Sesternicu škrtili a utopili, aby telo obetovali Satanovi
Hoci každá násilná smrť je smutnou udalosťou, pozostalých najviac trápi a bolí strata dieťaťa. Človeka, ktorý sa ničím neprevinil a ktorý mal ešte celý život iba pred sebou. Žiaľ rodičov je o to väčší, ak ich dieťa trpelo a zomrelo nezmyselným konaním iných detí. A práve po takom prípade sme v súdnom archíve siahli tento týždeň. Stal sa v neveľkej obci v okrese Sobrance v októbri 2005.
Záporní hrdinovia tohto smutného prípadu boli traja. Iba 16-ročný Marián B., 17-ročný Jaroslav H. a jeho 12-ročná sestra Mária H. Osudný sobotný večer trávili všetci traja aj s 19-ročnou Monikou H. v búdke na obecnej autobusovej zastávke. Kým dvaja chlapci a Mária fetovali toluén, Monika len sedela a počúvala ich hlúpe reči. Hlúpe preto, lebo vdychovanie tekutého čistidla počernému triu poriadne pomútilo hlavu. Spomenúc si na videokazetu, ktorú pozerali predošlý večer, im napadlo prevádzať satanské rituály.
Kým Mariánovi, Jaroslavovi a Márii to prišlo ako skvelá myšlienka, Monike vôbec. Hoci bola epileptička a v hlave to nemala celkom v poriadku, toľko rozumu ešte mala, aby s týmto nápadom nesúhlasila. Reči svojho bratranca Jara o tom, že on je Satan a zabije každého, kto sa mu postaví do cesty, ju desili. Satan je predsa čosi zlé, aspoň tak to počula od mamky, tak prečo by sa mali hrať práve takto, uvažovala. Tento odmietavý postoj voči vodcovi "svorky" sa stal Monike osudným. Trio sfetovaných dementov sa totiž rozhodlo, že ľudskú obeť, ktorú by Satanovi obetovali, nebudú nikde hľadať. Bude to Monika, lebo neverí v jeho silu a schopnosti...
"Aby nás nebolo vidno, dohodli sme sa, že ju odlákame niekam bokom," opísala neskôr Mária priebeh noci. "Monike sme povedali, že jej niečo ukážeme a tak sme sa dostali až za dedinu. Tam ju Jaro aj Marián začali škrtiť a keď spadla, kopali ju do hlavy a do celého tela. Stále žila, preto sme ju všetci, teda aj ja, opäť škrtili. Potom zaspala." Tým zaspaním podľa Márie bola v skutočnosti strata vedomia, do ktorého Monika upadla. Trio "satanistov" sa ju vtedy rozhodlo zaživa pochovať. Boli blízko cintorína, preto sa bezvládne telo snažili tých niekoľko desiatok metrov odtiahnuť. Šlo to ťažko, lebo toluén akoby chlapcom ubral sily, no napokon dostali Moniku tam, kam chceli.
"Keď sme už boli na cintorín, Jaro s Mariánom sa pokúšali otvoriť nejaký hrob, aby sme ju do neho strčili. Odťahovali nejaké kamenné dosky, ale s ani jednou nepohli," pokračovala Mária v opise mesačnej noci. Pohreb zaživa sa teda nekonal, no chlapci sa svojho zámeru, obetovať Moniku Satanovi, nechceli vzdať. Uvedomovali si tiež, že ak by ju nechali nažive, hoci je mentálne postihnutá, ak by začala rozprávať, boli by v "kaši". Preto ju museli umlčať stoj čo stoj.
"Vtedy niekto, ale už neviem kto, povedal, aby sme ju utopili," pokračovala Mária. "Tak sme ju asi 30 metrov ťahali ku kanálu s vodou. Cestou sa Monika prebrala a pýtala, čo s ňou robíme. Vtedy jej Jaro povedal, že ju prešlo auto a my ju vedieme domov." Skutočnú pravdu sa Monika nikdy nedozvedela. "Keď sme boli blízko kanála, Marián podrazil Monike nohy a spolu s Jarom jej strčili hlavu pod vodu. Trochu sa trhala, ale oni ju mocno držali. Ja som zatiaľ dávala pozor, či niekto nejde po ceste." Keď sa telo prestalo mykať, všetci traja sa ho, v zmysle svojich "satanských rituálov", ešte niekoľkokrát dotkli a prežehnali. "Než sme sa rozišli, dohodli sme sa, že o tom, čo sme urobili, nikomu nikdy nič neprezradíme," dokončila Mária svoju hrôzostrašnú "spoveď".
Hoci sa Monika v noci domov nevrátila, jej rodičia ju nehľadali. Vedeli, že občas zvykne prespať u tety a ráno sa opäť ukáže. No tentoraz neprišla. Namiesto dcéry prišla správa, že ju našli utopenú. Nálezcami boli rybári, ktorí šli ráno pozdĺž kanála k rieke. Najprv si mysleli, že vo vode pláva vrece, no keď pošli bližšie, zistili, že je to ľudské telo. Okamžite zavolali políciu, ktorá vzápätí celé okolie hermeticky uzavrela. Zvlášť musela držať Monikinho otca, ktorý stratu svoje dcéry prežíval veľmi ťažko.
Vyšetrovanie potvrdilo, že dievčina zomrela násilnou smrťou. Škrtením ju vrahovia začali a keďže sa v pľúcach obete našla voda, utopením vraždu dokonali. Policajtom trvalo tri dni, kým sa podarilo páchateľov tohto ohavného činu vypátrať a zadržať. Stačilo vypočuť niekoľko svedkov a z ich výpovedí bolo zrejmé, s kým, kedy a kde bola živá Monika videná naposledy. No kým Marián a Jaroslav mohli byť z vraždy obvinení, ich maloletá "parťáčka" mala šťastie. Keďže vďaka svojmu veku nebola trestne zodpovedná, v prípade už mohla vystupovať iba ako svedok.
Vzhľadom na neobvyklé okolnosti prípadu, okoreneného satanizmom a drogami, sa obaja obvinení podrobili pozorovaniu na psychiatrickom oddelení. Zo záverov vyplynulo, že nie sú duševne chorí a neboli ani v čase spáchania trestného činu. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti mali znížené, ale len v nepodstatnej miere pod vplyvom toluénu. Pokiaľ ide o satanizmus, obvinení sa s jeho myšlienkami stotožnili a najmä u Jaroslava sa na tom výrazne podieľala túžba po uplatnení a uznaní. Prognózu ich prevýchovy označili znalci za značne sťaženú.
Hoci Jaroslav a Mariánom prejavili záujem dohodnúť sa s prokurátorom na vine a treste, ten to odmietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil snahou, aby bol proces v rámci generálnej prevencie verejný. Napokon bol, no neprebehol celý. Obvinení totiž hneď na úvod svoju vinu priznali, teda namiesto celého dokazovania sa uskutočnila iba časť, v ktorej sa rozhodovalo o treste. K priebehu samotného skutku neboli vypočutí nielen svedkovia, ale ani samotní hriešnici.
"Veľmi ma to mrzí. Budem to ľutovať celý život. Mala život pred sebou a my sme jej ho vzali. Ospravedlňujem sa a prosím o odpustenie," povedali takmer navlas zhodne obaja obžalovaní. Dodali, že počas väzby sa zbavili závislosti od satanizmu a veria už len v Boha a jeho pomoc.
Senát tresty diferencoval. Marián B. dostal 8 rokov a starší Jaroslav H. 9 rokov, obaja do NVÚ pre mladistvých. Po dovŕšení 18. roku veku boli "presťahovaní" do I. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
