Kubáncov politické otázky netrápia. Žijú pre hudbu bez ohľadu na režim

V stredu si na svoje prišiel každý Košičan, ktorý obľubuje latinsko-americkú hudbu. Steel Arény dostali do varu tí najrenomovanejší a najpopulárnejší umelci z Kuby. Buena Vista, ako sa toto zoskúpenie nazýva, je už niekoľko desaťročí synonymom pre skvelú zábavu, horúce tance, či myšlienku šírenia dobrej nálady a úsmevu. Niečo o tom, čo pre nich hudba znamená ale napríklad aj o tom, ako vnímajú kubánsky režim, nám prezradili dvaja najcharizmatickejší členovia 11-členného zoskúpenia - Julio Alberto Fernandez a Teresa Garcia Caturla.

Projekt Buena Vista Social Club vznikol v 90. rokoch. Hlavný podiel na založení skupiny mal Juan De Marco Gonzales, ktorý pozháňal najznámejších kubánskych hudobníkov. Chcel nazhromaždiť najväčšie klenoty kubánskej hudby a vytvoriť tak zbierku kubánskych piesní. Názov skupiny vymyslel strýko známeho kubánskeho hudobníka a jedného zo spoluzakladateľov Buena Vista - Orlanda "Cachaita" Lópeza. Žiaľ, pred piatimi dňami zomrel.

"Mnoho hudobníkov pochádza z oblasti v Havane, ktorá sa nazýva Buena Vista," hovorí pozitívne naladený Julio Alberto Fernandez. "V tej sa nachádzal známy kubánsky hudobný klub zo štyridsiatych rokov Buena Vista Social Club. Hrávali v ňom najväčší kubánski umelci. Navštevovali ho najmä afroameričania a postupne tam začínala chodiť aj kubánska mládež. Takto získala tradícia kubánskej hudby a tancov veľkú silu. Juan De Marco Gonzales zháňal práve umelcov, ktorí kedysi hrávali v tomto hudobnom klube."

Po čase sa k zoskúpeniu pridal americký gitarista Ry Cooder, ktorý je okrem iného známy tým, že spolupracuje s rôznymi muzikantmi hrávajúcimi tradičnú hudbu. "Prišiel s myšlienkou, že spolu nahráme album. Mal byť zbierkou najznámejších a najpopulárnejších kubánskych hitov." Album mal byť určený len pre fajnšmekrov a milovníkov kubánskej hudby v latinskej amerike. Napokon zaznamenal obrovský úspech, čo tvorcov milo prekvapilo. "Zaznamenal úspech aj mimo latinskej ameriky. Predalo sa ho toľko kusov, že sme v roku 1997 získali ocenenie Grammy v kategórii „Best Tropical Latin Performance". Bol to pre nás veľmi príjemný šok. Nielenže sme vytvorili akúsi zbierku najväčších klenotov kubánskej tradičnej hudby, ale dokázali sme ich posunúť do sveta," spomína na začiatky ich slávy.

Ry Cooder, ktorý prišiel s myšlienkou nahrať album, bol zážitkami počas nahrávania na Kube nadšený. Zaujala ho obrovská kubánska hudobná tradícia, miestna amosféra a prístup kubánskych hudobníkov, pre ktorých je muzika celým ich životom. Ako v jednom rozhovore spomínal, kubánski hudobníci presedia s gitarou či iným nástrojom celý deň a keď hrajú a spievajú, sú to schopní robiť aj niekoľko dní nepretržite. Vraj je pre nich hudba dôležitejšia ako jedlo. Známy je aj príbeh kubánskeho gitaristu, ktorý kvôli úrazu musel načas prestať hrať na gitaru. Jeho stav sa nečakane prudko zhoršil až napokon skonal. Všetci, ktorí ho poznali, tvrdili, že to bolo práve kvôli absencii hry na gitaru.

Aj tento príbeh videl Ry Cooder na vlastné oči. O všetkom, čo zažil, rozprával svojmu známemu, nemeckému režisérovi Wimovi Wendersemovi. Toho zaujal natoľko, že si po natáčaní jedného zo svojich filmov nevzal voľno, ale vycestoval na Kubu, aby oslovil umelcov, s ktorými Ry Cooder spolupracoval. "Prišiel za nami v roku 1998 aj s malým štábom a kameramanom. Myšlienka natočiť film sa nám celkom zapáčila. Že chce ľuďom ukázať pravdu, aké to na Kube skutočne je a že Kuba žije hudbou," spomína Julio Alberto Fernandez.

Práve to, že šlo o obraz skutočných pomerov na Kube, spôsobilo, že sa z pôvodne plánovaného krátkeho dokumentárneho filmu stal celovečerný trhák. Zaujímavé je i to, že natáčanie filmu neprekážalo ani kubánskym úradom a do sveta ho dovolili pustiť takmer bez cenzúry. "Ukázalo to pravú tvár života hudobníkov na Kube a nie to, čo si o nás myslia vo svete. Žije sa nám dobre. Hudba je náš život a ku Kube patrí od nepamäti, bez ohľadu na to, aký bol u nás režim. Kubáncov politické otázky netrápia. Žijeme pre hudbu."

Väčšina filmu sa natáčala na Kube. "Potom sme pokračovali aj natáčaním koncertov v Madride a dokonca v New Yourku. Boli to vlastne jedni z našich prvých koncertov v kapitalistických krajinách. Najmä koncert v New Yourku znamenal veľa. Vo filme bolo zreteľne vidieť rozdiely v spôsobe života na Kube a vo svetovej mekke kapitalizmu." Koncert vo vypredanej hale v New Yourku znamenal aj významné prelomenie ľadov vo veľmi zlých vzťahoch medzi týmito dvoma znepriatelenými krajinami.

Natáčanie filmu Buena Vista Social Club, ktoré prinieslo obrovskú popularitu v každom kúte sveta, malo na fungovanie skupiny aj negatívny vplyv. "Vznikli rôzne názory na smerovanie nášho projektu, ktoré by som nerád špecifikoval. Po natáčaní sme sa teda rozdelili na dve skupiny hudobníkov. Určite však medzi sebou nebojujeme." To, že vznikli dve rôzne skupiny, prezentujúce kubánsku hudbu rovnako kvalitne, je v istom zmysle pozitívom. Takto dokážu odohrať viac koncertov a svoju hudobnú tradíciu môžu odovzdávať do viacerich krajín sveta..

Možno by niekto čakal, že hudobníkov súboru kubánsky režim obmedzuje. Nie je to tak. Prekvapivo si režim Fidela Castra a teraz jeho brata Raula veľmi pochvaľujú. "S cestovaním na koncerty problémy nemáme a režim ako taký nám vyhovuje. Zvonku vyzerá politická situácia na Kube inak ako zvnútra. Režim, ktorý máme, si občania zvolili sami a vedia prečo." Postarší muž si pochvaľuje najmä sociálny prístup vlády k obyvateľstvu. "Štát sa snaží vytvoriť čo najlepšie podmienky pre všetky vrstvy obyvateľstva. Neplatíme napríklad za zdravotníctvo ani za štúdium. To, že ide o politiku úzkej skupiny ľudí, nám nevadí, lebo tá politika je dobrá. Okrem toho aj niektoré európske krajiny majú monarchistické štátne zriadenia," dodal Julio Alberto Fernandez.

V Košiciach odohrali Kubánci posledný z koncertov v rámci turné po Európe, ktoré sa skladalo z 27 vystúpení. "Ťažko povedať, ktorá krajina nás zaujala najviac. Krásne zážitky máme z mnohých vystúpení. Spravidla to býva tak, že najlepšiu atmosféru zažijeme v krajinách, od ktorých veľa neočakávame," hovorí Teresa Garcia Caturla. Väčšinou predvádzajú približne dvojhodinové vystúpenia, pričom repertoár neustále obmieňajú. "Máme päť, šest hitov, ako napríklad Quantana Mera, ktoré hrávame pravidelne na každom koncerte, pretože si ich vyžaduje publikum. Okrem toho všetky piesne obmieňame, niekedy ich hráme v iných verziách a podobne."

Vystúpenia sú spojené aj s početnými tanečnými variáciami, ktoré nepredvádzajú len diváci, ale aj samotní hudobníci. Mnoho z nich je staršieho veku a tak je zaujímavé, že dokážu robiť náročné tanečné pohyby popri hudobnej produkcii. "Tancujem od malička. Som speváčkou už veľa rokov a tak som si na tanec ako doprovod mojich vystúpení zvykla. To, čo mali možnosť vidieť Košičania, nie je ani zďaleka všetko. Nemohla som tu kvôli technickým podmienkam ´rozbaliť´ naplno, ako to býva na mojich koncertoch. Myslím si, že my, Kubánci, máme tanec v krvi," hovorí vitálna speváčka, ktorá je považovaná za jedného z najkvalitnejších interpretov tradičnej hudby v celej latinskej amerike.

Košické publikum Kubáncov milo prekapilo, vraj takú početnú účasť divákov neočakávali. "Samozrejme, že sa nám hraje lepšie, keď máme množstvo divákov. Nečakali sme, že nás budú Košičania poznať do takej miery, že ich príde toľko veľa. Zrejme nás poznajú z filmu, ktorý bol o nás natočený." Páčili sa aj reakcie publika. Tlieskalo sa, tancovalo, vraj im naše puiblikum dokonca miestami pripomínalo publikum na Kube.

Ďalšie plány skupiny sú jasné. Nevrhajú sa do žiadnych veľkých koncertných šnúr či iných projektov. Po vystúpeniach v Európe sa cítia veľmi vyčerpaní a tešia sa na oddych. "To je našim jediným plánom. Chceme si poriadne oddýchnuť. Všetci máme svoje rodiny a potrebujeme sa im venovať. Okrem toho sa povenujeme aj práci. Počúvame stále veľa novej hudby a získaváme tak inšpirácie, na základe ktorých upravujeme naše staré alebo vytvárame nové piesne," uzavrela Teresa Garcia Caturla.

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Uniesol syna?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári