Kým väčšia z nás sa na Havajské ostrovy dostane iba vo sne, Košičanka Ivana Grenková tam strávila celý týždeň

Keď si odfotila malomocného muža, dal jasne najavo, že si to neželá

´To je Havaj!´ Zvykneme si vravieť vo chíľach, keď oddychujeme a je nám príjemne. V skutočnosti však takmer nikto z nás na Havajských ostrovoch nebol. Jednak je to ďaleko a tých niekoľko desiatok tisíc korún (teda už eur) na cestu a pobyt môžeme určite využiť lepšie aj tu doma... S problémami typu ´nemám na to´ sa však nepotýkala Košičanka Ivana Grenková, ktorá bola vlani v lete na pozvanie svojho brata v USA. Keď sa zástupca šéfa pobočky istej banky svojej sestry opýtal, kam by sa chcela pozrieť, tá bez rozmýšľania odpovedala - na Havajské ostrovy.

Havajské ostrovy ležia v srdci Tichého oceánu, vzdialené 4000 km od Los Angeles a takmer 6000 km od Tokia. Havaj, to je exotická flóra i fauna, vysoké pohoria a sopky, modrá obloha so zlatým slnkom, tyrkysové more a pestrá zmes obyvateľov rôznej farby pleti. Je to najmladší a údajne najkrajší štát USA. Exotiku znásobujú nezvyklé názvy ostrovov. Hawaii, Maui, Kauai, Oahu, Molokai, Lanai, Niihau či Kahoolawe. To je iba osem najväčších z takmer 130 ostrovov, ostrovčekov, útesov a plytčín, tvoriacich tento štát. "Spisovateľ Mark Twain kedysi o tomto kúsku zeme napísal, že Havaj patrí medzi to najkúzelnejšie, čo sa v tropickom oceáne nachádza. Ja som sa počas týždňa, keď som jeho časť spoznala, o tom na vlastné oči presvedčila," tvrdí I. Grenková.

Keď 20. januára 1778 spustil legendárny anglický moreplavec kapitán James Cook kotvu na jednom z ostrovov, žilo v tom čase na Havaji okolo 300 tisíc domorodcov. V čase, keď európske štáty začali osídľovať Ameriku a rozvíjať obchody, bola Havaj významnou zastávkou pre Britov, Španielov i Američanov. V roku 1900 sa stala súčasťou územia USA.

Nočné kvety kvitnú iba chvíľu

"Najdôležitejším ostrovom súostrovia je Oahu," spomína I. Grenková. "Čo sa týka veľkosti je tretí, ale v počte obyvateľov vedie. Každý piaty Havajčan žije práve tu. Väčšina býva v rušnom hlavnom meste Honolulu. Oahu je okrem iného známy svojimi plážami, z ktorých najkrajšia je Waikiki Beach. Vyzerala presne tak, ako som si ju vysnívala. Jemný piesok, priezračná voda a tu i tam palmy, nahnuté nad hladinu. Žiaľ, aj plno hotelov, ktoré sa tiahnu pozdĺž celého pobrežia. Ležala som na pláži iba asi hodinu. Väčšie potešenie som mala z toho, že som sa po nej prešla. Dojem kazilo iba to množstvo hlučných rekreantov."

Košičanka priznáva, že nevedela odlíšiť Američanov od cudzincov. No vzhľadom na to, že drvivá väčšina rozprávala po anglicky, usúdila, že sú to "domáci". To však nebol ten hlavný poznatok, ktorý si z pláže odniesla. Dominovalo jej rozčarovanie z toho množstva obéznych ľudí, mládež nevynímajúc, ktorú okolo seba videla. "Je pravda, že si zo svojej nadváhy očividne žiadny problém nerobili a najmä ženy pokojne vystavovali svoju celulitídou poznačené stehná na obdiv. Lebo ja by som sa v takom ´stave´ radšej stiahla niekam bokom. Tí ľudia však boli svojimi postavami na hony vzdialení od štíhlych modeliek, akých sú plné americké filmy. Ja som na tej pláži takú ideálnu nevidela ani jednu. Možno práve niekde natáčali ďalší propagačný film o skvele vyzerajúcich Američankách," poznamenala I. Grenková s úsmevom.

Na ostrove Košičanka navštívila osadu Punahou. Je známa výskytom tzv. nočných kvetov, ktoré kvitnú iba jedinú noc. "Bolo to niečo fantastické. Chodili sme po veľkej záhrade, špeciálne upravenej pre turistov. Už podvečer, keď sme prišli, bola posiata stovkami nádherne sfarbených kvetov. Z tých mne známych som rozoznala rôzne druhy orchideí a strelícií. Tie nočné kvety boli umiestnené v osobitnom sektore a veru, mohol byť väčší. Bolo tam toľko ľudí, že ja som sa ku kvetom dostala až po troch hodinách čakania. Nielenže boli nádherné, ale aj fantasticky voňali." I. Grenková sa o tom už presvedčiť nemohla, lebo v tom čase spala, ale s východom ranného slnka vraj kvety zvädli. Skutočne vraj tie, ktoré večer rozkvitli, vydržali ´otvorené´ iba jednu noc.

Je to sopka?!

Na teritóriu ostrova Hawaii, ktorý dal meno celému súostroviu, leží národný park. Volá sa Hawaii Volcanoes National Park a ako vyplýva z názvu, je to park sopiek. Je ich päť, medzi nimi Mauna Kea, Mauna Loa a Kilauea. Geológovia ich označujú za tzv. spiace. Veľkosť sopky Kilauea pripadá človeku v porovnaní s mohutnosťou Mauna Loa, ktorej základňa meria 100 km, pomerne malá. Táto skoro päť kilometrov vysoká hora je vlastne iba viditeľný vrchol sopky, ktorej okraje spadajú pod morskú hladinu do hĺbky ďalších päť kilometrov.

I. Grenková pôvodne o tom, že ide o sopku, nevedela. Až keď sa k nej na malom motorovom člne doplavili, dozvedela sa, že tento ostrov, vystupujúci z vody a obkolesený pásom pláže, je spiaci vulkán. "Aj keď dnes sa tomu smejem, vtedy som sa trochu bála, že vybuchne. Preto som asi trojhodinový pobyt na ostrove doslova pretrpela. Až keď sme opäť vystúpili na pevninu, vzdialenú dva kilometre, som sa upokojila. No iba na chvíľu, lebo mi sprievodca povedal, že pri poslednej erupcii vulkánu v roku 1974 z neho lietali skaly do vzdialenosti 20 km." Kilauea má okrem prírodných krás aj iné atrakcie. Historický park Puuhonaua O Honaunau, kedysi miesto azylu pre zločincov a uprchlíkov či pomník na mieste, kde v roku 1779 zahynul svetoznámy moreplavec kapitán Cook.

Ostovu Molokai sa hovorí "priateľský ostrov". Na rozdiel od okolitých, ktoré sú vulkanického pôvodu, sú v jeho vnútrozemí úrodné roviny a v západnej časti mierne zvlnená krajina, využívaná na chov dobytka. No na východe sú hory, ktoré na brehu oceánu prechádzajú do útesov. Výškou takmer jeden kilometer sú najväčšie na svete. "Zaujímavostou je kolónia malomocných," spomína Košičanka na miesto, pri návšteve ktorého sa bála čohokoľvek dotknúť. "Ešte v 19. storočí tam privážali chorých a nechávali ich na osamelom a izolovanom mieste zahynúť. Mnohí ich potomkovia tam žijú dodnes. Videla som ich niekoľko a jedného som si aj odfotila. Bol to nejaký mladý muž so zahalenou tvárou, sediaci na koni. Keď ma zbadal, ako ho fotím, začal mávať rukami a kričať, z čoho som pochopila, že si to neželá. Preto som ten aparát rýchlo schovala."

Honolulu

Samozrejme, I. Grenková neobišla ani hlavné mesto Honolulu. Leží na ostrove Oahu a patrí do pätnástky najväčších miest USA. "Pozostáva zo starej i modernej časti, plnej mrakodrapov. Niektoré sú sústredené pokope, iné sú akoby roztrúsené. Mesto má niekoľko pozoruhodných miest, ktoré stoja za návštevu. Sídlo parlamentu, botanickú záhradu či Bishop Muzeum, ktoré vlastní rozsiahle zbierky havajského umenia a pamiatok. Čo však na mňa najviac zapôsobilo, bol pamätník vojnovej lode Arizona, ktorá bola potopená pri japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941."

Ako sa Košičanka vo výklade sprievodcov v múzeu dozvedela, lietadlovým útokom na Pearl Harbor vyvrcholilo obdobie zhoršovania japonsko-amerických vzťahov. Zapríčinili ho spory o štatút Číny a otázky bezpečnosti v juhovýchodnej Ázii. Útok na Pearl Harbor bol súčasťou japonskej stratégie, ktorá počítala s dobytím západného Pacifiku. Predpokladom k tomu bolo zničenie americkej tichomorskej flotily na Havaji.

"Japonci zaútočili skoro ráno," opisuje I. Grenková útok, ktorý sa nezmazateľne zapísal do novodobej histórie USA. "V tom čase kotvilo v prístave 130 plavidiel americkej tichomorskej flotily. Prvá explodovala vojnová loď Arizona, ktorú zasiahla 800-kilogramová bomba. Oheň spôsobil výbuch skladu munície a za niekoľko minút sa jedna z nejväčších lodí pacifickej flotily potopila. A s ňou aj takmer 1200 ľudí na palube, z ktorých väčšina zahynula." Zničená bola aj loď Oklahoma, ktorú zasiahlo niekoľko torpéd, California a West Virginia. Lode Maryland, Pennsylvania a Tennessee, boli vážne poškodené.

V roku 1950 bola nad miestom, kde leží vrak Arizony, vztýčená vlajka USA a o 11 rokov neskoršie tam bol odhalený pamätník. "Je 60 metrov dlhý a umiestnený nad stredom potopenej lode," spomína I. Grenková a miesto, ktoré si žiaden z návštevníkov Honolulu nenechá ujsť. Turistov naň vozia loďou. "Pamätník má tri hlavné časti. Prvú tvorí vchod a priľahlá sieň. Druhá - stredná sieň, slúži na rôzne ceremoniály a z nej je možné pod hladinou pozorovať potopenú loď. V tretej - pietnej sieni, sú do mramoru vytesané mená všetkých námorníkov, ktorí na lodi zahynuli."

Súčasťou expozície je aj premietanie 20-minútového filmu o prepadnutí Pearl Harbru. Samozrejme, v mnohom sa líši od romantickej filmovej verzie s Benom Affleckom v hlavnej úlohe. "Napriek tomu som takmer na každom kroku videla v predaji videokazetu alebo DVD-čko s týmto filmom. Necvhýbali rôzne suveníry, ktoré ťažili práve z popularity tohto filmu. Na chvíľu sme nakukli aj do reštaurácie, kde bolo vystavených množstvo relikvií, použitých pri nakrúcaní tohto filmu. Ale bolo tam práve plno ľudí, tak sme tam neostali. Dnes to trochu ľutujem..."

Samozrejme, J. Grenková navštívila aj vojenskú loď Missouri, ktorá kotví neďaleko od potopenej Arizony. Missouri bola vlajkovou loďou americkej flotily počas bitiek o ostrovy Iwo Jima a Okinawa. Loď bola postavená v lodeniciach New York Navy Yard na vodu spustená v januári 1944. "Po prvý raz ju poslali do "dôchodku" po kórejskom konflikte v roku 1955. Nasledujúcich 30 rokov kotvila zakonzervovaná ako súčasť Pacifickej Rezervnej Flotily v Bremertone v štáte Washington, kde sa z nej stala turistická atrakcia. Spolu s ostatnými loďami triedy Iowa bola Missouri v 80. rokoch reaktivovaná a prezbrojená. Loď bola opäť uvedená do služby v máji 1986. Vykonala jednu cestu oklolo sveta a v roku 1991 sa zúčastnila konfliktu v Perzskom zálive. V roku 1992 bola opäť vyradená zo služby a premiestnená do prístavu Pearl, kde sa stala americkým vojenským pamätníkom. Mimochodom, po celom svete sa preslávila vďaka filmu ´Prepadnutie v Pacifiku´."

20 metrov zrážok

Kto si myslí, že na Havajských ostrovoch večne svieti slnko, je na omyle. Slnečných dní v roku je vyše 200, ale aj tu zvykne úradovať obdobie dažďov. "Hora Mount Waialeale, ktorá je dominantou ostrova Kauai, sa považuje za najdaždivejšie miesto na svete. Ročne tam údajne množstvo zrážok môže dosiahnuť až 20 metrov. Ja som na tom ostrove nebola, iba som sa okolo neho plavila. Vrchol mal zahalený hmlou a aj z lode bolo vidieť, že tam rastie bujná tropická vegetácia."

Spomienok na Havajské ostrovy si I. Grenková priniesla neúrekom. Až na jednu boli všetky pozitívne. "Jedinou negatívnou bola strata, alebo to mohla byť aj krádež, púzdra s mojimi kreditnými kartami. Pol dňa som potom strávila vybavovaním ich blokovania.."

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári