Každá dnešná diéta je oprášená história. Prebalená, premaľovaná a inak zabalená
Občianske združenie Život a Zdravie rozbehlo v Košiciach celoročný projekt prednášok v oblasti telesného aj duševného zdravia. Hlavým hrdinom prvej bol známy lekár a spisovateľ MUDr. Igor Bukovský, PhD. Poslucháčom takmer zaplnenej veľkej zasadačky magistrátu v nedeľu podvečer poradil, ako svoju životosprávu upraviť tak, aby museli čo najmenej behať po lekároch a zo svojej "stravy" vypustili lieky. Po skončení akcie sme odborníkovi na zdravú výživu položili niekoľko otázok.
Vaša košická prednáška mala názov "Raňajkujem rád". Máte pocit, že iní ľudia nemajú raňajky radi?
- Cieľom prednášky bolo podporiť raňajkovanie ako dôležitú súčasť zdravého spôsobu života. Analýzy zloženia stravy klientov mojej ambulancie naznačujú, že zhruba 40 percent ľudí neraňajkuje vôbec a ďalších 30 percent síce raňajkuje, ale nie sú to optimálne raňajky. V situácii, v akej sa Slovensko nachádza v súvislosti s výskytom obezity, kardiovaskulárnych ochorení či cukrovky, si myslím, že raňajky sú dôležitý a pritom jednoduchý nástroj na to, ako tieto veci pozitívne ovplyvniť. Kým raňajky sú zanedbávané, večere naopak. Sú až príliš výdatné a rodinne spoločné. Niekedy majú charakter dvojhodinového prejedania a doháňania toho, čo sa za deň zjesť nestihlo. Človek, ktorý sa naučí pravidelne a kvalitne raňajkovať, zlepší svoj metabolizmus a naprogramuje sa k tomu, že jeho strava bude počas dňa lepšia. Naopak človek, ktorý neraňajkuje, sa naprogramuje k tomu, že sa večer preje.
V Košiciach ste okrem iného propagovali svoju novú knihu s názvom "Teraz to zíde?" Je vraj reakciou na záplavu množstva existujúcich diét a tzv. zaručených prostriedkoch na chudnutie.
- Dnes už ľudia nechcú byť klamaní nielen od politikov, ale ani v otázke vlastného zdravia. Preto sme v ambulancii urobili rešerš slovenských i českých ženských časopisov za posledné tri roky. Vybrali sme z nich všetky články, ktoré sa týkali chudnutia a detoxikácie, a ja som okomentoval rôzne často protichodné tvrdenia, ktoré sa v nich nachádzali. Tieto kapitoly, ktoré sa nazývajú pravdy a klamstvá o bleskových diétach, o fajčení, o trávení či o pôste a podobne, tvoria zhruba polovicu knihy.
Druhá polovica sú príbehy. Obsahujú informácie, ktoré som považoval za potrebné napísať ako informačný zdroj pre ľudí, ktorí sa chcú dozvedieť niečo spoľahlivé a nezávislé od komerčných záujmov. Volajú sa napríklad Príbeh vášho chudnutia, príbeh vášho váženia, príbeh vášho hladu a podobne. Pre mňa samotného bolo veľmi zaujímavé objavovať históriu diét, ako vlastne vznikali a aké najväčšie "diétne" vlny sa objavili. Pochopil som, že už niet čo vymyslieť. Každá dnešná diéta je len oprášená história. Prebalená, premaľovaná a inak zabalená. Keď chce niekto na diéte zarobiť, siahne kamsi do histórie a nejakú vytiahne. Niečo z nej uberie, niečo vlastné pridá a pošle do sveta pod svojim menom.
Tretia časť knihy obsahuje zaujímavé informácie z mojej praxe a dva rozhovory. Prvý s doktorkou Barbarou Ukropcovou, ktorá pracovala tri roky v USA na výskume obezity. Druhý je s doktorkou Katarínou Kúdelovou, ktorá odkrýva vzťah medzi našim jedením a emóciami. Som presvedčený, že zhruba 80 percent obezity na Slovensku je spôsobenej prejedaním z emócií. Keď sme nahnevaní, nespokojní alebo smutní, začneme viac jesť, lebo si chceme vyvolať pocity, ktoré sa spájajú s našim jedlom z detstva. Sladké jedlá, ktoré nám varila mama či stará mama, nám vracajú pocit bezpečia a istoty. Keď nám je zle, potrebujeme si tieto pocity niečím vyvolať. Navyše, žijeme v kultúre, ktorá nás vedie k tomu, aby sme tie pocity vyvolávali jedlom. Tento efekt využíva aj reklama. Spomeňte si na tú, pri ktorej mladá žena vychádza z kancelárie šéfa, ktorý bol na ňu zlý. Kamarátka vyberie keksy, ktoré rozložia do figúrky, je tam teda ešte aj trochu woodoo. Tú figúrku šéfa zjedia a zlá nálada je razom preč. V reklame ide o to, že ak mi je zle, urobím si dobre. Ale robiť si dobre jedením a vlastne riešiť akékoľvek svoje emócie jedlom, sa časom prejaví na našich konfekčných veľkostiach...
Kniha neposkytuje zázračnú cestu k chudnutiu, ale dáva čitateľovi tie najlepšie rady a informácie. Som presvedčený, že človek, ktorý chce úprimne a zodpovedne riešiť svoj problém nadváhy alebo obezity, nečaká instantné riešenia, lebo také sú na nič. Kniha môže byť pre neho spoľahlivým sprievodcom zmeny života, ktorá je jediným zmysluplným riešením problému nadváhy a obezity. Urobiť niečo na mesiac - dva, nemá zmysel. História ľudstva potvrdzuje, že diéty sú nanič. Najlepším dôkazom toho, že nefungujú, je fakt, že ich je tak veľa. Keby aspoň jedna diéta fungovala, ostatné stratia zmysel.
Čo vás viedlo k rozhodnutiu, stať sa lekárom? A v rámci tejto profesie sa venovať zdravej výžive?
- Ak by som mal byť nasilu vtipný, poviem, že na medicínu som šiel preto, lebo je tam málo matematiky. No ak chcem byť seriózny, poviem, že som sa rozhodoval medzi dvoma povolaniami. Jedným bolo novinárstvo a tým druhým vnútorná potreba angažovať sa pre ľudí a byť pre nich užitočný. Po skončení vysokej školy som asi dva roky pracoval v nemocnici. Niekedy vtedy som v sebe objavil čosi, čo som nevedel, no teraz už viem pomenovať. Som proste rebel a neviem byť súčasťou systému a organizačnej hierarchie. Hľadal som únik. Najprv som 12 rokov prednášal fyziológiu na lekárskej fakulte a potom prišla chvíľa, keď sa mi naskytla príležitosť urobiť to, čo som vnútorne hľadal a potreboval. Otvoril som Ambulanciu klinickej výživy, ktorá funguje štyri roky. Hoci je to neštátne zariadenie, na ktorého činnosť neprispieva žiadna zdravotná poisťovňa, je veľmi obsadené, čo ma teší. Ukazuje sa, že ľudia chcú pre svoje zdravie niečo urobiť. Mnohí prídu ešte skôr, než pociťujú nejaký zdravotný problém a ja som taký zvláštny lekár. Snažím sa naučiť pacienta rozhodovať sa samostatne a dosiahnuť stav, aby ma nepotreboval. Chcem ho postupnými krokmi viesť k tomu, aby si sám rozumel a vedel, čo robí zle, čo dobre a aby vedel zlé okamihy vykompenzovať tými dobrými. Predstavme si, že človek zje za rok vyše 1100 jedál (365 dní krát tri jedlá denne). Ak je z tých 1100 jedál 900 zlých a 200 dobrých, výsledok je zlý. Ak sa však podarí tento pomer našou spoluprácou zmeniť na 200 zlých a 900 dobrých, ten výsledný vektor zdravia pôjde určite oveľa lepším smerom. A o to mi ide.
Existuje nejaký zaručený návod na správnu výživu?
- Univerzálny návod na správnu životosprávu neexistuje. A hlavne nie zaručený. Existujú však princípy alebo pravidlá, ktoré človeku pomôžu k jej dosiahnutiu. Napríklad už spomínané výdatné a zdravé raňajky. Ale to, či budú na slano alebo sladko a či každý deň rovnaké, to už je na individuálnom rozhodnutí človeka.
Ktoré sú najčastejšie prehrešky voči zdravej výžive?
- Slabé raňajky alebo ich absencia, výdatné večere. Tiež príliš veľa tuku a cukru v strave. Napríklad priemerná spotreba cukru na Slovensku je 35 čajových lyžičiek (cca 170 g) za deň, čo je šokujúce množstvo. Cukor si totiž nedávame iba do kávy alebo čaju. Konzumujeme ho aj tam, kde by sme ho nečakali alebo si ho neuvedomujeme. V mliečnych výrobkoch, nealko nápojoch, v polotovaroch. Tiež v keksoch, čokoládach i sladkom pečive. Aj kečup tvorí 30 percent cukru. A odporúčal by som sa vyhýbať aj takým potravinám ako sú údeniny, vnútornosti, mäsové konzervy, zle uskladnené potraviny, lacné sladkosti. Tiež rôzne zafarbené minerálne vody a lacné džúsy, ktoré sa označujú ako nektáre. Obsahujú veľa cukru, rakovinotvorné látky, alergény, rôzne dráždidlá, farbivá, chemikálie, konzervačné látky atd.
Piť čistú vodu je v súčasnej dobe akoby nemoderné...
- Bolo by to moderné, len k tomu treba dostatočné vzdelanie a odvahu. Lebo piť rôzne farbené a osladené vody je trendové. Počas terajšieho pobytu v Košiciach som so študentmi súkromného gymnázia riešil napríklad zaujímavý príklad toho, čo sa stane s človekom, ktorý denne vypije liter koly a energiu z cukru, ktorý sa v ňom nachádza, fyzickou aktivitou nespáli. Tých 100 gramov cukru z jedného litra sa premení a uloží ako 33 gramov novej masti, teda asi tri polievkové lyžice. Za rok z toho môže byť 12,5 kg tukových zásob. Ak telo ten liter koly každý deň spáli, človek nepriberie, ale to mu zas budú chýbať vitamíny a iné látky...
A čo pivo? Podľa mnohých "odborníkov" je zdravé, lebo podporuje činnosť obličiek.
- Nechcem nikomu pivo zakazovať, ale myslím si, že jeho súčasná priemerná spotreba je príliš vysoká. S názorom, že pivo pomáha obličkám, sa nemôžem stotožniť. Ak by som vypil rovnaké množstvo vody, tie obličky sa budú mať podstatne lepšie. Ide skôr o to, že človek také množstvo vody naraz, ako v prípade piva, vypiť nedokáže. Najväčší efekt pre obličky totiž predstavuje tekutina a čo sa týka vitamínu B, ten môže telo získať aj z iných potravín, nie len z piva. A tie, na rozdiel od piva, neobsahujú alkohol, nemajú takú kalorickú hodnotu, nespôsobujú roztiahnutie srdca, nezvyšujú krvný tlak a podobne...
V súčasnosti má veľký vplyv na zdravie človeka stres. Dá sa nejako eliminovať?
- Vyhnúť sa stresu je v dnešnej dobe takmer nemožné. Je to faktor, ktorý je v našom živote pomerne silne koncentrovaný. Najväčší stres mnoho ľudí prežíva z konfliktu medzi svojimi očakávaniami a realitou, ktorá prichádza. Mám na mysli prácu, vzťahy, sex, financie i obyčajné počasie. Väčšina ľudí, keď sa ráno zobudí a svieti slnko, povie si: aha, aký bude dnes krásny deň. Keď je zamračené a prší, mnohí sa k tomu stavajú negatívne. Ale sú aj takí, ktorí si ráno povedia: aha, dnes prší, to zas dnes bude všetko krásne voňať... Títo ľudia berú život bez nadmerných očakávaní a to im umožňuje zvládať stres ľahšie. Recept na jeho potlačenie by som veľmi rád poskytol, ale ja ho nepoznám. Rozhodne by som neradil lacné návody na pohodu typu - myslite pozitívne. To je to isté, ako nútiť sa do diéty. Akonáhle chce človek svojou pevnou vôľou niečo ovládať, skôr či neskôr sa to otočí proti nemu. Potlačiť stres znamená porozumieť sám sebe, prečo som taký, aký som, prečo ja reagujem tak a druhý človek inak.
Smiech pôsobí na ľudský organizmus ako liek. Dá sa dobrá nálada naordinovať?
- To by som rád, ale ako možno človeka donútiť, aby sa smial? Dnešný život je plný tzv. povrchného optimizmu, ktorý sa na nás valí z každej strany. Sú to hlavne tie dvoj-trojminútové vstupy niektorých rozhlasových pseudomoderátorov, ktorí nám dávajú rady do života, komentujú vyjadrenia iných ľudí alebo ich životy a tvária sa, akoby bola dobrá nálada povinná a každý, kto nie je happy a cool, je divný. Ale veď predsa my môžeme byť aj smutní a nešťastní. Mnohí ľudia, ktorí nevedia byť naladení na ten sústavný a povrchný optimizmus, potom hľadajú pomôcky, ako si ho vyvolať. A to má už často blízko k drogám. Ak ide človek do spoločnosti, kde sa všetci tvária šťastne a nechce upútavať pozornosť, tak si niečo "šľahne", aby to vyzeralo, že má dobrú náladu...
A čo sex? Pomáha správnej životospráve?
- Aj sex je veľmi dôležitý, ale len vtedy, ak ostane tým, čím má byť. Teda nie nejakou povinnosťou alebo úchylkou. Lebo všetko, čomu dovolíme v našom živote získať nad nami kontrolu, je nebezpečné. Sex je krásny, sladký, potrebný aj užitočný. Ale mal by ostať iba vyvrcholením jedného konkrétneho vzťahu a nie striedania partnerov či partneriek. Aby nešiel až za hranice, ktoré sú deštruktívne a aby jeho podstatou bola láska.
Podľa niektorých názorov sa pred 20 rokmi žilo zdravšie. Môžu za súčasné zápory našej životosprávy importované zlozvyky zo zahraničia? Napríklad systém rýchleho stravovania?
- Ťažko môžem povedať, či sa kedysi žilo zdravšie. Nepoznám relevantné údaje, ktoré by to mohli potvrdiť. A čo sa týka rôznych fastfoodov? Nemyslím si, že za obezitu môžu siete rýchleho občerstvenia. Ak by tam ľudia nechodili, nemali by pre koho existovať a zanikli by. Problém je v tom, že človek ich vyhľadáva a nie jednotlivo, ale celé rodiny. Na vychovávaní budúcich zákazníkov majú tie podniky postavenú svoju stratégiu. Za to však nemôžu deti, ale ich rodičia. Namiesto toho, aby dieťaťu zaplatili obedy v škole alebo navarili doma, dajú mu päť euro, aby si niečo kúpilo. To dieťa je potom spolu s kamarátmi vťahované do pasce, z ktorej sa po čase môže vyvinúť závislosť.
Ste známy aj ako autor mnohých kníh, z ktorých nejedna sa dočkala prekladu a úspechu aj v zahraničí. Ako sa z lekára stal aj spisovateľ?
- Moja mama, hoci začínala ako učiteľka, bola novinárka a napísala aj knihu. Otec bol fotograf. Ak si premietnem svoje detstvo, súčasťou prostredia, ktoré moji rodičia vytvárali, bola aj kreativita a veľká knižnica, z ktorej som odmalička všetko čítal. Tak nejak sa to potom vyvinulo. Po prvej mojej knihe prišla druhá, potom tretia, teraz ich je sedem. Posledné štyri som si manažoval sám. Od textu cez grafiku až po tlač a distribúciu. Lebo aj to sú činnosti, ktoré ma bavia.
O vaše knihy je taký záujem, že by ho mohol závidieť nejeden profesionálny spisovateľ. Jedna kniha vraj porazila v predajnosti aj Harryho Pottera...
- Z mojich kníh sa zatiaľ na Slovensku a v Čechách predalo vyše 650 tisíc kusov. A navyše, existujú aj preklady do maďarčiny, bulharčiny a iných jazykov, ale o číslach ich predajnosti neviem nič. A je pravda, že kniha "Návod na prežitie muža", ktorá vyšla v slovenčine v novembri 2006, mala krátko po nástupe veľký úspech. V tom päťtýždňovom období do Vianoc predbehla nástup niektorého z dielov Pottera.
Herec Rudolf Hrušinský vo filme Věsničko má středisková povedal vetu: Telo má jít do hrobu zhuntované. Nemyslíte si, že je zbytočné si roky odopierať všetky pôžitky, keď aj tak raz zomrieme?
- S tým výrokom absolútne súhlasím, no doplnil by som ho o vetu, že telo má byť opotrebované, ale nie zhrdzavené. To znamená nie zničené zlým zaobchádzaním a zlou prevádzkou. Človek môže odísť z tohto sveta vyčerpaný, ale nie preto, že niečo robil zle, ale preto, že to robil dobre, mohol to robiť dlho a veľa toho stihol. Treba radšej žiť zdravo, spokojne a dlho, nie zle, falošne a krátko...
Róbert BEJDA
Autor: Uniesol syna?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
