Tak naozaj a úprimne si vydýchne až po prvom víkende filmu v kinách

Vo filmovom svete sa delia ľudia na dve skupiny. Na tých, ktorých "vidno" a zožnú takmer všetkú slávu a potom na tých, ktorý nevidno a sú v pozadí, no bez ktorých by sa dielo neuskutočnilo, film by sa nenakrútil. Práve k takým dôležitým mužom v pozadí patrí aj český producent Robert Bierman. Stretli sme sa pri košickej prezentácii premiéry filmu Nestyda.

Prácu producenta si väčšina laikov predstavuje ako večné zháňanie peňazí na rôzne projekty a neustály "dozor" nad tým, aby sa financie míňali a používali ekonomicky. "Áno je to časť práce producenta," súhlasí R. Bierman. "Je to tiež jednanie s autormi, filmármi a podobne. V prípade pána Michala Viewegha máme dohodu, že ak napíše niečo, čo by sa dalo sfilmovať, tak mi to ponúkne. Hľadám aj sám, čo by sa dalo sfilmovať."

V prípade filmu Nestyda, ktorý teraz "letí" na Slovensku i v Čechách, to bolo inak a trochu komplikovanejšie. "Práva, respektíve obcie na práva, boli predané českej firme, ktorá mala film nakrúcať v koprodukcii z Českou televíziou. Malo sa to realizovať tak, že projekt mal mať päť režisérov. Každý mal režírovať jednu poviedku. Nikdy sa to však nezrealizovalo. Práva uplynuli, preto to pán Viewegh ponúkol mne. Bol som za, ale hneď som povedal, že podľa mňa to je jeden hraný film s jedným hlavným hrdinom. Veď je to aj tak napísané. To, že kniha pozostáva z poviedok, ktoré sú každá z iného obdobia, predsa neznamená, že z toho nemôže byť jeden film."

V prvej verzii scenára nebola postava speváčky, ktorú stvárňuje Milka Vašáryová. Naopak, bola tam poviedka Ikea, ktorú v poslednej chvíli pred nakrúcaním tvorcovia zrušili. "Jedným z tých piatich režisérov bol Jan Hřebejk, preto sme sa rozhodli, že mu to ponúkneme. Nech to celé odrežíruje on. Vravel som, že keď to prijme, budem len rád." Než sa dostal scenár filmu Nestyda do konečnej podoby, bolo napísaných osem verzií. Až vtedy s tým dalo pustiť do nakrúcania. "Takže aj toto je práca producenta."

Poštou chodí R. Biermanovi množstvo scenárov a ponúk na spracovanie. Vraví, že nič nekončí v koši. Naopak, všetko poctivo číta. "Niektoré z tých scenárov potrebujú čas, k iným sa človek jednoducho nedostane... Niektorí ľudia možno majú pocit, že dlho trvá, kým niekto niečo prečíta. Pravda ale je, že nám ide len o jedno o zodpovedný prístup. Na to, aby človek čítal scenár, musí mať čas a správnu náladu. No a s tým časom je to u nás dosť problém. Som rád, že mám priestor aj na svoj osobný život," priznáva P. Bierman.

Niektorí producenti vsádzajú na istotu. Nápady a scenáre prijímajú len od známych a "osvedčených" autorov. "To nie je naším zámerom ani prioritou. Máme scenáre aj od španielskej autorky píšucej po anglicky aj iných autorov. Ale hlavne hľadáme sami. Musí to v prvom rade osloviť nás, aby sme sa pustili do práce. Ide o to, aby šlo podľa možností o náš nápad." Je to vraj viac-menej americký spôsob práce, kde producent nie je len obchodník, ale aj umelec a nielen umelec, ale aj obchodník. "U nás sa to až tak neuznáva. Mnohí režiséri tvrdia, že v Amerike je producent kreatívne na úrovni režiséra a dobrí producenti sú vysoko hodnotení a cenení. A je jedno, aký žáner robia. Preto aj toľko režisérov a hercov produkuje. No čo si môžu dovoliť oni, to si nemôžeme dovoliť my."

Peniaze na filmy sa kumulujú z rôznych strán a zdrojov. "Všetky filmy sme robili bez podpory štátu a akejkoľvek finančnej dotácie. Všetko sú to čisto komerčné záležitosti v tom zmysle, že peniaze prídu z nejakých garancií. Napríklad ich zaplatia distribútori, ktorí potrebujú uvádzať do kín, hlavne dobré filmy. Takže si predkúpia práva. Ďalej sa financie skladajú. Existujú tiež spoločnosti, ktoré investujú do filmu."

Producenti sú však rôzni a tiež je rôzny ich prístup k práci. Niektorí "kafrú" do práce iným, iní už realizáciu filmu ponechávajú režisérovi. "Ja sa snažím byť na nakrúcaní čo najviac. Samozrejme, záleží aj na tom, aké scény sa točia. Som tam aj preto, že ma to veľmi baví," tvrdí R. Bierman s úsmevom. "Je to dobré aj preto, lebo produkčný tím nedokáže s potrebnou ´nonšalantnosťou´ robiť isté rozhodnutia, pretože nevidí celý kontext. Sú schopní sa pohádať o päť korún i keď je to celkom zbytočné. Na druhej strane, je to správne, lebo to od nich vyžaduje ich pozícia."

Aj keď vkus ľudí je podobný, je rozdiel medzi tým, čo sa páči slovenským a k čomu inklinujú českí diváci. "Je známe, že Slováci nechodia do kina na české komédie v takom množstve, ako chodia Česi. Aj keď je pravda, že mnohé z nich ani komédie nie sú. V poslednej dobe sa ukazuje, že odkedy sa zlepšil životný štandard a kiná sú pohodlné, ľudia sa v nich cítia dobre a návštevnosť rapídne stúpa."

Pri filmovačke sa pritrafí kadečo. Každý film prinesie so sebou niečo, čo nik nečaká, čo by nik ani nevymyslel. "Už keď si myslíme, že je všetko v poriadku a aj film je už nakrútený, vtedy príde problém so zvukom, potom s hudbou alebo iný. Tak naozaj a úprimne si vydýchneme až po prvom víkende filmu v kinách," dodáva Robert Bierman.

jr

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári