odstrihne. Obe udalosti prinášajú oddávna zaujímavé podujatia, zvyky a pranostiky.
Hostinami hlavne s bravčovým jedálnym lístkom, sprievodmi tradičných ľudových masiek a tradičným pochovávaním basy pred polnocou, ktorá prinesie Popolcovú stredu (25. 2.) a začiatok 40-dňového pôstu, vyvrcholia veselé fašiangy. Tie začali na sviatok Troch kráľov.
Blšia kliatba skupáňom
Pojašené fašiangové končiny, počas ktorých je podľa pradávnych tradícií dovolené takmer všetko, prinášajú v mestách karnevaly a záverečné tancovačky a na vidieku nájazdy skupín maskovaných mladých nezbedníkov do domácností. Tam vytancujú všetky ženy, ktoré za to musia zaplatiť. Dievky takto niekde získajú i predplatné vstupného na všetky zábavy až do Silvestra. Dobrý mrav káže nebyť skupáňmi, pretože bujarí návštevníci môžu siahnuť k "blšej kliatbe" a na celú dedinu ospievajú domy lakomcov i takto: "Tuto nám nedali, tuto nám dajú, komára zabili, slaninu majú. Tuto nás vpustili, tuto vypreli, bodaj ich do rána blchy zožrali."
Do veľkých košov zbierajú maškary zabíjačkové špeciality, ale i vajcia či fašiangové pečivo i trúnok. Maxipraženicu a iné zásadne nediétne dobroty potom spoločne konzumujú na večernom hodovaní a spoločnom pochovávaní basy. Dedinami prechádzajú sprievody s basou na márach, "nebožku" sprevádza muzika, ale i "smútiaca" horekujúca družina vrátane plačiek, ktoré kvília nad koncom veselých čias obnoví ich až Veľká noc.
Matejský kožuchový striptíz
Naši predkovia radili 24. február medzi nepríjemné dni - o mláďatách z tohto dňa sa vyjadrovali ako o nedôchodčatách a Mateja neradili k termínom, kedy je vhodné štartovať dôležité projekty. Zlú povesť lámali tradičné podujatia, napríklad slávne matejské trhy a jarmočné atrakcie. Prežívajú dodnes, napríklad v slávnej Matějskej púti v Prahe. Bývali odjakživa oslavou blížiacej sa jari: dedovia nazývajú pomatejské obdobie už pozimou alebo predjarím.
Nie nadarmo sa oddávna hovorí o milom zimnom striptíze: "Ak chotár ešte v kožuchu, Matej ho vyzlečie".
Ľudia si pozorne všímali počasie: "Ak na Mateja malý mráz, po ňom 40 malých, ak veľký,čakaj 40 veľkých mrazov. Ak na Mateja dážď, budeš gazda skoro siať. Svätý Matej ľady láme alebo ich narobí".
Na tento termín často pripadne známy matejský odmäk, čo potvrdzujú i staré kroniky, v ktorých sú údaje o nebezpečných povodniach z náhleho oteplenia, napríklad v rokoch 1805, 1854 či 1887, kedy boli záplavy katastrofálne. Dedovia zaraďovali tento deň spolu s valentínskym (14. 2.) už k prvým jarným sviatkom a boli presvedčení, že práve "Matej otvára zem, leto približuje a vtáctvo k tomu už veselo prespevuje".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
