Korzár logo Korzár Košice
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Trojca košických vysokoškolákov pracuje na vedeckom výskume, ktorého výsledky už zaujali odborníkov z celého sveta

Keď sa hral potkan na schovávačku, našli ho vyhrievať sa pod radiátoromVedecká činnosť nepatrí medzi priority takmer žiadnej slovenskej vlády.

Keď sa hral potkan na schovávačku, našli ho vyhrievať sa pod radiátorom

Vedecká činnosť nepatrí medzi priority takmer žiadnej slovenskej vlády. Sféra, na ktorú sa v iných krajinách pri zostavovaní štátneho rozpočtu myslí viac, je u nás podceňovaná a na druhej koľaji. Napriek fungovaniu vo finančne úspornom režime dosahujú niektorí naši vedci pekné výsledky. Patrí k nim aj trojica študentov z Košíc. Ktoré ich projekty boli publikované v amerických vedeckých časopisoch i o tom, ako sa k vedeckej činnosti vôbec dostali, sme sa pozhovárali s Tomášom Vasilenkom, Martinom Novotným a Petrom Gálom, študentom UPJŠ v Košiciach.

Skryť Vypnúť reklamu

Spomínaní mladíci študujúci sa venujú vedeckej činnosti už niekoľko rokov. Projekty rozbehol Peter, vtedy ešte s inou dvojicou študentov, ktorí však medzičasom odcestovali do zahraničia. "Venujeme sa viacerým projektom. Hlavnými aktivitami je však skúmanie hojenia pooperačných rán a rôznych faktorov, ktoré na tento proces vplývajú. Významné je aj skúmanie optickej diagnostiky," hovorí 27-ročný Peter. Prvopočiatky ich vedeckej činnosti siahajú do roku 2003, kedy sa skupina študentov, ktorej súčasťou bol aj Peter, za podpory prodekana Lekárskej fakulty UPJŠ Doc. Jána Saba rozhodla venovať skúmaniu vplyvu laserového žiarenia na hojenie rán. "Najdôležitejšie bolo, aby sme mali vlastné laboratórium a zvieratá, na ktorých budeme danú metódu testovať."

Skryť Vypnúť reklamu

Podstatou výskumu bolo sledovanie vplyvu rôznych vlnových dĺžok, dávok či výkonu laserového žiarenia na hojenie pooperačných rán. "Používa sa na to slabšie laserové žiarenie ako na rezanie, takzvané stimulačné. Objektami, na ktorých sme vykonávali pokusy, boli klasické laboratorné potkany, ktoré si chová univerzita sama." Výsledkom výskumu bolo objavenie faktu, že žiarenie stimuluje hojenie rán intenzívnejšie, ak sa používa laser s vyššou vlnovou dĺžkou a nižším výkonom alebo laser s nižšou vlnovou dĺžkou a vyšším výkonom.

Zhruba po dvoch rokoch prvých výskumov sa tím čiastočne obmenil a k Petrovi pribudli Martin s Tomášom. "O tom, že je možnosť pripojiť sa k študentskému vedeckému tímu, pracujucemu na spomínaných výskumoch, sme sa dozvedeli od Doc. Saba na prednáške," spomína 23-ročný Tomáš. Spočiatku si aj s Martinom vedeckú prácu len vyskúšali, no keďže sa im zapáčila, rozhodli sa jej venovať naplno. "Kritériom bolo hlavne to, aby sme mali chuť pracovať. V tom čase sa však zohľadňovali aj študijné výsledky a to najmä priebežné hodnotenia testov z anatómie. Vo všeobecnosti však platí, že čím horší študent, tým lepší vedec, a naopak," so smiechom hovorí Tomáš. Ak sa totiž študent venuje vedeckej činnosti, stáva sa, že do istej miery zanedbáva štúdium. Vynikajúci študenti sa zas príliš zameriavajú na štúdium a nemajú dosť času na vedecký výskum.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 2004 sa aj vďaka Michalovi k skúmaniu vplyvu laserového žiarenia na hojenie rán pridala optická diagnostika. Slúži na objavovanie ischemických oblastí kože. "Ľudskou rečou" povedané sa ňou zisťuje, či krv prúdi všade tak, ako má. "Je veľmi účinná napríklad pri transplantácii kože. Doteraz sa prekrvenie zistuje takým spôsobom, že sa pacientovi do žili vstriekne fluorescenčná látka, ktorá po ožiarení svetlom emituje svetlo inej farby všade tam, kde je dobré prekrvenie kože," vysvetľuje akýsi mozog ich projektov Peter. Problémom pri tejto metóde býva, že sú tieto látky vysoko karcinogénne. "Preto má naša nová metóda veľký význam. Dokážeme prúdenie krvi správne diagnostikovať bez toho, aby sa pacientovi museli do žíl aplikovať akékoľvek látky. Tento projekt by teda mohol mať v budúcnosti dobré komerčné využitie."

Veľký význam by ich objav mohol mať aj v plastickej a rekonštrukčnej chirurgii. "Ak sa robí plastika tváre, kožný lalok sa na ňu prenesie z inej časti tela. Veľkosť laloka je však potrebné prispôsobiť žilovej stopke tak, aby ho bola schopná dostatočne vyživovať krvou. To, aký veľký lalok dokáže uživiť, by sme dokázali zmerať práve vďaka nášmu výskumu." Na to, aby výskum zavŕšili, by však potrebovali ešte približne 20 000 eúr.

V roku 2004 sa dočkali aj prvého významného úspechu, keď výsledkami z výskumu vplyvu laserového žiarenia na hojenie rán a optickou diagnostikou oslovili širokú vedeckú verejnosť. Vytvorili aj publikáciu, ktorá bola zverejnená vo významnom vedeckom časopise v USA. "Tých článkov nám neskôr vyšlo viac. Ide o významný úspech. Sú to totiž uznávané odborné časopisy, ktoré tvoria najvýznamnejší odborníci v medicíne nielen USA, ale celého sveta. Ja som sa dokonca stal recenzentom tohto časopisu a získal tak nielen uznanie aj množstvo užitočných kontaktov." Vďaka nim sa mohol s Tomášom a Martinom zapojiť napríklad do testovania špeciálnych lepidiel, slúžiacich na "lepenie" rán. Tie im poskytli americkí kolegovia zadarmo. "Článok o optickej diagnostike bol zverejnený v oficiálnom časopise americkej fotochemickej spoločnosti. Takto sa o nás dozvedel každý významný odborník, ktorý v podobnej oblasti pracuje."

Týmto výskumom pokračovali aj nasledujúce obdobie, a na prelome rokov 2006 a 2007 ho obohatili aj o výskum účinkov fytoterapie, či hormonálnej liečby na hojenie rán. Významné výsledky dosiahli aj v hormonálnej liečbe. V tejto oblasti výskumu sa zamerali na skúmanie vplyvu ženského hormónu estrogénu na hojenie rán žien v postmenopauzálnom veku. "Tento výskum sme robili na podnet MUDr. Toporcerovej z II. gynekologickej kliniky FNLP. Dosiahli sme veľmi významné výsledky. Predpokladá sa, že estrogény stimulujú hojenie rán. My sme však zistili, že ženám v postmenopauzálnom veku tieto hormóny pravdepodobne nevplývajú až tak blahodárne na hojenie rán. Testovali sme to na starších potkanoch a zistili sme, že im po aplikácii tychto látok rany skrehli, namiesto toho, aby sa spevnili."

Pri výskume hojenia rán sa potkanom museli najprv rany vytvoriť. Niekomu teda možno pripadá predstava poraňovania zvierat krutá. Je to však zatiaľ jediná možnosť ako takéto pokusy prevádzať. "Potkany sa najprv uspia. V umelom spánku sa im potom vytvoria rany, na ktorých sa testujú vplyvy rôznych stimulantov." Počet potkanov, ktoré pri pokusoch môžu použiť, schvaľuje Štátna veterinárna a potravinová správa v Bratislave. Od roku 2003 takto použili približne tristo kusov hlodavcov.

Úspech so svojimi projektmi zožalala trojica mladých košických vedcov aj na rôznych medzinárodných konferenciách doma a v zahraničí, napr. v Čechách, Holandsku a v Nemecku. "Odborníkov najviac prekvapovalo to, že sme tieto výsledky dosiahli aj napriek nedostatku financií. A hlavne, že sme študenti. Konferencií sa totiž zúčastňujú profesionálni vedci, teda ľudia, ktorí sa touto prácou živia," hovorí 26-ročný Martin. Významným je určite aj špeciálne ocenenie Lekárskej fakulty UPJŠ, ktoré Peter získal za nadpriemernú publikačnú činnosť.

Na výskum spočiatku používali financie len zo školských zdrojov. "Neskôr nám už však nestačili a museli sme si zháňať sponzorov. Najmä vďaka Petrovi, ktorý má dobré kontakty, sme ich potom zohnali od rôznych spolupracovníkov aj iných zdrojov." V súčasnosti je teda ich výskum financovaný spolovice Lekárskou fakultou UPJŠ a samotnou univerzitou, spolovice sponzormi. Vedecká činnosť teda nie je len o hodinách strávených v laboratóriu, ale aj o zháňaní peňazí, či iných nevyhnutnostiach. "Veľmi náročná je aj tvorba odborných publikácií. Je potrebné vedieť, ako to všetko presne a odborne napísať. Naše články navyše uverejňujeme v anglickom jazyku."

Na otázku, čo im výskum dáva, sa všetci po chvíľke ticha len zasmiali. "Ani neviem prečo sme do toho šli. Zrejme to bola taká tá klasická túžba niečo dosiahnuť, niečo za sebou nechať. Časom sme si však začali uvedomovať, že to má pre nás veľký význam aj do budúcnosti. Vedecká činnosť sa totiž veľmi pekne vyníma v životopise," hovorí s úsmevom Martin. Dodáva však smutný fakt, že takúto činnosť kvitujú najmä v zahraničí. Na Slovensku je vedecká činnosť značne pozadu.

Samozrejme, ani jeden z nami osloveného tria nesníval o mikroskopoch a skúmavkách odmalička. O vedeckú činnosť sa začali zaujímať až na vysokej škole. Ak si teda niekto myslí, že budúci vedec sa začne prejavovať už v skorom veku a musí ísť o niekoho s vynikajúcimi študijnými výsledkami, mýli sa. "Ja som skvelým príkladom, že to nie je vôbec pravda," vraví Martin. "Na základnej škole som bol len priemerným študentom. Každý čakal, že maximálne zo šťastím urobím maturitu." A to, že namiesto vysedávania v baroch sedia v laboratóriu, ich nemrzí. "Túto cestu sme si zvolili sami. Jednoducho som si po tom, čo som prišiel na výsokú školu, uvedomil, že buď celé štúdium premárnim sedením na izbe alebo ten voľný čas zmysluplne využijemť." Nebadajú ani takzvanú "ponorkovú chorobu". Občas sa vraj v laboratóriu pochytia, no stále to nejako vyriešia.

Aj pri tak nudne pôsobiacej činnosti, ako je vedecký výskum, sa dajú zažiť humorné okamžiky. Humorné boli príhody, kedy im v laboratóriu utiekol potkan.

"Niekedy sa stane, že sa nám počas manipulácie vyšmykne z rúk. Potom je to už len na rýchlosti našich reakcií. Hlavné je, aby sme ho chytili ešte na pracovnom stole. Raz sa nám však stalo, že ´šikovný´ potkan zoskočil na zem a začal sa s nami hrať na schovávačku po laboratóriu. Napokon sme ho pristihli, ako sa vyhrieva pod radiátorom," spomína Tomáš s úsmevom. Alebo iná príhoda. "V našom laboratóriu pracoval aj jeden študent. Rozhodol sa, že na osvieženie mysle si urobí kávu. Než do šálky nalial horúcu vodu, vyutieral ju špongiou, položenou na umyvadle. Riadne zbledol, keď sme mu oznámili, že tou špongiou upratujeme potkaní trus..."

Rodina a priatelia o práci Tomáša, Petra a Martina veľa nevie. "Vravel som im, že sa venujeme výskumom v laboratóriách. Hoci to zaregistrujú, bližšie sa o to nezaujímajú. Nevedia ani to, aké úspechy s týmito projektmi máme. Zábavné je, že sa nám začali ozývať až po tom, čo o nás videli reportáž v televíznych správach." Plány do budúcna nemajú veľké, iba chcú pokračovať v započatom výskume. "Škoda len, že množstvo našej energie odčerpáva zháňanie financií. Pretože čím je výskum dôkladnejší, tým je aj drahší. Kvôli financiám môžu byť v budúcnosti naše aktivity spomalené alebo až zastavené. Je to škoda, lebo hojenie rán a jeho hodnotenie pre zvyšujúci sa vek populácie bude mať v budúcnosti aj veľký komerčný význam," uzavrel Martin aj za svojich kolegov.

Tomáš LEMEŠANI

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  2. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  3. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  4. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  6. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  7. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  8. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  9. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  10. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 120
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 164
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 662
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 032
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 556
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 401
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 538
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 524
  9. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 10 499
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 432
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Kauza rodičky: Nemocnica podáva na advokátku trestné oznámenie

Konať bude aj vo veci ochrany dobrého mena zariadenia.

Nie všetky obce v okrese Humenné budú mať odberné miesta

Testovať sa bude podľa čísiel domov. Vyčlenili aj prednostné hodiny.

Oddychová a rekreačná zóna v Chlmci je na testovanie ako stvorená.

Primátor: Momentálne sme schopní otestovať len tretinu Košičanov

Radnica sa obáva nezdaru. Chýbajú zdravotníci a dve tretiny odberných miest.

Primátor varuje, že Košice majú málo odberných tímov. Ak im do soboty nepribudnú, nemusia stihnúť otestovať Košičanov.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaromír Čižnár.
Premiér Igor Matovič.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po víchrici nech súdnictvo rozmetá orkán

Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu.

Peter Tkačenko
Cynická obluda

Hrôzostrašné čísla

Korona jedného dňa určite pominie, ale epidémia ľudskej hlúposti bude spoločnosť ničiť oveľa oveľa dlhšie.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop