Korzár logo Korzár Košice
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

V novootvorenom Krízovom centre pre matky s deťmi našla prechodný domov aj 28-ročná Košičanka Natália s dcérou Dankou

Aby mohla denne platiť "nájomné", žobrať ju vyhnali aj s dieťaťomŽijú medzi nami aj ľudia, s ktorými sa život odmalička nemazná. V zlej sociálnej

Aby mohla denne platiť "nájomné", žobrať ju vyhnali aj s dieťaťom

Žijú medzi nami aj ľudia, s ktorými sa život odmalička nemazná. V zlej sociálnej situácii sa často ocitnú nie vlastnou vinou, ale tým, že ich výchovu nezvládla ich rodina. Ak sa človek odmalička potĺka po detských domovoch a sociálnych zariadeniach, do bežnej spoločnosti sa zaradí len veľmi ťažko. Veľa by o tom vedela povedať aj 28-ročná Natália Kopecká. Od šiestich rokov, kedy sa dostala do detského domova, si prežila niekoľko období, ktoré väčšina ľudí videla akurát tak v televízii. Jej situácia je o to komplikovanejšia, že sa ťažkými podmienkami pretĺka spolu s 18-mesačnou dcérkou Dankou. Košičania ju určite poznajú z ulíc centra, kde niekoľko mesiacov žobrala s dieťaťom v kočíku.

Skryť Vypnúť reklamu

Natália sa narodila v Bratislave a spočiatku žila v bežnej domácnosti. Po čase však jej otca, ktorý bol baník, začali trápiť rôzne vážne ochorenia, kvôli ktorým trpel depresiami a zmenil svoje chovanie. "Zlosť si začal vylievať na mame. Často ju bil a nadával jej. Bolo to jednoducho otrasné," matne si spomína Natália. Okrem toho žili vo veľmi zlých podmienkach. Byt bol v zlom stave, všade špina, plesne..

Ani matka Natálie nebola žiadnym "svätcom". "Bývala s nami aj moja sestra, ktorá si so sebou doniesla druha. Toho potom moja mama zviedla a začali vymýšľať, ako by mohli spolu ostať." Vraj sa rozhodla, že sa svojho tyranského manžela zbaví. Mal vážnu srdcovú chorobu, kvôli ktorej nesmel piť alkohol. "Mama ho potom schválne začala opíjať. Vedela, že mu to škodí a chcela z neho spraviť alkoholika, aby sa mu takto zdravotný stav ešte viac zhoršil." To sa jej aj podarilo. Natáliin otec zomrel tak, že sa mu v dôsledku nadmerného požívania alkoholu zastavilo srdce. "Mama sa potom o mňa prestala úplne starať. Niekedy ma, ešte ako dieťa, vyhodila na ulicu. Pila a začala žiť akýmsi ´cigánskym´ spôsobom života," spomína na peklo z detsva.

Skryť Vypnúť reklamu

Normálnym životom žila Natália len keď bola v škôlke. Aspoň povinnosť zapísať ju do škôlky si mama splnila, aj keď s ročným oneskorením. Vychovávateľky v škôlke si, samozrejme, všimli, že Natália nepochádza z normálnych pomerov. "Hneď oproti škôlke bola budova Úradu sociálnej a právnej ochrany maloletých detí. Keď som mala šesť rokov, šla som zo škôlky na autobusovú zastávku, odkiaľ som chodila domov. Čakali ma tam dve ženy. Povedali mi, že mám ísť s nimi, že pôjdem do tábora. Vzali ma však do detského domova. Na to, z akej domácnosti pochádzam, ich zrejme upozornili vychovávateľky." Natália má dodnes ťažké srdce na mamu aj kvôli tomu, že sa na to, ako ju zo zastávky zobrali do detského domova, len nečinne prizerala.

Prvým detským domovom, kde prežila časť svojho dospievania, bol ústav v Trnave. "Nemôžem tvrdiť, že to tam bolo ideálne. V takýchto zariadeniach je veľa detí z tých najrôznejších rodín. Často sa tam teda stávali rôzne konflikty, vzťahy medzi jednotlivými deťmi neboli ani zďaleka ideálne." Aj tieto podmienky však Natália označuje ako neporovnateľne lepšie oproti tým, ktoré zažila v spoločnom byte s mamou. Pochvaľuje si najmä to, že ju tam naučili žiť, ako sa má. "Mama ma predtým nenaučila takmer nič. V domove ma naučili základné hygienické návyky, variť a starať sa o seba. Okrem toho som tam bola nútená navštevovať školu, čo mi veľmi pomohlo."

Skryť Vypnúť reklamu

Natália má ešte štyroch súrodencov. Dve sestry a dvoch bratov. O jej situáciu sa však rodina veľmi nezaujímala. "Mama ma úplne ignorovala. Vôbec sa nestarala o to, kde som a čo je so mnou. Počula som o nej len to, že žije s nejakou rómskou rodinnou." Zaujímala sa o ňu len sestra a brat. Sestra sa ju dokonca pokúsila z domova uniesť. "Keď som mala deväť rokov, prišla za mnou ako návšteva s tým, že pôjdem von na jednodennú vychádzku. Vzala ma však k sebe domov, kde som bola tri mesiace. No keď ma vypátrala polícia, vzali ma späť do ústavu."

Najviac si Natália pochvaľuje pobyt v špeciálnom zariadení v Liptovskom Mikuláši, kde sa po niekoľkých rokoch "presťahovala". "Miestni vychovávatelia mi toho dali najviac. Okrem iného mi pomohli vyštudovať učňovku. Hoci som raz prepadla, podarilo sa mi to a som vyučená za cukrárku - pekárku." Počas pobytu v Liptovskom Mikuláši jej pomohol i jej telesne postihnutý brat. "Niekoľkokrát ma navštívil. Potom sa spojil s mojim druhým bratom, ktorý žije v Čechách. Spoločne mi vybavili prácu v Mladej Boleslavi. V ústave mi vycestovať na čas povolili."

Keď si vybavila aj ročný odklad v škole, aspoň chvíľu žila ako normálny človek. Pracovala vo fabrike na výrobu sedačiek do automobilov. Po roku sa však musela vrátiť. Detský domov totiž chcel, aby si dokončila školu. Výučný list dostala vo veku 21 rokoch. "Zmaturovala som o tri roky neskôr ako ostatní študenti. Jednoročný posun bol kvôli tomu, že mi zle vychádzali roky, do školy som bola zapísaná tak isto o rok neskôr ako ostatní a tretí rok posunu bol kvôli ročnej pracovnej stáži v Mladej Boleslavi."

Z Liptovského Mikuláša smerovali ďalšie kroky Natálie do Košíc - do krízového centra na Alejovej ulici. "Ľudia z učňovky mi s vychovávateľmi z ústavu vybavili toto zariadenie, aby som sa neocitla po odchode z Liptovského Mikuláša na ulici." Zariadenie, v ktorom sa ocitla, sa jej nepáčilo, no bolo to lepšie, ako keby mala žiť pod holým nebom. "Ale aj tam to nebolo dobré. Priestory boli príliš malé, ak sme si chceli navariť, mali sme k dispozícii len jednu dvojplatničku. Napriek tomu to však bol život aspoň na akej takej úrovni." Veľkou pomocou bolo aj to, že si v spolupráci s pracovníkmi krízového centra našla brigádu na Blšáku, kde istý čas predávala v jednom zo stánkov.

Počas trojročného pobytu na Alejovej ulici sa Natália spoznala s rómskym chlapcom, do ktorého sa zaľúbila. Raz jej navrhol, aby šla bývať do bytu v Šaci, kde on býval s rodičmi. "Nasťahovala som sa tam. Pripadala som si, že mám konečne nejaký domov. Zvykla som si aj na druhovych rodičov, zo začiatku sme spolu vychádzali dobre a bez nejakých väčších problémov." Podmienky v ktorých bývali však boli otrasné. "Bola tam všade špina a pleseň. Tiekla im len studená voda, nemala som si kde oprať veci. Navyše tam bolo stále veľa ľudí. V noci som kvôli hluku a neporiadku nemohla spať. Po byte behali polonahé deti, hoci mali plné skrine šiat. Bolo to také klasické bývanie ako v panelákoch, ktoré obývajú nespoločenskí Rómovia."

Bývala tam však, pretože čo sa týka medziľudských vzťahov, väčšie problémy nemala. Asi po polroku však prišiel zlom. "Druhovi rodičia začali byť agresívni. Vyhadzovali na ulicu mňa aj syna. Keďže som mala len párkorunové sociálne dávky, nedokázala som prispievať na nájomné. Kvôli tomu ma začali vyháňať žobrať do ulíc." Prácu si Natália chcela hľadať, no paradoxne kvôli druhovym rodičom, ktorí od nej chceli peniaze, nemohla. "Chceli, aby som im dávala peniaze každý deň. Ak by som pracovala, výplatu by som mala len raz za mesiac," hovorí o zvláštnom uvažovaní svojich "hostiteľov". Tí začínali byť čoraz agresívnejší. "Nemôžem tvrdiť, že by ma bili alebo podobne. To by som klamala. Vydierali ma však a psychicky týrali. Zneužívali ma k tomu, aby mali peniaze." Podobne zaobchádzali aj so synom - Natáliným druhom.

Verejnosť má k žobraniu na ulici rôzne postoje. Niektorí s ľuďmi, ktorí sú na túto ponižujúcu činnosť odkázaní, súcitia. Iní to pokladajú za formu zneužívania ľudskej ochoty. Je totiž pravdou, že žobráci, ktorými sú najmä bezdomovci, nazbieranú almužnu často nepoužijú na kúpu jedla či ošatenia, ale na alkohol, či iné omamné látky. Tieto z veľkej časti pravdou podložené predsudky potom sťažujú situáciu ľuďom, ktorí žobrú naoozaj z vážnych dôvodov. "Bolo to ťažké. Spočiatku som dokázala vyzbierať dosť peňazí. Neskôr ma už však ľudia poznali a mysleli si, že peniaze míňam na alkohol. Videli ma totiž žobrať každý deň. Výnimkou preto nebolo ani hrubé správanie či nadávky na moju adresu." Natália však dodáva, že predsudky ľudí zčasti chápe. Jej skúsenosti totiž svedčia o tom, že väčšina žobrajúcich bezdomovcov používa nazbierané peniaze naozaj na kúpu alkoholu.

Takto Natália žila približne tri roky. Potom sa jej situácia skomplikovala ešte viac. V auguste 2007 sa jej narodila dcérka Danka. "Samozrejme, že som nemala v pláne otehotnieť. No stalo sa a ja som si nechcela dať dieťatko vziať." Otec jej dcérky sa navyše medzičasom dostal do väzenia za lúpež a vraždu. Ani dieťa však rodinu, s ktorou bývala, neobmäkčilo. Stále ju nútili chodiť do ulíc žobrať. Ženu s tmavými očnými tieňmi a kočíkom, prosiacu o peniaze, tak spoznal nejeden Košičan. "Nemôžem tvrdiť, že by mi pre to, že mám dieťa v kočíku, dávali ľudia viac peňazí. Skôr naopak. Viac pozornosti mi začali venovať najmä policajti. Po čase za mnou prišli aj sociálni pracovníci."

Tí si totiž mladú ženu s dieťaťom všimli tiež. "Chceli mi dcérku vziať. Prišli sa pozrieť aj do bytu, kde som bývala. Keď videli tie otrasné podmienky, ešte viac na mňa ´pritlačili´." Situáciu sa im napokon podarilo vyriešiť šalamúnsky. Natálii dali druhú šancu a nedávno ju umiestnili do novotvoreného krízového centra v Košickej Novej Vsi. "Vďačiť za to musím najmä riaditeľovi centra - pánovi Firdovi. V poradovníku na pridelenie bytu som nebola vysoko, on ma sem však vzal aj tak."

To, že sa Natália odsťahuje, nebrala rodina, v ktorej dovtedy bývala, príliš pozitívne. Prišla totiž o možnosť využívať ju na jednoduchý zárobok. "Keď po mňa prišli sociálni pracovníci, museli so sebou vziať aj policajný doprovod. Ľudia, s ktorými som bývala, totiž pri mojom odchode riadne vystrájali." Natália sa ale napokon bezpečne premiestnila do novotvoreného zariadenia, ktoré si veľmi pochvaľuje. Vníma ho ako nádej na nový život.

To čo táto mladá žena zažila, sa chce pokúsiť hodiť za hlavu. "V tomto centre je mi zatiaľ dobre. Pracovníci mi veľmi pomáhajú. Chcela by som tu ostať, kým moja dcérka trocha vyrastie. Potom by som ju dala do škôlky, našla si nejakú prácu a malý nájom. Chcem začať odznova." Ľuďom, ktorí zažívajú niečo podobné ako ona, by odkázala, aby neprestávali bojovať a snažili sa so sebou niečo robiť. "Osudu sa netreba poddať. Treba sa starať o seba, svoj život a hygiénu. Keď ľudia uvidia, že človek na sebe pracuje a chce svoj život zmeniť, príležitosť príde," uzavrela optimisticky Natália.

TOmáš LEMEŠANI

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 498
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 459
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 228
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 706
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 799
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 676
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 644
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 374
  9. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 356
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 172
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Advokátku vyviedli z košického súdu. Napriek výzvam si odmietla dať rúško

Hrozia jej sankcie od advokátskej komory i úradu verejného zdravotníctva.

Pri vstupe do budovy košických súdov musí každý prejsť dôkladnou kontrolou.

Štátnych úradníkov na košický magistrát nepustili

Proti zvýhodnenému nájmu bol šéf majetkovej komisie.

Na magistráte nebudú sídliť pracovníci ÚVO.
Poslanec Rudolf Dupkala počas online rokovania PSK.
Vstup do železničného podchodu v Krompachoch.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop