Otec ju nikam netlačil a nepresadzoval, nechával ju spoliehať sa samú na seba

Herečka, speváčka, moderátorka, bývalá televízna "rosnička" Veronika Paulovičová bola hosťom na košickom plese spoločenských klubov a všetkých ľudí dobrej vôle Pro dobro, ktorý sa konal v Dome umenia minulý piatok. Mnohí ju poznajú z muzikálov, či z televízneho seriálu Panelák, my sme v našom rozhovore nazreli "do zákulisia" a porozprávali sme sa o materstve i práci.

Veronika rozhodne nepatrí k tým, ktorí by zaspali na vavrínoch. Jej život možno skutočne nazvať činorodým, pretože v každom ohľade využíva talent, ktorý jej bol daný do vienka. No napriek tomu, jej prioritou je niečo, či niekto iný. "Asi to bude znieť ako klišé, ale žijem naozaj pre môjho syna. Popri starostlivosti o malého a domácnosť sa snažím stíhať aj prácu, ktorá ma baví. No priznám sa, že po plesovej šnúre po celom Slovensku, ktorú mám za sebou, mi už akosi neostáva energia na pokojné hranie sa s malým. Takže mám trošku výčitky svedomia, že posledný mesiac nie som mama ako sa patrí."

Podľa Veroniky je taký život náročný. "Nemáme opatrovaťeľku, jediná babička je ďaleko. Našťastie, Peťo mi pomáha, ako sa dá. Už občas skúšame aj škôlku, Kubko sa teší, je tam spokojný. Zvládame toJmáme jeden druhého. Od kedy sa narodil, venujeme sa mu čo najviac. Od štyroch mesiacov chodievame cvičiť na fitloptu, kde sa naučil obratnosti. Od 10 mesiaca chodíme do hudobnej školy, kde si zasa spievame, tancujeme, spoznávame rytmus. Od mala sa stretáva s deťmi, s ľuďmi, čo mu pomáha v komunikácií. S tou teda naozaj nemá problém. Od rána do večera čosi rozpráva, pýta sa a vykrikuje. Ešte aj zo spánku..."

Veronika mderuje a spieva po celom Slovensku, spoznáva nové miesta, mestá a ľudí, síce často nevyspatá, no plná energie: "Nezvyknem po poslednej pesničke či vete ´zbaliť kufre´ a odísť. Mám rada ľudí, pokecáme, pofotíme sa, zatancujeme. Snažím sa čo najviac prispieť k dobrej nálade. Nikto nie je zvedaví na zdĺhavé čítanie textu. Ľudia sa chcú baviť a samozrejme dobre najesť. Napriek tomu, že aktuálne nie som na televíznej obrazovke, volajú mi nielen verní, ale aj noví klienti, ktorí o mne počuli. Je to príjemný pocit, keď sú so mnou spokojní, dodáva mi to chuť a energiu do ďalšej práce. Inšpiráciu na sebe pracovať."

Pošuškáva sa, že by jedna zo slovenských televízií mala záujem o spoluprácu s Veronikou. Nemá to byť však úloha pre herečku, skôr pre moderátorku. "Ak tá ponuka príde, budem sa tešiť. Teraz nad tým však veľmi neuvažujem. Čo má prísť, príde. Mnohí mi hovoria, že je škoda, že sa viac nevenujem spevu. Pýtajú sa ma, prečo nemám cd-čko," smeje sa. "Spievanie beriem ako príjemný doplnok moderovania." Spievam moje obľúbené skladby z detstva, z muzikálov, spievam pre potešenie..."

Veronika miluje cigánske piesne, účinkovala aj v muzikáli Cigáni idú do neba, ale vrámci večierkov a plesov si rada zaspieva aj šansóny, ktoré patria do jej repertoáru. Čo ma prekvapilo mnohí šansóny poznajú, počúvajú a reagujú. Niekedy vypália veľmi zábavne a vtipne. "Pri šansónoch si aj zahrám, zaspievam aj zatancujem. Povolanie umelca na voľnej nohe je pre speváka a herca, ktorý má dostatok pracovných ponúk veľmi príjemné. "Som veľmi rada, že v rámci môjho povolania, ktoré ma napĺňa, som sama sebe pánom. Sama si poviem a rozhodnem kam chcem ísť a kam nie." V televíznom seriáli Panelák hrala menšiu postavu Riu, o ktorej vraví, že to bola síce jednoduchá, krátko hrajúca, ale výrazná figúrka, ktorá priniesla svoje ovocie. "Nečakala by som, že ma bude spoznávať toľko divákov!´ Ešte stále si Riu pamätajú, aj keď sa už dlho v seriáli neobjavila. Bola to milá príležitosť. Vďaka za ňu. Je čas sa posunúť ďalej. Verím, že prídu iné príležitosti a ponuky."

Je všeobecne známe, že Veronika je dcérou herca Ľubomíra Pauloviča. Aj tu platí, že každá minca má dve strany. V niečom slávne meno pomôže, v niečom zas nie. "Mnohí si myslia, že mi otec všetko vybavil, zariadil. A ja nemám čas, záujem ani energiu vysvetľovať, že to tak nie je. Môj otec mi síce ukázal čarovné prostredie, zákulisie filmu, divadla a televízie. Ale nikam ma netlačil ani nepresadzoval, často ma nechával spoľahnúť sa samú na seba. Asi chcel, aby som sa dotkla aj neúspechu, zakúsila aj prehru. Čo mi možno pomohlo. Zistila som na vlastnej koži čo je podstatné, čo mi vyhovuje a čo je pre mňa dobré," tvrdí. Mama sa je snažila radiť, ale aj som si zväčša urobila po svojom. "Moji rodičia patria k tým kritickejším. Chvália ma často cudzí. Koniec koncov hovorí sa, že dobré sa chváli samo," dodáva Veronika s úsmevom.

Jarmila Repovská

Autor: Sľúbil, že sa prizná

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári