Má šťastie, že spieva toľké roky a že diváci sa tešia spolu s ňou

Plesová sezóna každoročne prináša do nášho mesta eleganciu, pôvab, kultivovanú zábavu a množstvo známych tvárí zo slovenského šou biznisu. Na jednom z plesov, ktoré sa konali v Dome umenia, spríjemnila večer svojím spevom aj známa slovenská speváčka Beáta Dubasová.

Beáta sa priznáva, že má plesy a všetko, čo s nimi súvisí, veľmi rada. Ples považuje za príležitosť, kedy ľudia aspoň na chvíľu zabudnú na svoje starosti a načerpajú dobrú náladu do ďalších dní. "Chodievam na plesy len pracovne, ale naozaj si ich užívam. Keď idem mimo Bratislavu, tak so mnou chodieva manžel, ktorý zabezpečuje všetky organizačné veci a navyše si spolu aj zatancujeme. Najprv si odspievam a potom sa trochu zabavíme. Nie sme však žiadni ´parketoví levi´." Vraví, že ples je sviatok pre každého, je to večer, keď sú všetci krásne oblečení a upravení. "Dámy majú prekrásne róby, niekedy až človek nevie, kam skôr pozrieť. Mám rada, keď vidím, že tie páry na parkete majú k sebe akosi bližšie. Aj nejako inak sa na seba dívajú."

Potrebnú energiu na cestovanie po republike a vystupovanie aj počas nočných hodín jej dávajú spokojní diváci. "Spievam dvadsaťpäť rokov a stále ma to neprestalo baviť. Mala som vystúpenie včera, budem mať dnes večer a zajtra mám ďalší ples. Tie stretnutia s ľuďmi je príjemné. Dodajú mi toľko pozitívnej energie a radosti, až sa z toho niekedy pomaly nedá zaspať. Inak by som to nemohla tak dlho robiť, ak by ma to nebavilo. Populárna hudba bola vždy o mladosti a o tom, že stále prichádzajú noví speváci. Ja mám šťastie, že môžem spievať toľké roky a diváci sa tešia spolu som mnou." Napriek tomu, že Beata na každej "akcii" spieva niekoľko noviniek, organizátori aj publikum si stále žiadajú jej osvedčené hity z 80. rokov. "Ľudia si ich pamätajú. Dá sa na to tancovať, sú to pozitívne melódie, ktoré sa na plesy výborne hodia."

Spievať na plesoch pred vlastným manželom nie je pre Beatu žiaden problém. Jej manžel Andrej bol totiž zvukárom v prvej kapele, s ktorou najazdili stovky kilometrov po vtedy ešte Československej republike. "Stále mám taký zošitok, do ktorého som si v čase, keď som ho zaregistrovala v kapele po prvý krát, poznačila, že máme nového zvukára a že sa zdá byť veľmi šikovný," spomína s úsmevom. "Nič som tým vtedy nemyslela. Bola to len reakcia na to, že niečo rýchlo opravil."

S Beátou sme sa síce stretli uprostred plesovej sezóny, ale zároveň v dňoch odovzdávania polročných vysvedčení. Ako matka 12-ročného syna Adama (spolu na snímke s manželom) sa aj ona prikláňa k názoru, že na deti netreba byť priveľmi prísny. "Poznám rôznych ľudí na vysokých postoch, ktorí sú veľmi úspešní a neboli to jednotkári. Preto si myslím, že ak dieťa nemá k nejakému predmetu vzťah, netreba ho trápiť. Známky naozaj nie sú až také dôležité. Môj dvanásťročný syn tiež nepatrí k tým, ktorí prídu zo školy a hneď vyberajú učebnice. Skôr je to na mne, aby som sa ho pýtala, čo bolo v škole, čo sa má učiť. Ak sa opýtam, aké boli známky, tak povie že dobré. Ale aj obed bol dobrý... Naša generácia akoby dvakrát chodila do školy," smeje sa.

K povinnostiam mamky patrí aj účasť na rodičovských združenia. Mamičky si za tie roky zvykli, že spolu s nimi v školskej lavici sedí aj Beáta Dubasová. "Berú to celkom normálne. Na rodičovské nechodieva veľa rodičov, takže ak sa tam niekoľkí zídeme, tak si pomaly gratulujeme. Dokonca som teraz robila aj zapisovateľku, lebo naša triedna zapisovateľka ochorela."

Niektorí rodičia chcú, aby sa život ich detí posúval po koľajniciach, ktoré sami vytýčili. A aby sa posúval aj rýchlosťou, ktorú sami určili. K týmto typom rodičov Beata rozhodne nepatrí." Je smutné, ak si rodičia chcú plniť svoje životné ambície prostredníctvom svojich detí. Môj syn chodí na klavír a má aj technické nadanie. Ale čím bude, to nechám naňho. Neovplyvňujem ho teraz a nebudem ani keď vyrastie."

Beáta patrí k ľuďom, ktorí už od mala vedeli, čím chcú byť. Spievala ako štorročná, bola dieťa, ktoré sa rado predvádzalo a každému spievalo. "Najprv som si vravela, že ako sa mi môže podariť byť speváčkou, keď pochádzam z takého malého mesta ako je Stropkov. No potom som si povedala, že keď to dokázali iní, tak to dokážem aj ja. Jedného dňa po maturite som zobrala tašku a odišla som do Bratislavy. Som vďačná mame, že mi nebránila a dôverovala a nebránila."

Dnes vraví, že je maximálne spokojná. Žije svoj život, robí čo ju baví, má rodinu... "Nič zaujímavé pre bulvár. Nerozvádzam sa, nevydávam sa znova, nemám nič také v živote, čo by mohlo byť pre iných zaujímavé. Vychádzam dobre so všetkými kolegami, preto si myslím, že nemám nepriateľov. Práve naopak, keď sa stretneme, tešíme sa a ozaj si prajeme len to najlepšie," dodáva Beata Dubasová.

Jarmila REPOVSKÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári