NAJRADŠEJ MÁ VARENÝ PRERASTANÝ BÔČIK
Dožiť sa v dnešnom uponáhľanom svete plnom rôznych stresov sto rokov považujú mnohí ľudia priam za nemožné. Neplatí to však pre babičku Máriu Meluchovú z Košíc, ktorá toto nádherné a životné jubileum oslávila včera v kruhu svojich najbližších.
KOŠICE. Na svoj úctyhodný vek stále čipernú pani Máriu priviezli do reštaurácie, kde sa konala rodinná oslava, ozaj vo veľkom štýle. V bielej, deväť metrov dlhej limuzíne Lincoln.
Narodila sa 1. marca 1909
Oslávenkyňa, ktorá sa narodila 1. marca 1909, čakalo niekoľko desiatok ľudí, predovšetkým rodinných príslušníkov, vrátane jej najstaršieho vnuka Laca.
"Starká vychovala štyri deti, má šesť vnúčat, tri pravnúčatá a dve prapravnúčatá, najmladšie má sedem rokov a je to moja vnučka," pochválil sa nám Laco Vlček. "Celý život robila krajčírku v domácnosti, šila na rôzne objednávky. Jej manžel a náš dedo bol poštár, žiaľ, skonal v roku 1972. Potom babka žila sama, až kým vlani v auguste nespadla, takže teraz je raz u jednej dcéry, inokedy u druhej alebo u syna. Moja mamka Edita je babkina najstaršia dcéra, a keďže starká doma stále čosi šila, mama to od nej pochytila tiež."
Nezabúda "otráviť" červíka
V slávnostne vyzdobenej sále nechýbali okrem gratulantov s darčekmi a nádhernými kyticami kvetov ani päťposchodová torta, všakovaké dobrôtky či šapmanské s jahodami. Kým pani Mária ešte vládala, nikdy nezabudla napiecť chutné koláčiky, a keďže manžel bol vášnivý rybár, robila aj rybacie špeciality. Ona sama uprednostňovala strapačky s tvarohom, teraz jej však najviac chutí dobre prerastaný varený bôčik. No a každé ráno vraj nezabudne "otráviť" červíka v žalúdku štamperlíkom dobrej čistej pálenky. Strýko L. Vlčeka pochádza z Moravy a zásobuje M. Meluchovú sem-tam aj perfektnou moravskou slivovičkou.
Recept na dlhý vek: práca
Za asi najhoršie, čo zažila, považuje babička Meluchová hospodársku krízu. Tá súčasná je druhou v jej živote.
"Keď prišla tá prvá, nebolo čo jesť, otec zomrel, keď som mala dva roky," zaspomínala si sivovlasá milá ženička. "Mamka ostala sama, podpory predtým neboli, takže aj ona si privyrábala šitím. No a recept na dlhovekosť? Nuž, asi tá práca. Ani teraz nedokážem obsedieť bez roboty, tak som aspoň háčkovala. Za najhoršie považujem dve veci. Tie hrozné peniaze, ktoré musím dávať za lieky, a to, čo urobili s naším dvorom na Tomášikovej ulici. Kedysi bol veľký, krásny, deti sa tam hrali, aj my sme si tam chodili posedieť. Potom tam spravili garáže, zabrali plochy a z veľkého dvora urobili maličký. Už ani pôjd nemáme, urobili z neho byty."
Storočná Košičanka by si preto želala ako darček k ďalším narodeninám, aby dvor, ktorý spomínala, dali kompetentní do pôvodného stavu.
MIROSLAV SAMBOR
Autor: 9. TÝŽDEŇ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
