Taxík do Čane si objednali, aby cestou prepadli vodiča

Mnohí psychológovia varujú, že ak sa s prevahou násilných filmov v televízii a kinách niečo neurobí, bude to mať (ak už nemá) na mládež veľmi negatívny vplyv. Už vari niet dňa, kedy by sa v televízii neprelievala krv a scenár filmu nebol návodom, ako niekoho zbiť, olúpiť či zavraždiť. Pravda, nemožno tvrdiť, že pred 20 rokmi tu nikto nikoho neprepadol. Len to nebolo tak často a mladších ročníkov sa tieto neduhy až tak "nechytali". Teraz však súdy riešia stále viac prípadov, v ktorých účinkujú páchatelia vo veku okolo 18 rokov. Po kauze s podobnej kategórie sme do súdneho archívu siahli na tento týždeň.

Peter S. a Ladislav E. boli nerozluční kamaráti. V čase, keď sa odohra tento príbeh, mal prvý 18 rokov a dva mesiace, druhý o tri týždne viac. Poznali sa z učňovských lavíc, no rovnaká škola a nechuť k práci nebolo to jediné, čo ich spájalo. Bola to hlavne láska k akčným filmom a životu v Amerike. Obaja obdivovali, ako sa tam dajú ľahko a rýchlo zarobiť peniaze. Stačilo mať dobrý nápad, zbraň a kúsok odvahy. V štýle týchto filmov Peter s Lacom aj konali. Cez deň prepadávali deti o vreckové či peniaze na nákup a po večeroch zas opilcov, ktorým po vysedávaní v krčme ešte čosi ostalo v peňaženke. Plodné dni striedali s neplodnými. Tými boli napríklad tie, keď ich "čapli" policajti. V registri trestov mali obaja po dva záznamy.

V ten májový piatok mali obaja za sebou veľmi slabý týždeň. Deťom ukradli iba pár drobných a podobne to dopadlo s opilcami. Sediac na lavičke v parku obaja uvažovali, ako dohnať "zameškané". "Peter prišiel s nápadom, ako by sa dalo zohnať aj desaťtisíc korún," spomínal Laco. "Vraj keby sme sa v nedeľu nad ránom dali odviezť taxíkom niekam za mesto, tam by sme mohli vodiča okradnúť. Dvoch by sa určite zľakol a nerobil drahoty. A ak áno, nožíkom by sme ho trochu pošteklili pod rebrami. Zisk by vraj bol zaručený, lebo taxikári majú po víkendovej šichte vždy veľa peňazí." Keďže žiadny iný nápad nemali, rozhodli sa, že nejaký taxík prepadnú.

Ako prípravu na akciu si Peter s Lacom najprv omrkli terén. Obišli niekoľko taxikárskych stanovíšť, z ktorých sa im najviac pozdávala železničná stanica. Po chvíli pozorovania totiž zistili, že tam je pohyb taxíkov najväčší a teda aj veľká šanca, že peňaženky vodičov budú naplnené do prasknutia. Ostávalo už iba vymyslieť plán, ako postupovať, keď bude treba pýtať peniaze. "Peter navrhol, aby sme do taxíka nastúpili akože s veľkou taškou. Dáme ju do kufra a keď ju bude taxikár vyberať, vtedy na neho zaútočíme. Na nič lepšie sme neprišli, preto sme sa rozhodli, že to urobíme práve takto. Akurát, že v nedeľu skoro ráno sa nám vstávať nechcelo. Preto sme ju zmenili na sobotu večer."

V sobotu okolo 22. hodiny sa autobusom priviezli na stanicu a bočným vchodom vošli do budovy. Tam chvíľu postáli, akoby čakali na dostatok odvahy, ktorú na najbližšiu chvíľu mali potrebovať ako soľ. Po poslednom zopakovaní si úloh zamierili k východu, neďaleko ktorého stálo zo päť taxíkov. "Vyzerali ako obyčajní zákazníci, ktorí práve pricestovali," opísal mladíkov 52-ročný taxikár Jozef K. "Tašku som naložil do kufra a oni nasadli. Obaja dozadu. Povedali, že chcú ísť do Čane. Naštartoval som a vyrazili sme."

Cesta ubiehala normálne. Vodič sa chvíľu pokúšal konverzovať, no keďže mu tí dvaja odpovedali iba krátkymi vetami, prípadne vôbec, usúdil, že o krátenie si času konverzáciou nemajú záujem. Preto stíchol aj on. V spätnom zrkadle si ale všimol, že keď vyšli z Barce, jeden z dvojice sa niekoľkokrát otočil a pozeral dozadu. Akoby sledoval, či za nimi nejde nejaké iné auto. "Keď sme odbočili z hlavného ťahu doľava, asi po sto metroch ten vyšší zahlásil, že si to rozmysleli a že až do Čane ísť nechcú," pokračoval taxikár. "Bolo mi to čudné, lebo od toho miesta nebolo široko ďaleko nič. Všade, kam by chceli ísť, by museli poriadne dlho šliapať. Vtedy ma premkla predtucha, že tu niečo nehraje a že si musím dávať pozor. Preto než som zastal, na dispečing som vysielačkou ohlásil, že som pár minút od Čane a budem končiť."

Ďalej sa všetko zomlelo veľmi rýchlo. Taxikár i mladíci vystúpili a podišli dozadu ku kufru auta. Keď ho Jozef K. otvoril a vybral tašku, Peter vytiahol vyskakovací nožík a zaútočil. Rozohnal sa a chcel obeť bodnúť do chrbta. Taxikár však vytušil, že ak na neho zaútočia, tak práve v tomto okamihu. Hoci bola takmer tma, ktorú narúšal iba Mesiac, podarilo sa mu útok čiastočne vykryť. Dýka mu však vnikla do ramena. "Pochopil som, že mi ide o život a tí dvaja ma chcú zabiť. Kvôli tržbe alebo kvôli autu. Preto som sa rozbehol do poľa a tých dvoch som nechal tak. Neveril som, že by boli schopní ma prenasledovať. Skôr som vsádzal na to, že si vezmú auto a niekam s ním odídu."

Tak sa aj stalo. Peter sa síce za postavou, miznúcou v tme rozbehol, no po chvíli prenasledovanie vzdal. Možno aj preto, že na neho kamarát kričal, aby sa vrátil. Laco totiž vo chvíli, keď sa taxikár rozbehol preč, rýchlo vybral z kufra kľúče od auta, sadol si za volant a naštartoval. Len čo si k nemu Peter prisadol, zaradili spiatočku, otočili sa a zamierili späť do Košíc. V Barci pod prvou lampou zastali a pustili sa do hľadania peňaženky s tržbou. Zbytočne. Vodič ju mal bezpečne ukrytú vo vrecku bundy. A tú mal na sebe...

"Len čo tí dvaja zmizli, vrátil som sa na cestu a zastavil prvé auto, čo šlo do Čane. Odtiaľ som zavolal na dispečing aj na políciu. Tam mi povedali, aby som sa odviezol späť na to miesto a počkal na výjazdovku." Bol to správny krok. Pri obhliadke miesta činu sa totiž našla taška, ktorú v tom chvate Peter s Lacom zabudli naložiť späť do kufra. Kriminalisti tak mali nielen ich odtlačky, ale aj malý "darček". Bola ním vizitka s menom Lacovho otca, ktorý tašku používal na služobné cesty. "To sú oni," povedal taxikár policajtom, keď pred neho položili fotografie Petra S. a Ladislava E. Ešte v tú noc oboch zadržali. Auto sa našlo o tri ulice ďalej od ich bydliska.

Hoci boli obaja pôvodne obvinení z pokusu o lúpežnú vraždu, napokon vyviazli iba s lúpežou a Peter navyše s ublížením na zdraví. On dostal šesť rokov a Ladislav štyri.

rob

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári