Tréner od nich vyžaduje dobrú obranu,

aj preto na prvý gól stále čaká

Pre 26-ročné košické krídlo Michela Miklíka je to druhá sezóna v hokejovom národiaku. Kým v minulej obliekol dres slovenskej reprezentácie v štyroch prípravných dueloch, v tejto zatiaľ absolvoval kompletný zápasový program. Aj keď pred odchodom národného tímu na miniturné do Švajčiarska to tak nevyzeralo. Na súpiske kouča Jána Filca figurovali totiž iné košické mená. Na poslednú chvíľu bol však pre zranenie nútený odmietnuť pozvánku do reprezentácie jeho klubový spoluhráč Stanislav Gron, a Michel musel meniť plány...

"Ale nebolo to celkom tak, ako sa písalo v novinách. Do Švajčiarska som nešiel na úkor Stana Grona, pretože on sa zranil v piatok, a ja som už v stredu vedel, že som v nominácii. Bolo to namiesto Surového," vysvetľuje košický krídelník.

Nečakaná pozvánka do národného tímu vás potešila, alebo ste si povedali - doparoma, zas to bude ako vlani, prídu majstrovstvá sveta, a tam opäť budú hrať iní?

"Samozrejme, že pozvánka do reprezentácie ma potešila, aj keď som ju už nečakal. To poteší každého hráča. A tak ako vždy, snažil som sa aj tentoraz ukázať trénerovi v čo najlepšom svetle. A či sa na mňa opäť nedostane v nominácii na majstrovstvá sveta? Pozrite sa, v reprezentačnom mužstve hrám iba druhú sezónu, v tejto mám za sebou všetky prípravné bloky, ale to pri nominácii na svetový šampionát nie je rozhodujúce. Prirodzene, aj ja túžim po tom, aby som sa dostal na majstrovstvá sveta, a pevne verím, že tá šanca raz príde."

Pred odchodom do Švajčiarska ste povedali, že sa tešíte najmä na ten posledný zápas v Gstaade pod holým nebom. A práve v ňom ste od trénera Filca dostali najmenej priestoru na ľade.

"V tom zápase som nebol na ľade iba v prvej tretine, ale v druhej a tretej som už hral. Tréner chcel, aby všetci trinásti útočníci dostali približne rovnaký priestor. Myslím, že zápas v Gstaade bol pre každého z hráčov veľmi pekný zážitok, nie každému sa totiž pošťastí, aby si zahral hokej na otvorenom klzisku. Aj pre mňa to bola mimoriadna skúsenosť, na vlastnej koži sme tak trochu okúsili, aké to bolo v starých hokejových časoch."

Švajčiari boli pomaľovaní pod očami ako Indiáni, ako kedysi hokejisti Československa, ktorí v Ženeve takmer pred polstoročím bojovali na otvorenom klzisku o titul európskeho šampióna. Po tej "primitívnej" pomôcke, aby beloba ľadu neoslepovala, siahli len niektorí z našich hráčov.

"Svetlo odrážajúce sa od ľadu nám robilo problémy len pri rozcvičke a počas prvej tretiny, keď ešte bolo vidno. Keď sa vonku zotmelo, bolo to už v poriadku. Ale s viditeľnosťou sme nemali nejaké zásadné problémy, skôr s tým snežením. V snehu, ktorý sa hromadil na ľade, sa ťažko kontroloval puk. Ale podmienky boli pre každého rovnaké, išlo len o to, kto sa s nimi ako vysporiada. Ostatne, každých sedem minút vyšli na ľad rolby, aby ten sneh odpratali."

Aj keď pred samostatnými nájazdmi rolby vyžehlili pás v strede klziska, predsa niektorých hráčov puk nepočúval. Ani Riša Lintnera, hoci sa robil, že to presne tak chcel zakončiť. Trúfali by ste si za takýchto podmienok ísť sám na brankára?

"Prečo nie? Trúfol by som si, veď to bolo v strede vyrolbované. Ale bolo to na trénerovi, koho na nájazdy postaví, komu dá dôveru, a ja som medzi tými hráčmi nebol."

Na gólovú premiéru v reprezentácii stále ešte čakáte. V ktorom zápase ste mali k nej najbližšie?

"Aj mne asi najviac vyšiel prvý zápas proti Bielorusku. Proti súperovi druhej kategórie sme si všetci dobre zahrali. Aj keď mám nejaké šance v zápasoch reprezentácie, zatiaľ mi to tam nepadlo. Tréner však od nás vyžaduje hlavne to, aby sme dobre bránili, aby sme v obrane nerobili chyby. Takže, na góly sú tam zatiaľ iní hráči ako ja."

Vo Švajčiarsku ste boli prvý raz v kariére, čo vám bude zájazd pod Alpy v budúcnosti pripomínať?

"Nezvyknem si z ciest nosiť žiadne suveníry. Aj tentoraz to bola len nejaká čokoládka pre priateľku. Ale Švajčiarsko sa mi páčilo. I keď sme tam boli iba krátko, bol priestor aj na to, aby sme si čosi pozreli, trebárs Ženevu po poslednom zápase."

Ligovou cestou zatiaľ kráčate neohrozene, ale už sa asi neviete dočkať, kedy padne na ľad puk po prvom buly v play off, však?

"Pre nás sú mimoriadne dôležité aj zápasy v nadstavbe, pretože zatiaľ máme jeden spoločný cieľ, vyhrať základnú časť extraligy. Aby sme pred play off mali na konte čo najviac vyhraných zápasov, rozhodne viac ako Slovan."

I keď ste mali v tomto ligovom ročníku aj slabšie chvíľky, podľa kanadského bodovania (kde ste v klube na šiestom mieste tesne za Kmiťom), to pre vás vyzerá na celkom vydarenú sezónu, čo poviete?

"Štatistikami sa veľmi nezaťažujem, ale každého poteší, keď sa mu darí. Aj ja si myslím, že táto sezóna je pre mňa zatiaľ najlepšia. Nie je však dôležité, či sa mi podarí prebojovať do prvej päťky, lebo v nadstavbe a play off je úplne jedno, kto dáva góly, podstatné je, že pomôžu k víťazstvu."

Bohuš MATIA

Autor: Premiéra Zoznamky

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári