Dnes prinášame druhú časť spomienok manželomv Evy a Františka Ocelíkových, na ich putovanie naprieč Kubou

Evolučný vývoj podľa Fidela Castra sa začal jašterom a skončil človekom

Minulý týždeň sme priniesli prvú časť spomienok manželov Evy a Františka Ocelíkových na ich návštevu "ostrova slobody". Na Kube strávili vlani v júli vyše dva týždne, počas ktorých navštívili všetkých 14 provincií. O zážitky z hlavného mesta Havany sa podelili minule, teraz je na rade zvyšok ostrova.

Na západ od Havany leží jediná provincia, ktorej dominuje mesto Piňar del Rio. Slovákov tam odviezol a aj po celý zvyšok pobytu ich prevážal moderný autobus, ktorý všade, kde sa objavil, budil veľkú pozornosť. "Ako prvú sme navštívili továreň na výrobu kubánskych cigár, považovaných za tie najkvalitnejšie na svete," načrel do spomienok František. "Väčšina zamestnancov boli ženy, ktoré šúľali cigary z dokonale pripravených a upravených tabakových listov. Každá cigara musela mať požadované parametre. Hrúbku, hustotu listov i správne zakončenie. Za osem a pol hodiny každá žena ušúľa 160 až 180 cigár rôznych značiek, ako sú Cohiba, Monte Cristo, Partogas. Každá značka má rôznu silu a jemnosť."

Ďalšou zastávkou bolo údolie Viňales, ktorého prírodná scenéria sa považuje za najkrajšiu na ostrove. Bol to doslova čarovný svet, ktorý dotvárali duté krasové útvary, nazývané mogote. "Najväčší sme navštívili. Interiér vypĺňala jaskyňa, ktorej časť sme prešli na loďkách. V údolí Viňales sme si pozreli na obrovskej skalnej stene maľbu, ktorá znázorňovala evolučný vývoj človeka od jaštera po dnešok. Bol to gýč, ktorý sa vraj zrodil v hlave Fidela Castra pri nejakých oslavách. Dohodol sa s jedným umelcom, že maľbu zrealizuje práve na tomto mieste. Odvtedy je to atrakcia pre turistov, ktorá sa preto stále udržiava."

Cestou späť navštívili turisti jednu z fariem, na ktorej precoval chudý, slnkom opálený a vetrom ošľahaný farmár s rodinou. Dozvedeli sa, že Kubánci pôdu nevlastnia. Štát im ju prenajíma, no nemôžu na nej pestovať to, čo si zmyslia. Určia im to kontrolóri, ktorých úlohou je potom dohliadať na dodržiavanie pestovania dohodnutých komodít. Väčšinou ide o tabak, cukrovú trstinu či sladké zemiaky, nazývané yuka. "Keďže je na ostrove vysoká korupcia, farmári sa snažia kontrolórov podplatiť. Snahou je presvedčiť ich, že pôda si potrebuje na ďalší rok oddýchnuť. Samozrejme, pôda nikdy neoddychuje. Farmári na nej posadia to, čo chcú, a potom s tým ´na čierno´ obchodujú."

Ďalšou zastávkou na ceste smerom na východ ostrova bola krokodília farma. Slováci mohli pozorovať asi 30 veľkých plazov, ktoré sú špecifickým kubánskym druhom. Od ostatných na svete sa líšia zvláštne rastúcim štvrtým zubom. "Samozrejme, že sme krokodílie mäso aj ochutnali," odpovedá Eva na našu otázku. "Na jedenie sa používa iba mäso z chvosta, ktoré je skutočne jemné. Chutilo ako niečo medzi rybacinou a bravčovinou."

Po farme prišlo na rad mesto Cienfuegos, postavené vo francúzskom štýle. Na rozdiel od Havany bolo mimoriadne čisté a udržiavané, údajne kedykoľvek pripravené prevziať funkciu hlavného mesta. Slováci si pozreli miestnu univerzitu, víťazný oblúk, kapitol i palác, nazývaný tiež malý Táj Mahál. Postaviť ho dal otec pre svoju dcéru ako svadobný dar. Po revolúcii sa tam malo zriadiť kasíno pre turistov, ale Castro rozhodol, že sa tam budú konať svadobné obrady. Samozrejme, pre tých, ktorí na to majú...

"Než sme pokračovali v ceste, okúpali sme sa v známej Zátoke svíň," spomína Eva. "Vylodenie kontrarevolucionárov v apríli 1961, ktorí chceli zvrhnúť Castrov režim, tam nepripomínala žiadna historická tabuľa. Nezbadali sme ani žiadne prasiatka, po ktorých dali zátoke meno Španieli, keď sa tam na svojich výpravách po prvý raz vylodili. Našli sme akurát pláž s mimoriadne ostrými kameňmi, po ktorých sa naboso nedal urobiť ani krok. Zato voda bola priezračná, plná podmorského života. Milovníci šnorchľovania si tam prišli na svoje."

Celou cestou naprieč ostrovom mali Slováci možnosť sledovať ľudí a ich obydlia. Boli veľmi jednoduché, pripomínali skôr naše záhradné domčeky, ale veľmi chudobné. Na žiadnom nechýbala strieška proti slnku, aby sa dalo na verande posedieť a hojdacie kreslo. Jednotlivé domčeky boli od seba oddelené živým plotom z kaktusov. "Dedinky, ktoré sme míňali, mali zvláštne názvy. Florida, Venezuela, Portoriko... Dostali ich vraj preto, aby sa naplnil sen revolucionára Jose Martího, že všetky mestá, štáty i ostrovy raz budú slobodné. Takto sú symbolicky oslobodené aspoň v rámci slobodnej Kuby."

Po niekoľkých menších mestách navštívili Slováci druhé najväčšie mesto na ostrove, Santiago de Cuba. Leží takmer na samom východe Kuby, východnejšie bola už len vojenská základňa USA - Guantanamo. Santiago, ktoré bolo kedysi hlavným mestom, má 800 tisíc obyvateľov a svojim vzhľadom, keďže leží na kopcoch, pripomína americké San Francisco. Medzi známe pamiatky patrí katedrála Casa de Diego Velázquez, ktorá patrí medzi najstaršie kubánske koloniálne rezidencie a múzeum Museo Emilio Bacardí, v ktorom sa nachádza zbierka starožitností a obrazov. S námestím susedí hotel Casa Granda Hotel, ktorý často navštevoval známy britský spisovateľ Graham Greene.

"Z mesta sme sa vydali na výlet do hôr, kde bola cieľom cesty dedinka s bazilikou Panny Márie Medenej. Symbolizuje ju neveľká soška, ktorá sa kedysi dávno potopila spolu s nejakou loďou. Miestni rybári ju vylovili a doniesli do kaplnky, ktorá stála v blízkosti baní na meď. K tejto soške sa modlili a prosili ju o šťastie v ťažbe i pomoc v bežných problémoch. Keďže vraj skutočne pomáhala, na mieste kaplnky postavili krásnu katedrálu." Keď sa Castro ukrýval v horách, k Panne Márii Medenej sa chodila modliť a žiadať ochranu pre syna i jeho mama. Práve na jej popud Castro kaderálu nezničil, ale dal opraviť a zabezpečil, aby sa o ňu starali. Každý, kto tam ide, prinesie typickú kyticu zo žltých slnečníc. Bazilika je umiestnená v horách, takže je z nej výborný krásny výhľad do okolia.

V Santiagu Slováci nemohli obísť ani cintorín s hrobmi kubánskych hrdinov. Jedným z nich je José Martí, prvý bojovník za nezávislosť Kuby, politik, básnik a žurnalista, autor známej piesne Quanatana Mera - Dievča z Quantány. V nej sa vyznáva z toho, že chce byť pochovaný tak, aby na neho vždy svietilo slnko a na hrobe mal denne čerstvé kvety. Obe želania mu splnili, pri jeho hrobe navyše stojí čestná stráž. Kvôli páliacemu slnku sa mení každú pol hodinu. "Pochovaný je tam aj prvý prezident Manuel Cespedesa, ktorý bojoval proti Španielom. Keď mu zajali syna, sľúbili, že ho pustia, ak ukončí boj. Cespedesa im odkázal, že všetci bojovníci sú jeho synovia. Preto mu Španieli syna zavraždili. Z ďalších sme videli posledné miesto odpočinku Emilia Bacardiho, zakladateľa rumovej dynastie, či speváka Compaya Segunda, ktorý mal veľa žien i detí a zomrel ako 95-ročný. Väčšina hrobov je z bieleho mramoru, ktorý sa dovážal z Talianska."

Zámer navštíviť známe kasárne Moncada Barracks, kde sa Castro v júli 1953 po prvý raz pokúsil zvrhnúť vládu Batistu, nevyšiel. Boli totiž zatvorené, preto si Slováci pozreli aspoň ich čelnú stranu. Ešte aj dnes na nej boli viditeľné stopy po guľkách, keď sa Castro neúspešne pokúšal kasárne dobiť. "Svojich bojovníkov obliekol do batistových uniforiem a snažil sa s nimi prejsť nad ránom cez hlavnú bránu," opisuje Eva historku, ktorú sa Slováci v tejto súvislosti dozvedeli. "Keďže bol práve čas karnevalu a Castrovi muži sa ich zúčastnili, niektorí ešte mali na nohách tanečné lakované topánky. Stráž si to všimla a bolo jej to podozrivé. Došlo k prestrelke, ktorú Castrov komplic Abel de Santas, ktorý mal na kasárne zaútočiť z opačnej strany, považoval za signál k útoku. Tento omyl, lebo Castro ustúpil, stál mnohých bojovníkov život, ostatných čakalo zajatie a mučenie." Do zajatia napokon padol aj Castro, ktorého odsúdili na 15 rokov väzenia. Mal však šťastie, lebo Batista udelil politickým väzňom amnestiu. Druhý Castrov pokus, začiatkom roka 1954, bol úspešnejší.

Nemenej atraktívny bol aj výlet do hôr a návšteva Santerijcov. Santéria je hlavným kubánskym náboženstvom. Podľa jeho učenia je každému človeku priradené niektoré z božstiev, ktoré mu bude pri "poslednom súde" robiť právnika. "O ktoré božstvo ide, sa u každého zisťuje medzi 14. a 15. rokom života," vysvetľuje Eva. "Zisťuje to špeciálne na tento účel ´vyškolený´ človek, nazývaný babala. Využíva na to náročný santerijský trojdňový obrad, počas ktorého človek tancuje v akomsi tranze. Podľa charakteru jeho pohybov vie babala určiť, ktoré božstvo je tým správnym ´patrónom´."

Jeden deň strávili Slováci leňošením na pláži, kam sa z hotela odviezli tzv.pirátskymi taxíkmi - staručkými chevroletmi za symbolický poplatok. V interieri boli čalúnené iba sedadlá. Zvyšok bol samý plech, takže v zákrutách mali obavy, aby sa na niečo nenapichli. Taxikári boli zo Slovákov takí nadšení, že ich na pláži čakali celý deň, aby ich zas večer mohli odviezť do hotela.

Po prejazde najsuchšou oblasťou Kuby, provinciou Quantanamo, ktorú preslávila americká vojenská základňa a väznica pre najťažších zločincov, pokračovali turisti v spiatočne ceste do Havany. "Keď sme prechádzali cez najvyššie kubánske hory na východe ostrova, navštívili sme obydlie miestnej učiteľky, ukryté v džungli, ktoré bolo viac ako chudobné. O to viac sme boli prekvapení jej srdečnosťou, duševnou pohodou a vľúdnosťou, s akou nás prijala. Ďalšie zastavenie bolo v meste Baracoa, kde sa vraj vylodil Kryštof Kolombus. V jednom z kostolov sme si pozreli drevený kríž, ktorým údajne pred 500 rokmi krstil Indiánov. Videli sme aj bustu Indiána menom Hatuea, ktorý ako prvý bojoval za slobody Kuby a v Baracoe bol popravený."

Prv, ako si Slováci užívali posledné tri dni pobytu v hotelovom komplexe svetoznámeho strediska Varadero, zastavili sa v treťom najväčšom meste Camaguey. Videli tam pravú kubánsku svadbu a v tej súvislosti sa od sprievodkyne dozvedeli, že na ostrove je neskutočne vysoká rozvodovosť. "Katka povedala, že nepozná takmer nikoho, kto by nebol aspoň raz rozvedený. Vraj je takmer samozrejmé, že každý muž má okrem manželky aj nejaké priateľky. Týka sa to aj žien. Keďže deti odmalička vyrastajú v takom vzťahovo poprepletanom prostredí, vôbec ho nevnímajú ako čosi zvláštne," pridal František na záver poslednú kubánsku zaujímavosť.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári