využitia tohto prírodného bohatstva ukrytého hlboko v útrobách zeme, na to odpoveď nepoznáme.
KOŠICE. Slovenský plynárenský priemysel vlastní najväčší balík akcií a má v projekte, ktorý sa pripravuje už viac ako desaťročie, rozhodujúce slovo. Po finačne náročných prieskumných vrtoch, ktoré potvrdili výdatnosť horúcich prameňov, sa investovalo sa do toho nemálo financií, konkrétne výsledky zatiaľ nevidno.
Už roky sa len hovorí a hovorí...
"Projekt pokračuje ďalej aj napriek tomu, že voda zatiaľ z podzemia neprúdi. Príprava projektu takéhoto rozmeru nie je jednoduchá a rokovania o dodávke tepla zatiaľ nie sú uzatvorené. Projekt je pripravený z hľadiska povolení a pozemkov pre variant dodávky tepla do Košíc, ktorá je pre nás stále aktuálna a v prípade záujmu sme pripravení spustiť výstavbu geotermálnych stredísk," uviedla referentka SPP pre komunikáciu s verejnosťou Martina Greňová.
Ako dodala predaj podielu SPP v Geoterme sa doteraz neuskutočnil aj z dôvodu neexistencie dohody s relevantným odberateľom tejto energie. Možnosť odkúpenia projektu ponúkli aj Teplárni Košice, ktorá ju zatiaľ nevyužila.
O všestranné využívanie prírodného bohatstva majú záujem nielen okolité obce, ale aj výrobcovia elektrickej energie, investori chcú postaviť aquaparky, teplá voda poskytuje nové možnosti poľnohospodárom, ale aj mnohým ďalším subjektom.
Prioritou je vykurovanie
SPP uvažuje podľa M. Greňovej o rôznych alternatívach v Košickej kotline, vrátane možností využitia zdroja na výrobu elektrickej energie. Prioritou zostáva dokončenie projektu na energetické účely. Samotná stavebná časť je naplánovaná na dva až tri roky.
V tomto období sa vedú aktívne rokovania o dodávke tepla. Na tom celý projekt stojí. Špekuluje sa už aj o tom, že výdatnosť zdroja nie je taká, ako bola deklarovaná. SPP to odmieta. Na základe hydrodynamických skúšok boli určené parametre kolektorov geotermálnych vôd. Výdatnosť voľného prelivu sa pohybovala v intervale 50 až 65 litrov za sekundu, teplota na ústí vrtov dosahovala 123 - 129 stupňov C. Ložisková teplota v hĺbke 3 000 m mala hodnotu 143 stupňov C.
Zatiaľ sa nedohodli na cene
"Tepláreň Košice je pripravená zabezpečiť plynulý odber z geotermálneho zdroja. Problém je v tom, že sme sa s Geotermom zatiaľ nedohodli na objemoch a cene za teplo, čo má vplyv na návratnosť projektu. My rátame s dlhším časom. Rýchlejšia návratnosť by mohla negatívne ovplyvniť ceny smerom hore, čo nechceme, pretože každý očakáva ich zníženie. Zatiaľ sme v štádiu prípravy, ale neznamená to, že rokovania s SPP zastali a nič sa nedeje. V najbližších dňoch sa uskutoční stretnutie, na ktorom sa bude hovoriť o technických otázkach," potvrdil nám obchodný riaditeľ TEKO Juraj Slafkovský.
Projekt má aj nevýhody pre výrobcu tepla v Košiciach. Zníži sa výroba elektrickej energie. TEKO má naďalej záujem o odkúpenie celého projektu alebo o kapitálový vstup do spoločného podniku s Geotermom. Táto otázka zostáva otvorená.
Preskúmať chcú ďalšie ložisko
Obchodný riaditeľ TEKO nepoprel, že sa zaujíma aj o prieskum novej lokality a nielen o územie, ktoré rieši dlhoročný projekt. "Odhliadnuc od toho, či dohoda bude alebo nebude uzavretá, chceme si urobiť vlastný prieskum v blízkosti už potvrdených zdrojov geotermálnej energie. Teplá voda sa nachádza všade, nielen v katastrálnom území obcí Svinica, Ďurkov, Bidovce a Olšovany. Požiadali sme o určenie územia na prieskum, ktoré sa nachádza v okolitom priestore. Nevieme, aká výdatnosť tam je a či sa oplatí investovať. Ťažké je to dnes odhadnúť bez prieskumných vrtov, čo je otázka niekoľkých rokov. Určite nestrácame záujem spolupracovať na hotovom projekte a odoberať teplo. V tom sa nič nemení," povedal J. Slafkovský.
Obce chcú mať tiež osoh
Aj keď sú obce, ktoré sa nachádzajú priamo na prameňoch, až v druhom slede dôležitosti a čakajú na odpadové teplo, ktoré sa bude vracať, nie je im jedno, že sa tak hazarduje s energiou a nevyužíva sa ani po toľkých rokoch.
"Situácia sa vôbec nezmenila, SPP a TEHO sa zatiaľ nedohodli. Starostovia Olšavskej doliny písali premiérovi i ministerstvu hospodárstva, ale bez odozvy. Chceli sme poukázať na to, že projekt nenapreduje. Všetko stojí na tenkom ľade. My v podstate nemôžme nič robiť. Nemáme vo vlastníctve pozemky. Záujemcov o investovanie je veľa, ale nič konkrétne im ponúknuť nevieme. Nemci chceli stavať elektráreň, ďalší aquapark. SPP vypísalo tender na odpredaj akcií Geotermu, ale nič sa neuskutočnilo. Aj my by sme chceli mať úžitok z toho, že máme obnoviteľný zdroj energie pod nohami," vyjadril sa za všetkých nespokojných starostov Ľubomír Šimko zo Svinice.
Nevieme zúročiť čo máme
Chceli získať povolenie na odber vody, dohodnúť podmienky. Pripravené sú štúdie, projekty a zámery využitia vratnej vody, ale pre nich nie je nič dosiahnuteľné. "Tristotisíc ľudí sa chodí v lete kúpať na termálne kúpaliska do Maďarska, na západe Slovenska dokázali zúžitkovať to, čo im príroda núka, len na východe to na počudovanie nejde. Nehovoriac o vykurovaní obcí, pracovných príležitostiach a investoroch, ktorí chcú investovať, len nemajú do čoho. Keby bol takýto zdroj niekde inde, už by dávno mali z neho ľudia úžitok a nečakalo by sa na to desaťročia," dodal starosta.
Mesto: Sme len menšinový vlastník
Z pohľadu mesta je to perspektívny zdroj. "Samospráva Košíc však nemá v rukách dostatočne účinné nástroje. Je iba menšinovým akcionárom v tomto projekte. Vlastní iba 0,08 percent. Hlavné slovo má SPP s 95,82-percentným podielom. Určite by tento zdroj pomohol mestu v oblasti vykurovania, v žiadnom prípade by však nevyriešil otázku zásobovania obyvateľov mesta zemným plynom. Komplikovaná by bola aj otázka využitia tohto zdroja pre výrobu elektrickej energie," uviedol Jaroslav Vrábeľ z komunikačného servisu magistrátu.
Mesto vstúpilo do obchodnej spoločnosti Geoterm Košice v roku 2003 peňažným vkladom vo výške 300-tisíc Sk (9 958 €). Slovgeoterm rovnakým podielom ako mesto. SPP vložil 358 miliónov Sk. Toľko sa investovalo do prieskumných vrtov. Zvyšok tvorí zahraničný kapitál.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
