Vždy, keď príde na Slovensko, povie si: Konečne som doma...

Speváčka Jana Kirschner patrí bezpochyby k osobnostiam slovenskej populárnej hudby. Držiteľka mnohých ocenení, medzi nimi aj Slávika za rok 1999. V súčasnosti žije a pracuje v Londýne, ale to nie je pre ňu prekážkou spolupracovať aj s tvorcami na Slovensku. Okrem iných je autorkou piesne ´Pokoj v duši´ k novému rovnomennému slovenskému filmu. O skladbe i všeličom inom sme sa s ňou porozprávali na košickej prezentácii spomínaného filmu.

Na úvod sa Jana priznala, že v súčasnosti rieši naraz množstvo vecí, ale aj napriek tomu si "stíha" užívať krásny pocit z toho, že jej pesnička k filmu Pokoj v duši je najhranejšou skladbou v slovenských rádiách. "Vravela som viackrát, že ak je niekto neporaziteľný v hranosti, tak je to určite skupina Desmod. Keď som sa dozvedela, kam sme sa s touto mojou piesňou dostali, tak som až vykríkla od radosti: ´Porazili sme Desmod!´ Samozrejme, že to bol fór a nebolo to myslené až tak vážne." Tá skladba podľa jej autorky akoby spadla z neba. "Naozaj som asi rok hľadala tie správne slová a jeden večer to akoby ´prišlo´. Keď sa takáto pesnička zrodí, je to ako dar, ktorý sa nedostáva každý deň."

Scenár k filmu mala od producentov k dispozícii vopred, ale hudba vznikla až tesne pred nakrúcaním. O jej realizáciu požiadali práve Janu. "Na naše stretnutie som priniesla nejaké skladby, o ktorých som si myslela, že by boli vhodné k námetu. V tej chvíli som nepredpokladala, že by jedna z nich mohla byť tá pravá. Skôr mi šlo o to, aby sme sa dohodli na štýle, v akom ju mám urobiť. Keď som im pustila CD, hneď prvá pieseň ich oslovila a bola to tá, ktorú už poznáme. Aj Janko Kováčik (agentúra Forza) povedal: ´Toto chcem, už mi ani nič iné nepúšťaj...´"

Pod pojmom pokoj v duši si každý predstaví to svoje a každý niečo iné. Pre Janu mať v duši pokoj znamená môcť sa na chvíľu zastaviť a vychutnať si pocit, keď sa niečo podarí. "Aj dnes, keď som prišla do Košíc, som si sadla a povedala si, že toto je krása! Celý deň bol mimoriadne náročný, od rána som cestovala a vybavovala rôzne veci. Navyše sa odovzdávali vysvedčenia a môj desaťročný synovec mi mohol ukázať to svoje. Vlastne za tie roky, čo chodí do školy, to bolo po prvý raz, že som v rukách držala jeho vysvedčenie. Môj synovec je zároveň aj mojím krstným synom, tak som mu, ako správna krstná mama, dala za dobré známky finančnú odmenu," smeje sa. "Pre mňa to bol zážitok a malý sa nesmierne tešil, že zarobil."

Banská Bystrica, Martin, Košice. Vybavovačky, rodinné stretnutie, vystúpenie a stretnutia z novinármi. A to všetko za jeden deň. "Naozaj som sa najviac zo všetkých miest tešila do Košíc. Keď sa urobí niečo nové, tak v Bratislave sú všetci tí tvorcovia, hrozne napätí. Čím ďalej od Bratislavy, tým sú ľudia pokojnejší aj spokojnejší, akoby zrelaxovaní. A mám na mysli nielen tvorcov filmu, či hudby, ale aj hostí a ľudí, s ktorými sa stretávame." V Bratislave, na rozdiel od Košíc, vraj každý niečo zháňa a kde kto sa tvári, že všetko vie. Urobiť film má málokto odvahu, ale k vyjadrovaniu sa k výsledku má odvahy každý až až. "Ten východ je naozaj akýsi vrúcnejší. Napokon, ak moja najlepšia kamarátka je z východu, preto viem, o čom hovorím."

Po piatkovej prezentácii filmu sa Jana hneď vracala do Londýna, kde teraz žije a pôsobí. Už v pondelok ju čakalo sťahovanie do nového bytu. Po rokoch života v Anglicku už môže porovnávať a hodnotiť, v čom sú tamojší ľudia iní oproti Slovákom. "Momentálne je v Anglicku vo vzduchu cítiť svetovú ekonomickú krízu, aj keď o tom nikto až tak veľmi nahlas nerozpráva. Ale tá atmosféra je skutočne iná. Napriek tomu, že sa ma to týka okrajovo, aj ja to už začínam pociťovať. Situácia sa výrazne mení aj v tom, že veľa ľudí z východnej Európy, ktorí tam dlhé roky žili a pracovali, sa vracia domov, lebo Anglicko už pre nich nie je také zaujímavé. Na druhej strane, keď je človek umelec, ten Londýn je preňho dobré mesto. Samotné Anglicko ako také až také vhodné nie je, ale Londýn to je akoby krajina v krajine."

Jana tvrdí, že pre Slováka je život tam a doma veľmi rozdielny. "My, Slováci, sme ľudia, ktorí máme doslova srdce na dlani. Angličania sú uzavretejší a trvá dosť dlho, kým si niekoho pustia k sebe bližšie. To isté prežívam aj vo svojom vzťahu. Môj priateľ je Angličan a na začiatku, som musela mať naozaj pevné nervy, aby ten vzťah vôbec ustál." To, že by sa obaja presťahovali na Slovensko, si Jana nevie predstaviť. Existuje totiž celkom iná krajina, ktorá jej priateľa zaujíma a do ktorej ho to ťahá. "On má veľmi rád japonskú kultúra a robí na túto tému filmy. Obaja máme výhodu v tom, že aj ja som veľmi otvorený človek, istým spôsobom pustovník. Ja ´to zbalím´ a idem kamkoľvek. Nemám s tým problém. To Slovensko je však pre mňa domov a akokoľvek otrepane to znie, je to tak. Vždy, keď sem prídem, poviem si: Konečne som doma..."

jr

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári