Erotické filmové scény s Jiřím Macháčkom nebolo treba prerábať

Emília Vášáryová patrí k herečkám, ktorých popularita a úspech sprevádza od začiatku ich kariéry až do súčasnosti. Od roku 1967 do roku 2008 získala za svoju prácu 24 ocenení. Je tiež držiteľkou Českého leva za rok 2004. Pracuje nie len na slovenských projektoch, ale je mimoriadne obľúbená aj u českých divákov a tvorcov. V Košiciach sme sa s ňou nedávno stretli pri premiére českého filmu Nestyda, v ktorom si zahrala s Jiřím Macháčkom.

Napriek množstvu postáv, ktoré E. Vášáryová stvárnila v divadle, v televízii i vo filme, tvrdí, že si na všetky spomína. "Mám celkom dobrú pamäť. Aj keď si už presne nepamätám roky, spomínam si na postavy podľa rôznych indícií. Podľa toho, čo sa prihodilo, keď som robila tú alebo inú postavu, či film." Za filmami ani postavami, ktoré stvárnila, jej nie je ľúto. Každý z nich si žije svoj vlastný život. Niektoré, sa paradoxne, "vyťahujú" z archívu po 40 rokoch. "S filmom ´Až príde kocúr´ som teraz precestovala niekoľko krajín. Bola som v Taliansku, Rakúsku, tiež som znova po rokoch pozvaná aj do Paríža. Tento film bodoval na festivale v Canes a oni si ho pamätajú."

Niekoľko dní pred naším stretnutím mala premiéru inscenácia Matka guráž, jedno z najznámejších diel Bertolta Brechta - Matka. Na doskách činohry Slovenského národného divadla ho režíroval Martin Čičvák. Je to príbeh o nezničiteľnej žene, ktorej vojna vzala všetky tri deti a ktorá dostala prezývku po tom, čo sa cez najväčšiu kanonádu doterigala s vozom plným chleba až do Rigy. Režisér bol už od začiatku presvedčený, že do hlavnej úlohy obsadí práve E. Vášáryovú. Na otázku prečo, odpovedal s úsmevom - vraj je to rovnako nezmyselná otázka, ako keby sa ho niekto opýtal, prečo sa zamiloval do svojej manželky.

E. Vášáryová okrem hrania učí na Vysokej škole múzických umení budúcich hercov. Medzi jej žiakov patrí napríklad aj Viki Ráková. Zvykne im hovoriť, že celú kariéru a svoje postavenie v divadle netreba brať veľmi vážne, ale že, na druhej strane, robiť sa to vážne musí. "Tiež ich upozorňujem na jednu vec, ktorá je potrebná pri našej profesii. Že človek vždy musí mať tú dušičku, nech už je akokoľvek, že to je dôležité pre herca. Aby vedel trochu rozochvieť svoju dušu. Hovorievam im, že čo je pevné, nie je bez chvenia."

K tomu, aby sa z nádejného herca stal skutočný herec a profesionál, potrebuje mať nie len talent, ale, ako vraví E. Vášáryová, aj veľkú trpezlivosť. "Tiež musí mať systém v živote aj v práci. Isto je to dôležité pre všetky povolania, ale pri hereckej práci ešte viac. Dôležité je aj to, aby človek na sebe neustále pracoval, lebo talent nestačí. Ani pekná tvárička, ani pekná postava. To vystačí tak do tridsiatich piatich rokov. Potom už treba, aby bolo vidno, čo má ten herec ´nakúpené´, ako sa vyzná, ako vie spolupracovať s autormi. Ako ich vie pochopiť, pretlmočiť. Toto je potom dôležité."

Vo filme Nestyda hrá E. Vášáryová postavu staršej známej speváčky, ktorá má intímny vzťah s hlavným hrdinom. Navyše s oveľa mladším. Tvorcovia sa šikovne vyhli erotickým scénam, ale divák mal predsa len pocit, že k tej erotike došlo a že bol jej svedkom. Scenár bol takto napísaný od začiatku, nebolo nutné z jej strany žiadať o úpravu a korigovanie spomínaných scén. "Na pána režiséra Jana Hřebejka sa veľmi spolieham. Aj vo filmových - pracovných veciach aj v súkromnom živote je to veľmi cudný človek. Tiež sa poznáme už tak dobre, že mu naprosto dôverujem."

O sestrách Vášáryových sa vie, že sú vzdelané. Že sa im z domu dostalo to, čo je za hranicou bežného. Okrem iného schopnosť dohovoriť sa viacerými jazykmi. "Je pravda, že sme mali v tomto smere šťastie na rodičov. No, pomaly už zabúdam všetky jazyky, ktoré nepoužívam. Ale skutočne sa dohovorím tak tromi štyrmi." Nad otázkou, či má vzdelaný človek ľahší život alebo naopak, doteraz nepremýšľala. "Asi je to tak, že čím viac človek vie, tým viac sa dozvedá, čo ešte nevie," smeje sa. "Keď sa človek snaží učiť a zistí, čo všetko mu chýba, tak to je asi ťažšie. Preto nemôže byť nikdy spokojný. Ale to považujem skôr za dobrú vlastnosť. Lebo uspokojiť sa s tým, čo človek dosiahne, a je to jedno, či v súkromnom či v profesnom živote, je asi naozaj predčasná smrť."

Ak má herec toľko projektov, ako E. Vášáryová, navyše povinností pedagóga, je, prinajmenšom, obdivuhodné, odkiaľ berie potrebnú energiu, aby to všetko zvládlal so šarmom a v zdraví. "Myslím, že rozlúštenie tejto záhady je v samotnej povahe tohto povolania. Čím sú herci viac zamestnaní, tým menej sú unavení a tým sú vlastne šťastnejší. U nás to platí naopak, než u iných povolaní. Ak má herec menej práce, tým je nešťastnejší, unavenejší. Ale keď má tej práce veľa, vidím, že to každého z hercov napĺňa radosťou z toho, že môže veľa pracovať."

Keby naši herci žili napríklad v Hollywoode, patrili by k vychýreným celebritám a užívali by si slávu svetového formátu. O sláve na Slovensku sa vraj ani nedá hovoriť. "Naozaj. Na Slovensku, aká sláva! Je však pravda, že je mi príjemne, keď sú ku mne milé letušky, keď nastupujem do lietadla, keď sa na mňa ľudia na ulici usmejú. Veľmi a rada si to užívam," priznáva sa Emília Vášáryová.

Jarmila Repovská

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári