ktorý pôsobí ako pedagóg, básnik, literárny kritik a prekladateľ, však na krásu veršov nedá dopustiť. Vďaka poézii totiž vidí svet okolo seba inými očami, za čo je vďačný. Čas na rozhovor s nami si našiel, keď navštívil Košice v rámci pravidelných Literárnych štvrtkov vo Verejnej knižnici Jána Bocatia.

Kedy ste v sebe po prvýkrát objavili básnické črevo?

- Bolo to na niekoľkokrát a vždy s rôznym zanietením. Dobrodružné príbehy ma ako dieťa oslovili natoľko, že som si povedal, že keď robia radosť mne, možno aj ja takto dokážem urobiť radosť niekomu inému. Na strednej škole, keď sa človek zamiloval, to išlo akosi spontánnejšie a samo. No a poslednou fázou bola tá seniorská na vysokej škole. (Smiech.) Tu už človek vedel, ako má v teoretickej rovine poézia naozaj vyzerať.

Spomenuli ste zaľúbenie. Napísali ste už veľa ľúbostných básničiek?

- Som intenzívne ženatý, okrem manželky mi spoločnosť robia naše tri deti. Neviem však, či som manželku zbalil na básničky. Možno to skôr bolo niečo neverbalizované. Ľúbostných básní v mojej tvorbe nie je veľa, lebo sa píšu ťažko. Keď sú mierené len na jednu konkrétnu osobu, ktorá tam nájde samu seba, ide to. Ak je však báseň určená širokej verejnosti, je to problematické. Takže z úcty k poézii a čitateľom je vhodnejšie písať básne aj o niečom inom ako iba o citoch.

Pôsobíte na Prešovskej univerzite ako pedagóg. Môžete povedať, čo je pre začínajúceho autora najťažšie a akých chýb by sa mal vyvarovať?

- Zdá sa, že najväčším problémom je nájsť si svoju tému. To je takmer polovica úspechu. Občas si na ňu treba aj počkať. Keď sa totiž zíde niekoľko mladších autorov, zrazu sa zistí, že sú si textami a problémami veľmi podobní. A poézia si nevystačí s obohranou pesničkou, láskou, priateľstvom, snami, túžbami, očakávaniami a prvými sklamaniami. Téma musí byť problémová, v poézii sa musí niečo riešiť a azda aj vyriešiť, aby sa oplatilo venovať sa jej pri písaní a následne pri čítaní.

Máte rád prácu so študentmi?

- Myslím si, že je to veľmi vďačná, no zároveň aj ťažká práca. Niekedy je paradoxne až na škodu študentom, ak sa im príliš venujeme. Pretože v konečných dôsledkoch ich chceme dotlačiť tam, kde sme my sami. A oni by pritom možno prišli na niečo lepšie a originálnejšie. Usilujeme sa preto na základe toho skôr hovoriť kadiaľ nie a obmedziť poučovanie kadiaľ áno.

Je podľa vás ešte v dnešnej dobe dosť poetických duší, keďže je svet tak veľmi materiálne založený?

- Záujemcov o poéziu je pomerne dosť a potešujúce je, že je veľa ľudí, ktorí majú záujem písať. Až to niekedy vyzerá, že je viac autorov ako čitateľov.

Vy sám ste v bežnom živote pravým umelcom, alebo ste aj trošku praktickejšie založený?

- V porovnaní s mojím otcom pôsobím naozaj ako dispraktik. Ale nie je to so mnou zase až také zlé, žiarovku viem vymeniť. Skôr je len niekedy koncentrácia u mňa vyššia, všetko mi trvá dlhšie a práca ide pomalšie. Občas je u mňa veľmi viditeľná prílišná senzitívnosť. Som citlivejší voči slovu a všetkým vnemom. Jednou z podstát poézie je totiž vidieť veci inak. Niečo nové sa už vymyslieť nedá, len sa dajú vidieť veci z iného pohľadu. Aj preto ma rozrušia veci, ktoré si iní ani nevšimnú.

Hovorí sa, že umelec tvorí najlepšie vtedy, keď trpí. Vy však máte rád svoju prácu a doma šťastnú početnú rodinu... Nechýba vám tento rozmer?

- No, nikto nechce dobrovoľne trpieť, aj keď niektorí básnici sa vedome hádzali do takýchto polôh. Môže to človeka naštartovať, môže mu to pomôcť, ale aj ho zviazať. Jestvuje však aj umenie, ktoré nie je postavené ako reakcia na nejaký vedomý podnet zvonku. A tak tvorím ja. Hľadám si témy, ktoré ma zaujímajú a nemusia ma pritom bytostne zasahovať.

Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje básnické zbierky?

- Hoci vznikli pred siedmimi a troma rokmi, veľmi by som na nich nič nemenil, čo je pre mňa dobrá správa. Cítim, že v danom okamihu som urobil maximum, čo bolo nevyhnutné. Napriek tomu sú pomerne odlišné. V prvej som mal viac potrebu konfrontovať sa s jazykom a zisťovať, čo je slovenčina schopná uniesť. V druhej už pribudlo viac tém blízkych ľuďom - rodinné prostredie, otázka poznania sveta...

A na čom pracujete teraz?

- V poslednom čase sa mi nakopilo viac umeleckých prekladov ako vlastnej tvorby. Hľadám si však svoju tému a čosi sa už črtá. V krátkom čase mi však vyjde niekoľko projektov, čo sa týka prekladu z angličtiny - zbierka poézie a dva romány.

* * * Profil * * *

narodil sa v roku 1975 v Poprade

je slovenský básnik, prekladateľ a literárny kritik

vyštudoval slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a katolícku teológiu na Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule

v súčasnosti pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity

vydal dve básnické zbierky - Pálenie včiel a Každým ránom si

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári