Dodržujú prísne morálne pravidlá a nikdy nesmú zmariť ľudský život

Ohybnosť, vrtkosť, sústredenosť a smrteľnosť úderov. Bojové umenie Kung fu pozná azda každý. Aj v našich končinách zaznamenali veľký úspech ázijské bojové filmy a hrdinov, akých stvárňuje napríklad herec Jacky Chan, obdivujú deti aj mnohí dospelí. Aj oni si určite zgustli na akcii Shaolin show. Košickým milovníkom bojových umení prišlo svoje Kung - Fu zdatnosti predviesť 19 renomovaných bojovníkov - mníchov z čínskeho Šaolínskeho kláštora. O tom, ako sa ním stať, čo všetko to obnáša a čo vlastne v kláštore študujú, sme sa pozhovárali s ich manažérkou, ale aj starým majstrom a najmladším učňom.

Legendárny kláštor Shaolin ležiaci v Sungšanských vrchoch, v severočínskej provincii Henan, vznikol na konci 5. storočia. O jeho vzniku hovorí množstvo legiend. Fakty však dokazujú len jednu vec a to, že ho založil indický budhistický mních Bodhidarma. Ten chcel založiť kláštor, v ktorom sa budú vyučovať rôzne formy starších bojových umení. Z prieniku viacerých bojových štýlov časom vzniklo niekoľko odnoží Kung - Fu a Bodhidarma sa stal otcom čínskeho Kung - Fu všeobecne. Šaolínsky kláštor musel niekoľko stáročí odolávať rôznym nepriateľom, aj samotným cisárom, ktorí sa tajomného šaolínskeho bojového umenia začali báť. Vznikol tak obrovský počet legiend, ktoré vytvárajú históriu Šaolínu, fungujúceho dodnes.

Dnešný šaolínsky kláštor sa oproti tomu spred vyše 15 storočí nelíši takmer v ničom. Jediným rozdielom je to, že sa zmiernili podmienky priatia nových členov. "Zatiaľ čo sa v dávnej minulosti stávali šaolínskymi mníchmi len rodinní príslušníci známych bojovníkov alebo vyvolení, disponujúci nezvyčajnými schopnosťami, dnes má možnosť vstúpiť do kláštora takmer každý Číňan," hovorí manažérka projektu Shaolin Show Sophea Dong. Prípad, že by sa šaolínskym mníchom chcel stať niekto zo zahraničia, ešte nezaregistrovali. V takomto prípade by musela zasadnúť rada starších. "Okrem toho neexistujú žiadne limity. Sociálne prostredie záujemcu, vek, či jeho pôvod nehrajú žiadnu rolu." Najmladší učni majú päť rokov. Kláštor vedú najskúsenejší majstri. Najstarší má 90 rokov.

Vo všeobecnosti platí, že ak niekto vstúpi do Šaolínskeho kláštora, ostane mníchom do konca života. "Ešte sme sa nestretli s tým, že by chcel z kláštora niekto vystúpiť. Do Šaolínu totiž vstupujú len ľudia so silným duchom, ktorí sú už odmalička presvedčení o svojom poslaní. O tom, že chcú celý svoj život venovať učeniu." Pri slávnostnej prísahe preto musia mnísi zložiť posvätný sľub, v ktorom sa napríklad zaviažu, že sa budú celou svojou mysľou venovať len šaolínskemu učeniu a že sa zrieknu všetkých pozemských radovánok. No ak si niekto myslí, že s umením, ktoré sa v kláštore naučia, môžu na verejnosti bežne "machrovať", mýli sa. "Dôležitým pravidlom je aj to, že svoje znalosti nikdy nepoužijú vo vlastný prospech a to, že nesmú zmárniť ľudský život. Ďalej sa zaviažu k mnohým morálnym pravidlám. Napríklad, že sa nebudú nikdy povyšovať nad bojovníkov venujúcich sa slabším štýlom."

Šaolínsky kláštor je budhistickým kláštorom. "Budhizmus je však ´len´ vierovyznanie. Z neho mnísi čerpajú, pracujú na svojom vnútri, no učenie, ktoré sa v tomto kláštore robí, je špecifické. Prioritou je rozvoj a štúdium bojového umenia Kung - Fu." Treba však upresniť, že existuje množstvo štýlov Kung - Fu. Ten, ktorý pochádza zo Shaolinu, sa pokladá za najtradičnejší. Kung - Fu pritom nie je len o boji a o fyzickej stránke človeka. Spája sa s duchovnými cvičeniami, spôsobom života, morálnymi hodnotami človeka. Jednoducho, šaolínske Kung - Fu je učenie, ktoré nie je o tom, ako niekoho zmlátiť, ale o tom, ako správne žiť.

Najdôležitejšou časťou šaolínskeho učenia je snaha priblížiť sa k duchovnej dokonalosti. "Mnísi sa najprv učia pracovať na duchu a sile svojej vôle. Učiť sa bojovať môže učeň až keď jeho majster uzná, že je dostatočne dobrý v práci s duchom." Technická dokonalosť boja a sila ducha idú teda v šaolínskom učení ruka v ruke. Vďaka silnej vôli si napríklad dokážu telo "nastaviť" tak, že necítia žiadnu bolesť. Košickí diváci to mohli obdivovať na kúskoch, kedy si mnísi o polonahé telá lámali palice alebo tyč z tenkého kovu. Zaujímavé bolo i pretláčanie dvoch mníchov s obojstrannou kópiu, ktorej hrot mali obaja na krku. Pretláčali sa takou silou, že ju takmer zlomili.

Mladší mnísi spočiatku trávia všetok čas spirituálnou prácou. Aj starí majstri však musia na svojej duševnej dokonalosti pracovať. Tú totiž človek počas svojho života dosiahnuť nedokáže, vie sa k nej len priblížiť. "Na duchu sa pracuje rôznymi meditáciami, sebapoznávacími cvičeniami, či zhmotňovaním sily vôle. Mnísi niekedy trávia celé dní meditáciami, odriekaním posvätných veršov alebo spievaním posvätných piesní, ktoré im pomôžu dostať sa do potrebného stavu mysle." Pri takýchto postupoch sa v mnohých kultúrach používajú rôzne omamné látky, ktoré proces uvoľnenia mysle urýchlia. Shaolin je však ostro proti. "Jedným zo sľubov, ktoré pri slávnostnej prísahe mnísi skladajú je práve to, že nebudú nikdy používať žiadne omamné látky, ktoré by mohli ovplyvniť ich myseľ."

Záujemci o štúdium šaolínskeho učenia prichádzajú do kláštora z rôznych dôvodov. "Ide buď o ľudí, ktorí vo svojom vnútre pociťujú to, že byť šaolínskym mníchom je ich poslanie alebo deti, ktorým sa jednoducho páči bojové umenie. V poslednom období sa však rozmáha i jav, že do kláštora chodia deti z chudobných rodín, ktoré nemajú dosť peňazí na to, aby ich rodičia mohli živiť." Učeň sa pri vstupe do kláštora zriekne svojej starej rodiny a za novú príjme ostatných mníchov. Kontak so svojou biologickou rodinou však nestráca.

Mníchov čaká v kláštore tvrdý režim. Musia sa pripraviť na to, že nebudú mať prakticky žiadny voľný čas. Ten by mali totiž automaticky tráviť duchovnou prácou. "Režim je takmer každý deň rovnaký. Mnísi vstávajú veľmi skoro, po prvej meditácií sa naraňajkujú. Zvyšok dňa zaplnia duchovnou prácou alebo tréningom boja. Podľa toho, na akom stupni zdatnosti sú. Tento program je narušený len ľahkým obedom a večerou."

Z laického uhlu pohľadu študujú mnísi len jedno bojové umenie - Kung - Fu. To však v sebe obnáša množstvo rôznych druhov boja, ktoré sa od seba líšia. "Študujú boj s holými rukami, obranné štýly, boje proti presile či boje, pri ktorých využívajú silu súpera. Ďalej je to množstvo druhov boja so zbraňami. Tých je strašne veľa. Počnúc nožmi, mečmi, šabľami, kópiami až po reťazové biče, palice či iné tradičné zbrane, ktoré sa do slovenčiny preložiť nedajú," hovorí s úsmevom šarmantná manažérka.

Zaujímavé sú dozaista aj zvieracie štýly boja. V nich sa bojovník správa ako zviera, ktorého štýl používa. "Sú to postupy, ktoré vznikli stáročiami pozorovania prírody. Každé zviera má určité špecifické pohyby, ktorými sa dokáže brániť predátorom, ktorých má každé zviera takisto iné. Bojovník teda, podľa toho, akého má protivníka, môže prispôsobiť svoj boj žabe, opici, tigrovi, levovi, či hadovi." Predvádzanie týchto štýlov zožalo veľký úspech aj u košického publika. Idey šaolínskeho učenia sa rozhodli prezentovať svetu len prednedávnom. "Do sveta sme sa prvýkrát vybrali v roku 2006. Odvtedy máme za sebou vystúpenia napríklad vo Švajčiarsku, Grécku, či Maďarsku. Najvrúcnejšie rakcie mali práve diváci v Grécku. Tí nás doslova milujú."

Našinci poznajú bojové umenia najmä z filmov. Na to, do akej mieri je bojové umenie, ktoré prezentujú Jacky Chan a podobní herci hodnoverné, však majú v Šaolíne vyhranený názor. "Vo filmoch je to všetko zjednodušené, prikrášlené. Kvôli vizuálnej efektnosti sa v bojoch často pridávajú zbytočné nelogické pohyby. Skutočný život a skutočné Kung - Fu sú omnoho surovejšie a oproti filmom nudnejšie."

Mao Yonghan má 78 rokov a šaolínskym mníchom sa stal ako 6-ročný. "Už od ranného veku sa mi páčilo Kung - Fu a šaolínske umenie. Moja rodina bola navyše chudobná. Pochádzam z oblasti, kde nie je dostatok potravy. Aj preto ma rodina dala do kláštora," hovorí charizmatický majster. Za dlhé roky sa vypracoval na uznávaného majstra. V súčastnosti je jeho hlavnou úlohou výuka nových mníchov. "V kláštore máme dva druhy majstrov. Tých, ktorí sú zameraní na duševnú prácu a tých, ktorých prioritou je umenie boja. Ja som práve Kung - Fu bojový majster."

Nad tým, čo by robil ak by nebol mníchom, alebo nad tým, či bolo rozhodnutie ísť do kláštora správne, neuvažuje. Odmalička žije ako mních a v tom sa našiel. "Je to moje poslanie. Moja rodina to tiež vnímala pozitívne. Bol to veľký úspech aj pre ňu a boli na to veľmi hrdí."

Po svete začal cestovať až ako starý majster. Rozdiely v mentalite ľudí z rôznych krajín si teda veľmi všíma. "Všetci ľudia však majú niečo spoločné. Také to ľudské teplo a srdečnosť. V niektorých krajinách je to silnejšie, v niektorých slabšie. Každá krajina má však okrem toho svoje špecifiká." Košickému publiku sa Mo predstavil nielen ako vodca či pri znázorňovaní slávnostného rituálu priatia nového učňa, ale ukázal aj čo to zo svojho bojového umenia. Pri tom, v akom je veku, to bolo úctyhodné. "To, že mám staré telo, nehraje rolu. Kľúč k technickej zdatnosti je v mojom vnútri. Predviedol som cvičenie, ktoré cvičím už vyše sedemdesiat rokov."

Meng Yansen má 10 rokov a hoci bol najmladším cvičiacim mníchom akcie, zožal i najväčšie ovácie. Zo svojho tela spravil ľudskú skladačku a predviedol niekoľko dychvyrážajúcich trikov. Za zmienku stojí ten, kedy si na brucho silou vôle prichytil posvätnú misku, cez ktorú ďalší dvaja mnísi prestrčili palicu a niesli ho niekoľko sekúnd vo vzduchu.

Do kláštora ho priviedla mama, keď mal sedem rokov. "Odmalička sa mi páčilo Kung - Fu. Vedel som, že v šaolínskom kláštore dostanem tú najlepšiu výuku, aká sa len dá," ambíciózne hovorí mladý Meng. Na to, že sa dostal do kláštora, je hrdá i jeho rodina. "Najmä otec obľubuje bojové filmy a je na mňa veľmi pyšný." Tvrdý tréning vraj Mengovi problémy nerobí. "Spočiatku to bolo ťažké, no zvykol som si. Dnes je to už pre mňa hračka a robí mi to radosť."

Spočiatku trénoval so zbraňami. Neskôr mu jeho majster predurčil iné smerovanie a v súčasnosti sa venuje najmä boju holými rukami a špeciálnym cvikom, pri ktorých používa silu vôle. Mengove sny sú jednoznačné. "Chcel by som sa stať dobrým a múdrym Kung - Fu majstrom. Podriadim tomu celý môj život a spravím pre to všetko. Rád by som potom chodil predvádzať Kung - Fu po svete a takto roznášal myšlienku šaolínu a našu kultúru ďalej," uzavrela hlavná atrakcia košickej šou.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Strelivom v cudzine šetrili

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári