Sedemnásť rokov zháňal Vinnetua, potom vyšiel v kompletnom vydaní

Azda každý pozná kreslené hrdinské príbehy o Spidermanovi, Supermanovi, či iných bytostiach s nadprirodzenými schopnosťami, zachráňujúcich svet pred hrozbami zla. Väčšina ľudí však postupom veku prestáva rozumieť čaru týchto kreslených príbehov. Sú však medzi nami aj takí, ktorých láska ku kresleným superhrdinom drží celý život. Jedným z nich je Košičan Jaroslav Lupečka, ktorý je známym zberateľom komiksov.

J. Lupečka má 50 rokov a pochádza z Banskej Bystrice. Do Košíc sa presťahoval s rodičmi ešte ako šesťročný. Jeho prvé "dotyky" s komiksami má na svedomí otec. "Ani by som to nenazval komiksami. V tom čase sa vo viacerich tlačových médiách pravidelne publikovali rôzne kreslené seriály. Keď som mal desať rokov, otec začal odoberať časopis Zápisník. V ňom boli známe literárne diela prekreslené do kreslených seriálov na pokračovania. Šlo o známe ´hity´ ako Vinnetue, či Tarzan," spomína J. Lupečka na prvopočiatky životnej lásky.

Keď mal 15 rokov, dostal sa aj k ďalším dnes už legendárnym časopisom ABC a Rýchle šípy. "Neviem povedať, kedy som sa o to začal zaujímať podrobnejšie. Kreslené seriály som si vystrihoval už od čias, kedy sa mi do ruky dostal prvý Vinnetue." Postupne začal zhromažďovať aj všetky diely z kresleného seriálu o detektívovi a jeho sluhovi - Rip Corby, ktorý pravidelne vychádzal na pokračovania v známom dennom periodiku Smena. "Všetci moji susedia vedeli, že nemajú noviny vyhadzovať. Raz týždenne som obehol všetky byty, kde už na mňa čakali aj s novinami v ruke," hovorí so smiechom.

Roky 1969 - 1974 by označil za akúsi zlatú éru komiksov na našom území. "Kreslené seriály boli súčasťou takmer všetkých novín. Výnimkou neboli ani veľké tlačové médiá ako Expres, Technické noviny, či Výber zo zahraničnej tlače." Je to svojim spôsobom zvláštne. Tvrdý režim totiž odmietal akékoľvek kapitalistické výdobytky, medzi ktoré by sa komiksy dali bezosporu zaradiť. "Bolo to diskutabilné. V prvom rade šlo o to, že tieto diela nikto nenazýval komiksami, ale jednoducho kreslenými seriálmi. V mnohých prípadoch šlo o diela ako Tarzan, či Robinzon, ktoré boli vlastne len prekreslenými literárnymi dielami známych autorov, na ktoré si komunisti nedovolili nič povedať."

Práve kreslené seriály sa potom stali lákadlom pre odporcov režimu, ktorí do nich začínali vnášať skryté protirežimové myšlienky. "Najznámejším z nich je zrejme Karol Saudek, brat známejšieho fotografa Jana Saudeka. Ten vydával v roku 1968 napríklad kreslený seriál Pepík Hipík. Aj v iných jeho dielach sa dalo nájsť niekoľko skrytých náražok či myšlienok, smerujúcich proti vtedajšiemu režimu." Smerovanie jeho diel si však potom všimla aj komunistická vláda a výsledkom bolo to, že takmer každé druhý seriál Karola Saudka, bol v priebehu jeho vydávania zakázaný a nedokončený.

Na komiksoch J. Lupečku zaujala najmä myšlienka spojenia textovej a vizuálnej stránky literárnych diel. "Keď človek číta knihu, automaticky si to, čo sa v nej deje, predstavuje. Kreslené seriály majú práve tú vlastnosť, že človeku predstavivosť ešte viac stimulujú. Text sa spája s kresbami a príbeh prebieha čitateľovi pred očami ako akýsi film."

Košičana zaujali najmä kresby od Gustava Kruma. Ten svojimi animáciami v dielach ako Tarzan, Väznica Parmská, Vinnetue, či Kapitán Blood pútal pozornosť nielen fanúšikov kreslených seriálov, ale aj bežnej verejnosti. "Okrem toho ma zaujali aj viacerí maďarskí autori, ktorí mali veľmi špecifický štýl kreslenia a tieňovania. Musím uznať, že každé dielo ktoré nakreslili, aj detailne preštudovali. Ak sa napríklad v príbehu objavil avarský bojovník, tak vyzeral naozaj ako v skutočnosti."

Neskôr sa J. Lupečka dostal aj k zahraničným komiksom. V Československu sa totiž dali kúpiť väčšinou len diela miestnych autorov. "Neďaleko miesta kde som býval, pracovala v jednom podniku partia Juhoslovanov. V Juhoslávii boli kreslené seriály mimoriadne populárne. U nich totiž zverejňovali aj diela zahraničných autorov." Juhoslovania mu potom doniesli zhruba polmetrovú kopu komiksov, ktoré v ich krajine vychádzajú.

Stále však systémovo nevyhľadával ďalšie zahraničné diela. "Bol som členom jedného sci-fi klubu. Kamaráti z tohto klubu ma oboznámili s viacerými zahraničnými autormi." Takto prišiel do styku s európskym aj americkým komiksom. "Dodnes však jednoznačne uprednostňujem európsky komiks. Tie americké tisícdielne betmenovky a supermanovky ´veľmi nemusím´," hovorí s úsmevom.

Ako milovníci iných literárnych žánrov, aj J. Lupečka má svoje obľúbené témy. "Páčia sa mi najmä sci-fi motívy. Veľmi sa mi páčili diela ako Tajomstvo Venuše, Vzbura marťanov,...Veľmi ma zaujalo aj dielo od autora Tarzana - Dobrodružstvá Johna Cartera na Marse, ktoré vychádzalo v časopise ABC. Šlo o krásne príbehy pozemšťana, ktorý sa pred útokom indiánov ukryl do jaskyne. Keď sa prebral, zistil, že je na Marse. Tým, že bol pozemšťan, bol menší, vrtkejší a stal sa panovníkom planéty. Boli to krásne a aj zábavné príbehy." Páčia sa mu teda najmä témy, ktoré kombinujú dobrodružstvo so sci-fi.

Mnoho našincov pokladá zbieranie alebo hoci len čítanie komiksov za detskú zábavku. Na tieto predsodky má J. Lupečka svoj názor. "Na celom svete sú komiksy veľmi populárne, len u nás nie. Ľudia by si mali uvedomiť, že nie je komiks ako komiks. Existujú aj úplne seriózne komiksy pre dospelých. Napríklad taký seriál 13. Ide o podobný príbeh, akým bol sfilmovaný Agent bez minulosti. Vo Francúzku sa začínal predávať v päťtisícovom náklade. Jeho trinásteho výročného pokračovania sa predalo až stotisíc kusov."

Komiksy sú teda podľa neho plne rovnocenné iným liternym žánrom. Nie všetky sú len o fantázii a hrdinských príbehoch. Mnoho z nich pojednáva a o vážnych celospoločenských témach. "Určite by bolo na mieste spomenúť veľké dielo Arta Spiegelmana - Maus. V tomto dvojdielnom komikse hovorí autor o téme holokaustu, pričom Židov vypodobil ako myšy. Je to veľké a hodnotné dielo, ktoré získalo množstvo ocenení."

Presný počet komiksov, ktoré J. Lupečka zozbieral, povedať nedokáže. "Je ich však približne 5 000. Príchodom internetu sa charakter mojej zbierky značne zmenil. Asi 1 500 komiksových diel mám na papieri. Ostatné sú všetky v elektronickej podobe, teda kúpené alebo jednoducho nájdené na internete." Veľkú časť zbierky pritom tvoria poľské komiksy. "Poliaci sú v tomto smere značne pred nami. Prepísali veľa svetových diel. Niekoľkí z najznámejších svetových autorov pochádzajú práve z tejto krajiny." Slovenská tvorba je vraj neporovnateľne pozadu a tá česká sa zas až príliš upriamila na americkú vlnu komiksových superhrdinov.

Okrem toho, že komiksy kupuje, si značné množstvo povymieňal. "Mám mnoho internetových známych z rôznych kútov sveta, s ktorými si naše zbierky obmieňame." Pri kúpe sa priemerná cena klasického komiksu pohybovala v hodnote od 200 do 500 korún. "Mám však napríklad aj dielo od F. Millera - 300, ktoré stálo 1 500 korún." Klasickým komiksovým rozsahom je 48 strán formátu A4. "Napríklad komiks s názvom Z pekla, ktorý je prepisom jednej z teórií o Jackovi Rozparovačovi a bol aj sfilmovaný, má viac ako 600 strán."

Najobľúbenejší kusom v zbierke J. Lupečku je poľský komiks Torgal. Cení si však aj mnoho iných kusov, niekedy už len kvôli tomu, že sa zháňali veľmi ťažko. "Napríklad Rip Corby z časopisu smena je pre mňa veľkou výzvou. Má približne 1 200 pokračovaní, mne sa zatiaľ podarilo pozháňať len približne 900 pokračovaní. Je to však aj mojou chybou. Prišiel som mu totiž na chuť až v neskoršom veku a dovtedy som sa o neho príliš nezaujímal."

V Košiciach sa rovnakému hobby nevenuje veľa ľudí. "Viem o takých štyroch, piatich. Aj tí sa tomu však venujú len okrajovo v rámci ich záľuby v sci-fi. Kvôli tomu ani nie je možné organizovať nejaké súťaže či burzy zberateľov." Tie sa robili len v rámci spomínaného sci-fi klubu a prezentovali sa tam najmä japonské komiksy. "Tie sú nazývané Manga. Ide o typické kresby, kde majú postavy detské tváre a veľké oči. Tie ja veľmi nemusím. Obľúbené sú aj žánre, v ktorých sa spájajú rôzny hrdinovia. Teda, že napríklad Batman bojuje so Spidermanom a podobne." Z množstva druhov komiksov J. Lupečka obľubuje najmä tie staršie klasické.

O novom trende natáčania hollywoodskych filmov s komiksovými predlohami si myslí svoje.. "Ako zberateľ by som mal skákať od radosti, že sa takéto filmy natáčajú. Skutočnosť je však taká, že z desiatich takýchto filmov sú možno dva kvalitné." Ako príklad by uviedol Ligu výnimočných. "Hoci tam bolo skvelé herecké obsadenie, zo skvelého komiksu spravili otrasný film. Svetlými výnimkami sú snáď len Sin City a niektoré európske filmy."

Jeho hobby rodina a priatelia neodsudzujú. "Nie je to zas až tak veľká položka z rodinného rozpočtu, aby bola citeľná. Skôr sa im to páči a podporujú ma." Keď si však komiksy číta na verejnosti, niekedy má zvláštne pocity. Cíti zvedavé, niekedy aj úsmevné pohľady okoloidúcich. "Raz som si čítal komiks o Asterixovi v električke. Keď ma stretol kamarát, v tichosti mi povedal, že takéto diela číta aj on, no nikdy by sa ich neodvážil vytiahnuť na verejnosti," smeje sa.

Okrem toho, že komiksy zbiera, venuje sa J. Lupečka aj ich tvorbe. "Nakreslil som niekoľko komiksov len tak pre seba. Vlastne ich kreslím vo voľnej chvíľke dodnes. Kedysi som ich aj publikoval. Zhodou okolností aj v Košickom večeri," hovorí tento pozitívne naladený pán. V súčasnosti však záujem o takúto literárnu tvorbu v našich končinách značne klesol. "Bude to zlou propagáciou. Ak by mladých ľudí médiá presvedčili o tom, že čítať komiksy je ´in´, hneď by to vyzeralo inak. Je to ako pri všetkom inom. Ak by známi speváci jedli v reklamách mrkvu a nie čokoládové tyčinky, hneď by bolo menej obéznych ľudí.." Pri komiksoch je teda paradoxom to, že ich pozná skôr stredná generácia ako tá mladšia.

Plánom J. Lupečku do budúcna je len to, aby dokompletoval staré nedokončené komiksy. "Niekedy to trvá veľmi dlho. Tragikomické bolo napríklad moje kompletovanie zbierky Vinnetuea od Gustava Kruma. Kus po kuse som zháňal jeho pokračovania dlhých 17 rokov. Keď mi chýbalo už len zopár pokračovaní, jedno české vydavateľstvo vydalo komplet celý komiks v špeciálnom vydaní." Aj takéto "závary" prináša zebrateľský koníček. O tom, že v ňom bude J. Lupečka pokračovať aj naďalej, však niet žiadnych pochýb. Veľmi by ho však potešilo to, keby sa k nemu pridala aj mladšia generácia a objavila tak kúzlo animovaných príbehov.

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári