diskotékových hitov ako Nonstop, Decibely lásky, či Diskopříběh. V súkromí chce mať spevák pohodu, dobré vínko a najmä nepočuť žiadnu hudbu. Doteraz si nezvykol na fakt, že mu pred deviatimi rokmi zákerná leukémia vzala milovanú dcéru Michaelu, no ako sám hovorí, jej strata mu otvorila oči. Michal David.

Ste na scéne 30 rokov, stále vás baví výjsť na pódium a hrať hitovky, ktoré ľudia chcú?

- Ale áno. Dáva mi to veľa energie. Keď stojím na pódiu, mám úspech a ľudia mi tlieskajú a ja pridávam, je to senzačné. To sú veci, ktoré len tak neopustím.

Keď sa obzriete späť, viete vyloviť z pamäti nejaký výrazný moment alebo zlom v kariére?

- Moja spevácka kariéra je dlhá a nájdem v nej veľa zaujímavých zlomov. Boli to skôr momenty, kedy som bol raz hore, potom zase dole a to je na šoubiznise pekné. Nie ste vždy len na špici. I keď, sú medzi nami aj takí, ktorí sú. Mne sa páči, že variabilita vzostupov a pádov je tak farebná. Je to omnoho lepšie, ako byť stále na výslní. Tí, ktorí nepadajú (Lucka Bílá alebo Karel Gott), prichádzajú o malú satisfakciu toho, že si človek musí stále niečo dokazovať.

Kde sa teraz cítite vy? Na výslní alebo v úzadí?

- Cítim sa skvele, lebo som sa po dlhej dobe vrátil späť do prvej desiatky Zlatého Slávika. Záujem je obrovský, čo sa týka mojich vystúpení a nie len tých. Zaujímajú sa o mňa aj médiá, noviny, časopisy, televízie, rádiá... U nás v Čechách záujem o moju osobu vzrástol o sto až 150 percent.

Ako často robíte takéto rozhovory?

- Každý týždeň mám tri alebo štyri.

Ste trpezlivý...

- Je pravda, že je vás mnoho, no každý časopis má svojich čitateľov a ja ich nechcem sklamať. Každý sa o mne dozvie niečo nové, čo je fajn. Uvidia ma z iného pohľadu.

Ako ste vnímali záujem o vás kedysi a ako naň nazeráte dnes?

- Keď som bol mladší, bral som to inak. Ako malý chlapec, ktorý chce niečo dokázať. Dnes je to viac o zodpovednosti, o tom, že keď máte naplniť sálu, máte ľudí zaujať a splniť im predstavu o tom, za čo si zaplatili, je to náročnejšie.

Ste človek, ktorý má na hudbu a šoubiznis triezvy pohľad. Nehanbíte sa priznať, že ju robíte preto, aby ste zarobili a je to jediná vec, ktorú robiť viete...

- Jasné. Začínal som už v 15-tich, bol som na voľnej nohe a musel som sa živiť, lebo som nevedel robiť nič iné. Musel som ľudí zaujať natoľko, aby prišli na môj koncert. Nie všetko je v tejto kariére samozrejmé. Musíte mať šťastie na repertoár, na to, že ľudia vaše skladby príjmu a musíte vedieť, že im máte čo dať. Je veľa spevákov, ktorí robia muziku a sú dobrí, no nemajú to šťastie. Neskrývam to, čím si zarábam, každý má byť na svoju prácu hrdý, ak je poctivá. Na druhej strane si uvedomujem, že to, čo robím je dar, že som do vienka dostal niečo navyše ako ostatní. Môj záber však nie je len o spievaní. Je aj o tvorení hudby, produkovaní, robím umelcom albumy, píšem muzikály...

Čo z toho máte najradšej?

- Prácu v štúdiu. Pretože tam vymýšľam. Keď mám koncert, to už len prezentujem vymyslené. Každá vec, ktorú robím je však iná a má svoje čaro.

Aký máte názor na súčasnú českú popmusic?

- Noví ľudia to majú vo svete hudby veľmi ťažké. Rádiá sú veľmi vyhranené. Buď hrajú vyložené kapely, ktoré majú svoj štýl, Chinaski alebo Kryštof. Stredný prúd sme my, hviezdy osemdesiatych rokov a terajší ľudia, ktorí robia hudbu musia robiť tanečné veci, aby ich vôbec hrali.

Máte obľúbenú českú kapelu?

- Čechomor. Ale radšej mám slovenské. Mám rád No Name, a mal som rád Pehu a Katku Knechtovú. No aj staršiu muziku ako sú Team alebo Tublatanka. Slovenská hudba je melodická a aj rockové veci znejú pekne.

Dočítala som sa, že ste kedysi hrali aj džez. Odvážili by ste sa prezentovať ním aj teraz?

- Áno. Práve plánujem, že v lete dám dokopy malú formáciu a trošku si zahrám pre radosť. Za džez nedostanete žiadne peniaze. Džez je o srdci. Chvíľu mi potrvá, kým sa do toho žánru dostanem, ale veľmi sa na to teším.

Poďme trochu k súkromiu, čo máte nové doma?

- :) Dcéra Klára si nedávno urobila vodičák a hneď zruinovala päť áut. Jedno auto rozbila, druhé sme jej požičali a s tým nabúrala ďalšie tri autá. Mali sme teda vtipný týždeň, v priebehu siedmych dní rozbiť päť áut je celkom slušný rekord.

Rozčúlilo vás to, alebo už také veci beriete s nadhľadom?

- Isteže ma to zaskočilo, ale viac-menej som z tejto udalosti mal srandu. Vekom som nabral už toľko skúseností a vlastností, že ma hocičo len tak nerozhodí.

Vďaka čomu ste pokojnejší?

- Vek prináša rôzne skúsenosti. Niektoré veci by som už teraz robil úplne inak ako kedysi. No čas nevrátim a čo bolo, bolo. Stále sa však cítim duchom veľmi mladý. Je to aj tým, že obchádzam mnohé diskotéky, kde hrám. Na moje koncerty tiež nechodia len staršie ročníky, ale aj tie mladšie. A to ma robí mladším.

Dokážete sa na diskotéke baviť?

- Ježišmária a ako! Mám tam taký malý šouprogram, asi polhodiny, nikdy nie viac. Väčšinou vystupujem okolo polnoci alebo o jednej, kedy sú už ľudia trošičku naštartovaní. Nesmú však byť opití, to by ma nebavilo. Musia mať náladu a musia ísť na plný plyn.

Na akú muziku si zatrsáte vy?

- Milujem muziku osemdesiatych rokov, českú, slovenskú aj svetovú.

Akú hudbu si púštate doma?

- Žiadnu! Doma chcem mať ticho, pokoj, sadnúť si na gauč, dať si dobré vínko a cigaru. Keď už, pustím si veľmi potichučky nejaký džez.

Ako ešte relaxujete?

- Mám rád tenis, ten hrám pravidelne. Púšťam si tiež rád DVD filmy. Mám rád špionážne, historické, bondovky... A jazdím rád na dovolenky. Aspoň dva-trikrát cez rok musím niekam letieť. Obľúbil som si Taliansko-Toskánsko. Milujem tamojšie víno, agroturistiku, celú atmosféru, jedlo, Talianky...

Máte už nejakú dovolenku naplánovanú na tento rok?

- Jasné. Vo februári odlietam do Vietnamu.

Prečo práve tam?

- Dostal som pracovnú ponuku od jednej českej firmy. Idú tam na desať dní na dovolenku, tak mi ponúkli, aby som šiel s nimi a urobil im zároveň program.

Už ste študovali, aké pamiatky navštívite?

- Vo Vietname sa toho nedá až tak veľa pozerať. Skôr sa pôjdeme pozrieť do džungle a budeme odpočívať pri mori.

Nedá mi na záver neopýtať sa na dcéru Michaelu, ktorú vám pred rokmi vzala leukémia. Ako pociťujete jej smrť s odstupom času?

- Ten smútok nikdy neprejde. Do života som si z toho zobral mnoho. Posunulo nás to niekam inam. Začal som viac myslieť na iných a viac pomáhať. Brať ohľad na iných. Treba sa s tým vysporiadať, lebo už nič nezmením. Bohužiaľ.

* * *

PROFIL:

n Cesta speváka a skladateľa Michala Davida k prvým priečkám hitparád a miliónom predaných nahrávok viedla prekvapivo cez džez

n V roku 1976 založil talentovaný študent pražského konzervatória džezovú formáciu „Čtyři" a získal ocenenia „Hudebník roku" na Pražských hudobných dňoch

n Neskôr sa zoznámil s producentom Františkom Janečkom a začal hrať a spievať v skupine Kroky, spoločne so speváčkou Janou Kratochvílovou.

n Zlomový okamih jeho kariéry nastal na hudobnom festivale Intertalent, kde zvíťazil s piesňou Nenapovídej.

Doslova cez noc sa stal novým hudobným idolom.

n Prvý sólový album Michala Davida vyšiel v roku 1980 a patril k najpredávanejším vôbec. Bol a doteraz je považovaný za kráľa diskoték.

n Okrem speváckej kariéry dosiahol aj slušnú skladateľskú keriéru. Je autorom hitu Heleny Vondráčkovej Dlouhá noc, jeho hudba znie v divácky veľmi úspešných filmoch Vítr v kapse, Láska z pasáže a Diskopříběh 1. a 2.

n Umeleckým vrcholom Michala Davida bol v roku 2002 pôvodný český muzikál Kleopatra, ktorý zožal obrovský úspech.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári