si predstaviť mať priateľku s nadváhou, prípadne takú, ktorá sa stravuje úplne nezdravo?

- Mám výbornú predstavivosť, ale toto si neviem predstaviť. (Smiech.) Nechcem byť netaktný, ale neviem si predstaviť, že by ma taká žena zaujala. A navyše, už som dosť veľký, aby som si zbytočne komplikoval život. Pretože ako môžem mať spoločnú domácnosť a spoločnú chladničku s človekom, ktorý by nad mojimi celozrnnými cestovinami ohŕňal nos a na večeru si potreboval robiť steaky a v chladničke musel mať klobásu a slaninu? Ja to nepotrebujem, mne to vadí a smrdí.

Musíte teda pri zoznamovaní sa s nežnejším pohlavím dávať ako prvú otázku Máš rada klobásu?

- (Smiech.) Waw! Žeby som vypracoval celý zoznam? Nie, takto by som sa k tomu nestaval. Myslíte, že by som si niekoho získal dotazníkom? (Úsmev.) Neriešim to, čo si kto objedná na obed alebo pri spoločnej večeri. Spoločný život je však už iný level. Veľké extrémy a rozdiely by ho určite komplikovali.

ANDREA NITKULINCOVÁ

Citát:

"Som precízny. Celý život s tým zápasím a často si hovorím: Tá bodka môže byť kľudne o dva milimetre vedľa... Nejde to vôbec ľahko, ale hýbe sa to."

Profil:

Lekársku fakultu absolvoval v rokoch 1984-1990 na Jeseniovej fakulte v Martine a LF UK v Bratislave

v rokoch 1990-1992 pôsobil ako poradca Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci, následne do roku 2004 ako odborný asistent na Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v Bratislave

v máji 1998 absolvoval štúdijný pobyt o regulácii príjmu potravy a obezite na Maastricht University v Holandsku

v roku 2004 si otvoril vlastnú Ambulanciu klinickej výživy v Bratislave

Pracovne navštevuje a udržiava kontakt s univerzitnými a vládnymi zdravotníckymi inštitúciami v Spojených štátoch

je autorom mnohých obľúbených knižných titulov, napríklad Miniencyklopédia prírodnej liečby, Návod na prežitie pre muža, Hneď to bude či najnovšie Te(raz) to zíde

Autor: 1853

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári