Dve významné udalosti nám prináša predposledný zimný víkend (jarná rovnodennosť nastane v roku 2009 v piatok 20. marca o 12.44 hod.).
Siedmy marec je pre kresťanov spomienkou na muža známeho i ako anjelský učiteľ. Je ním svätý Tomáš Akvinský, ktorý bol významným teológom a kresťanským filozofom. Je patrónom teológov, študentov, ale aj ochrancom proti nepohode - dnešok je spomienkou na deň jeho odchodu do večnosti, ktorým bol 7. marec 1274.
Začiatok krížových ciest
V tomto roku je ôsmy marcový deň i termínom druhej pôstnej nedele. Kresťania si ju pripomínajú pod názvom Reminiscere a jej názov je odvodený od 6. verša 25. žalmu: "Ó, Hospodine, pamätaj na svoje zľutovanie, na svoju milosť, lebo tie sú od vekov."
V chrámoch, kde ostávajú oltárne rúcha v dôstojnej čiernej alebo fialovej farbe, budú veriaci rozjímaním pokračovať v pôstnej duchovnej príprave na Veľkú noc. Na mnohých miestach Slovenska sa uskutočnia už aj prvé krížové cesty.
Aj táto nedeľa zahrnuje stopu na dávne obyčaje našich predkov, ktorí na prelome zimy a jari dbali o očistenie ducha, ale i tela. Preto má druhá pôstna nedeľa aj názov Pražná. Na jedálnom lístku mnohých rodín bude tradičné menu s obilným fundamentom, ktorým bývajú nezrelé alebo predklíčené obilné zrná.
Pražené a zelené hity
Niekde zrnká nasucho opražia a konzumujú s medom alebo makom, inde hotovia z pomletého žita jedno z najstarších jedál ľudstva - kaše, ktoré mastia pôstnym rastlinným olejom. Z obilnín sú známe aj typické polievky - praženky. Staré matere ich však dodnes tvorivo obmieňajú už aj prvými zelenými polievkami z krehkých jarných byliniek, hitom bývajú šťaveľová či žihľavová.
Ak sú ingrediencie ešte pod snehom, babky si vypomôžu zásobami zo sušených húb či cesnakom. Vo viacerých domácnostiach používajú výlučne iba teraz, v pôste, na prípravu jedál zvláštnu sadu riadov, v ktorých nikdy nebola bravčová masť ani loj.
Dávnou pôstnou zásadou totiž je, že v tomto období neradno konzumovať jedlá z toho, čo má teplú krv - napríklad z brava. Odporúčané boli však ryby, raky a múčne jedlá hlavne s makom. Počas ďalších nedieľ prídu na rad aj magické cestoviny, "zaklínadlá" na kvalitu úrody.
Na západe Slovenska poznajú druhú pôstnu nedeľu i pod menom sadzometná - pretože gazdinky už druhá pôstna mala zastihnúť s dôsledne povymetanými pecami a šparhertmi. Po takejto ufúľanej robote boli pece prichystané na veľké predsviatočné vypekanie a mohli nasledovať ďalšie fázy dôsledného jarného upratovania v domácnosti i v hospodárskych staviskách.
(eb)
Autor: Sobota, nedeľa
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
