Delí literatúru iba na dobrú a zlú a nie podľa autora na mužskú a ženskú

Známy český spisovateľ Michal Viewegh sa v posledných mesiacoch podpísal po ďalší úspech film Nestyda. Ten boduje v rebríčkoch návštevnosti kín nielen v Čechách, ale aj na Slovensku. Okrem neho je M. Viewegh autorom množstva úspešných kníh Anďelé všedního dne, Švédske stoly aneb Jací sme... Podľa ďalšej z nich, knihy Povídky o manželství a sexu, bol nakrútený film Nestyda. S autorom sme sa stretli pri jeho košickej prezentácii a premiére.

V úvode stretnutia s novinármi sa M. Viewegh priznal, že veľa napísaného v knihe je autentické a autobiografické. Ale že treba rátať aj s tým, že každý autor rád mystifikuje. S realizáciou filmu je spokojný, hlavne aj preto, že vôbec vznikol. "Už pred mnohými rokmi sme s Janom Hřebejkom uvažovali o sfilmovaní niektorých poviedok zo spomínanej knihy. Vtedy ten projekt nejako zaspal a teraz sme sa k nemu po rokoch vrátili." Tiež je rád, že sa z tej knihy, ktorá je vraj, povedané na rovinu, pesimistická, horká a o chlapovi, ktorý sa potáca vo vzťahoch a dosť pije, podarilo urobiť niečo, čo má nadhľad a vtip. "Až tak som v takýto smer na začiatku neveril, ale výsledok ma uspokojil. Môžem povedať, že mám ten film rád."

Spracovanie knižnej predlohy do podoby filmu môže ovplyvniť predaj samotných kníh. M. Viewegh má skúsenosti, že nie negatívne. "Ak by som to mohol vyhrotiť aforisticky, tak by som povedal, že aj zlý film je dobrou reklamou knihy. Vôbec sa nemôžem sťažovať na predajnosť mojich kníh. Posledný román si kúpilo vyše sto tisíc ľudí, ale počet divákov filmových verzií sa ráta na milióny. Preto by sa autori nemali sťažovať na to, ak je záujem o ich ´látku´."

Okrem písania M. Viewegh sedem rokov učil na škole tvorivé písanie. Sú to kurzy, v ktorých ten, kto vie písať, učí písať tých, ktorí to chcú vedieť tiež. "V Amerike majú tieto kurzy dlhú tradíciu. Tak, ako majú maliari Akadémiu výtvarných umení a herci majú svoje školy, nič podobného nejestvuje pre spisovateľov. Tieto kurzy suplujú abstinenciu možnosti vzdelania budúcich spisovateľov na podobných školách. Je ale fakt, že veľká väčšina európskych spisovateľov žiadnou školou neprešla. V Amerike, naopak, sú autori, ktorí sú úspešnými absolventmi týchto kurzov. Ja by som ich nepreceňoval ani nepodceňoval. Človeku, ktorý má talent, to isto uľahčí cestu a pomôže sa vyvarovať množstvu zbytočných omylov. Ale, na druhej strane, človeku, ktorý žiaden talent nemá, nepomôže žiaden kurz." Na seminároch M. Viewegha vraj bolo stále plno, napriek tomu, že škola bola súkromná a frekventanti si museli štúdium platiť "z vlastnej kapsy".

M. Viewegh je už spisovateľ "na plný úväzok", ale možnosť kombináciu civilného zamestnania a písania nevylučuje. Hoci to považuje za trochu obtiažnejšie. "Literárna história pozná príklady spisovateľov, ktorí ´aj pracovali´. Taký Josef Škvorecký bol redaktorom v Odeone, kde celý deň redigoval rukopisy iných autorov a večer písal svoje skvelé knihy. Ďalším príkladom je Jack London, ktorý pracoval v práčovni, či žehliarni, bol námorníkom a kadekým, ale mal v sebe akúsi posadnutosť písaním. Taký človek si ten čas vždy nájde. Na druhej strane, sú aj príklady medzi českými autormi, ktorí pracujú v novinách a tá práca ich tak pohlcuje a vysáva, že im neostáva energia na tvorivú prácu spisovateľa."

Po knihe, ktorú napísal muž, siahnu muži aj ženská časť čitateľov. Naopak, po knihe, ktorú napísala žena, siahne viac žien a menej mužov. "Ja som to takto doposiaľ vôbec nebral," priznáva sa M. Viewegh . "Nikdy som necítil hranicu medzi pohlaviami. Často som menoval v ankete ´Kniha roku´ takú, ktorú napísala žena a vôbec som o tom nepremýšľal. Naopak. Jedným z mojich najobľúbenejších autorov je žena britská spisovateľka Zadie Smithová. Tiež Tereza Boučková a jej výborný román Rok kohouta. Mojou dobrou kamarátkou bola dnes už zosnulá Saša Berková. Delím literatúru na dobrú a zlú, nie na mužskú a ženskú."

M. Viewgh napísal v roku 1992 román "Báječná léta pod psa". Dostal za ňu Ortenovu cenu, čím sa stal autorom číslo jeden. "Áno, to je fakt, lebo niekto ním byť musí," vraví s úsmevom. "Popravde tým chcem povedať, že v tom všetkom mala určitý podiel aj náhoda. Nikdy som však necítil výhodu v tom, že som muž, alebo že by som mal niečo kvôli tomu jednoduchšie. Netvrdím, že situácia mužov a žien je rovnaká... Uvedomujem si všetku tú diskrimináciu žien, ktorá tu je. Ak sa nájde muž, ktorý zavrhne knihu len preto, že ju napísala žena, tak to o niečom svedčí," dodal Michal Viewegh.

Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári