nenastal ten správny čas. Momentálne si užíva šťastné chvíle so svojimi dvoma chlapmi, vďaka ktorým jej neschádza z tváre úsmev. Veronika Paulovičová prežíva spokojné obdobie v súkromí i pracovnom živote.

Váš názor je, že niektoré ženy majú dispozíciu byť mamami, niektoré nie. Vy ste v sebe materské pudy cítili odjakživa? Alebo to prišlo s vekom a partnerom?

- Každý má rôzne životné obdobia a ja sa vlastne ešte stále cítim ako dieťa. Aj preto si asi s Kubkom tak rozumiem a viem s ním komunikovať. Mňa to proste baví. Vždy ma nesmierne uchvacovali materské školy a detský svet. Všetko je maličké, prosté, prirodzené a také jednoduché. Všetko sa dá! S malým a cez malého si v podstate teraz tak akosi plním svoje detské sny.

Môžete to trošku konkretizovať?

- Pozeráme spolu večerníčky, moje milované rozprávky... A plačem pri nich ja, nie Kubko. Vlani pred Vianocami som mu kúpila malé prútené kreslo, stolík a truhlice na hračky, tento rok dostal nádherný drevený domček. S hračkami to ale veľmi nepreháňame, nakupujeme striedmo a rozumne. Obľubujem hlavne drevené naturálne hračky a výrobky. Kubka baví skladať puzzle, vystrihovať, lepiť, modelovať, kresliť s ockom... Často si púšťame pesničky, tancujeme, naháňame sa a sem-tam sa vyberieme do bábkového divadla. Je prirodzené, že ak sa deťom venujeme a hráme sa s nimi, sami sa vraciame do detstva. A to ma baví! Deťom fantázia pracuje na plné obrátky. Tak ako mne, aj keď som už stará koza. (Smiech.)

Nie tak dávno ste sa nechali počuť, že by ste chceli mať tri deti. Bude to už v dohľadnej dobe, alebo sa to zatiaľ presúva na neurčito?

- Veľmi to závisí od toho, v akom ste životnom rozpoložení a hlavne s kým žijete. Odmalička som mala veľmi rada deti. Ale ako 18-ročná som si nemohla založiť rodinu. Študovala som, bolo by to priskoro, nie v takej pohode ako teraz. A dieťa by sa malo narodiť do pohody a malo by byť chcené. Už štvrtý rok mám partnera, na ktorého sa môžem spoľahnúť. Ktorý má deti rád, vie sa o ne postarať, zahrať sa s nimi a vyblázniť. Na ďalšie dve ho pomaličky spracúvam, pohoda, veď máme čas.

Čiže Kubkovi pribudne čoskoro braček, alebo sestrička?

- Čoskoro asi nie. Veľmi túžim po troch deťoch, ale chcem, aby to bolo v čase, ktorý bude pre nás všetkých najpokojnejší a najvhodnejší. (Úsmev.) Aby sme boli v pohode, nie v strese. Aby sme jednoducho mali čas na seba, na partnerský život a v rámci možností na každé naše dieťa. Uvidíme, čo prinesie čas.

V dnešnom svete si však ideálny čas na materstvo, ktorý by bol zároveň bezproblémový a pokojný, len veľmi ťažko predstaviť...

- Bohužiaľ, taký život žijeme. Aj keď som veľmi energický a adrenalínový typ človeka, aj ja občas túžim po harmónií, po pokoji a kľude. A to nielen po vnútornom, ale aj vôkol seba v rodine. Na ďalšie deti mám ešte pár rokov čas. Chcem aby mali síce zrelú, aj keď čo najmladšiu mamu. Ako moja mama hovorí: Prvé dieťa má byť do tridsiatky. To som stihla. Nie je tajomstvom, že snívam o malom dome za mestom, o deťoch, zvieratách... Vysnívaného muža už mám. Nie je síce dokonalý, ale to nie je žiadny. (Smiech.) Dôležité je, že ho dobre poznám, viem čo chce, aký je a čo potrebuje.

Do vzťahu s ním ste išli dosť rýchlo. Hneď ste vedeli, že je ten pravý?

- Júúj láska je nevyspytateľná. Niekto žije s partnerom desať či dvadsať rokov v láske a súzvuku, niečo sa udeje a rozídu sa. Nemôžete povedať, že to nebol ten pravý. S Peťom sme si sadli po piatich minútach, prerozprávali sme tri hodiny, nevnímali dianie okolo a rozprávame sa dodnes. Máme spoločný humor, názor na život, na ľudí, na výchovu detí, na hudbu... Takmer na všetko.

Nezvažovali ste trošku vzťah s Petrom kvôli tomu, že už mal niečo za sebou, bol rozvedený a mal dcéru...

- Páčia sa mi zrelí, skúsení muži, ktorí majú svoj názor. Tí sú zväčša ženatí, alebo rozvedení... Našťastie som mala šťastie na to druhé. Ľudia sa schádzajú a rozchádzajú. Ostávať v nejakom vzťahu, ktorý už nemá iskru, ako ja hovorím " gule", pretrvávať vo vzťahu bez rozhovorov, niekedy aj hádok a následného udobrovania sa - to nemá zmysel. A ostávať spolu len kvôli deťom... Tie cítia, že medzi rodičmi sa niečo deje. My dvaja s Petrom sme v prvom rade kamaráti. A tak to je asi správne, lebo to je to jediné, čo vám po rokoch ostane.

Čo máte spoločné?

- V prvom rade humor, ktorý nás jednoznačne drží nad vodou. Akýkoľvek konflikt máme, snažím sa ho najmä ja presunúť do humornej roviny. Celkom sa nám to aj darí. Veľa vecí si hovoríme, radíme sa, a to sa mi na tom nesmierne páči. Že sa dopĺňame. Som duša umelecká, mám často bláznivé úlety a nápady. Športový typ chlapa sa ku mne ideálne hodí. Drží ma pri zemi a hoci sa nepohybuje v šoubiznise, má veľmi dobrý cit, vnem a pozorovacie schopnosti. Ja som mu zase ukázala čaro divadla a filmu.

Ako športovec vás núti "makať" na sebe nejako výraznejšie?

- Je pravda, že som práve na našej prvej dovolenke začala po roku flákania sa opäť cvičiť a pracovať na sebe. Ako odborník mi v mnohom poradil, aj v strave, aj v cvičení. Ale na výstup na Kriváň ho nahováram odkedy sme spolu. Turistika je mojou ďalšou láskou, tak dúfam, že nám to tento rok vyjde. S malým je na takýto výstup ešte priskoro. Peter je nesmierne vytrvalý, stále sa udržuje v kondícii. Na svojich 46 rokov vôbec nevyzerá. Je to zrelý, vyšportovaný a sexi muž. A to sa mi páči. Musím si ho častejšie vyobzerať, lebo niekedy zabúdam na to. čo mám doma.(Smiech.)

Predpokladám, že keďže je športovec, žiadne slaninové párty si doma po večeroch nevyrábate...

- Ani náhodou. Snažím sa zdravo variť. Papáme kuracie, morčacie, hovädzie mäso, ryby, zeleninu, cestoviny, celozrné pečivo, ryžu, ovocie, mliečne výrobky... Aj keď raz za mesiac im spravím rezníky, ale vysmážané na olivovom oleji a obaľované v špaldovej múke. Celá naša malá rodinka zbožňuje ryžový nákyp, žemľovku, tvarohové guľky, palacinky ale aj tie sú z celozrnej múky. Ponuka zdravých bio potravín je veľká, tak prečo si škodiť a zaťažovať žalúdok ťažko stráviteľnými jedlami.

Ako spolu najpríjemnejšie trávite voľné chvíle?

- Každý večer si sadneme k telke, spomíname, čo malý cez deň vyviedol, často sa nasmejeme. Ja si dám môj obľúbený proteín s vločkami, Peter dobrú teplú večeru, ktorú mu ženička ukuchtila. Rozprávame sa, plánujeme si nasledujúci deň. Aktuálne sa tešíme na Veľkú noc, asi pôjdeme do Tatier a tak sa spolu tešíme zo života.

Profil:

n Je dcérou známeho slovenského herca Ľubomíra Pauloviča.

n Ako malé dievčatko účinkovala s otcom vo chvíľkach poézie a v desiatich rokoch si zahrala v hre Cigáni idú do neba, ktorú režíroval.

n Na vysokej škole múzických umení najprv dva roky študovala produkciu, napokon však úspešne absolvovala štúdium herectva.

n K obľúbenej hre Cigáni idú do neba sa opäť vrátila, keď si ju do postavy Rady vybral Juraj Jakubisko.

n Verejnosti je však najviac známa ako sympatická moderátorka správ o počasí či masérka Ria zo seriálu Panelák.

n Má syna Kubka s priateľom Petrom Meškom, niekoľkonásobným majstrom Slovenska v kulturistike.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári