Keď sa rozhodol odísť do Španielska, bolo to preto, že chcel byť s Lolou

Odsťahoval sa do Španielska s vedomím, že možno už nikdy nebude stáť pred kamerou ani na javisku. Všetko sa však zvrtlo tak, že dnes je z neho nielen na Slovensku ale i v Čechách veľmi žiadaný herec. Zahral si aj v španielskych filmoch a vyzerá to tak, že spolu s rodinou sa po rokoch vráti bývať na Slovensko. Roman Luknár si nedávno našiel cestu do Košíc pri prezentácií svojich najnovších slovenských filmov Tango s komármi a Pokoj v duši. Čas si našiel i na krátky rozhovor.

Z faktu, že sa vrátil na plné obrátky k herectvu, sa R. Luknár samozrejme teší. "Dôležité to pre mňa je aj v tom zmysle, že herectvom môžem uživiť rodinu. No a pre mňa samotného je to príležitosť robiť veci, ktoré robiť chcem. Vraciam sa do obdobia, v ktorom som bol pred 30 rokmi, keď som s herectvom začínal znovu ma teší a vrhám sa do tejto roboty s entuziazmom. Každá robota totiž človeku rokmi zovšednie a je zlé, keď sa dostane do štádia, že to berie už iba ako zamestnanie a nie ako koníčka. Ja som sa za posledné roky vrátil k pocitu, že herectvo robím rád..."

Keď odchádzal do Španielska, pričom hlavnou hybnou silou na odchod bola láska k jeho terajšej manželke Lole, nerátal s tým, že sa bude herectvu venovať aj tam. "Odchádzal som s vedomím, že už nikdy hrať nebudem. Bol som ochotný robiť hocičo, len aby som mohol byť s Lolou. Ale ono to všetko nejako samo prišlo... Netušil som, že keď odídem, tak sa tu pre tvorcov filmov stanem vzácnym. Preto som bol oslovený do Záhrady. Okrem iného aj preto, že môj príbeh bol paralelný s príbehom hlavného hrdinu, ktorý úplne zmení život a odchádza hľadať sám seba." Film Záhrada sa dostal aj do Španielska, kde na jeho základe dostal R. Luknár mnoho ponúk. "A zrazu to bolo začal som hrať vo filmoch v Španielsku a neprestal som ako herec pracovať ani tu. Pritom som sa o to vôbec nesnažil. Veď ja som v Španielsku úplne spokojne v reštaurácii škrabal zemiaky a jediné, na čom mi záležalo, bolo, že môžem byť s Lolou. No, asi ten návrat k herectvu bola pre mňa odmena, ktorú som dostal, lebo som šiel za svojim cieľom."

Herectvu sa R. Luknár venuje už od roku 1977, začínal už ako dieťa. "Keď som v roku 1991 odchádzal, nebolo mi ľúto. Mal som totiž pocit, že už som hral dosť. Poznal som všetkých režisérov, mal som veľa príležitostí, no dušička ostávala prázdna. Profesionálne som zažil, čo sa dalo a keď som videl, aké zmeny sa tu dejú a že na kultúre tu nikomu nezáleží, bolo mi jednoduchšie odísť. Mal som 25 rokov a svete bol pre mňa gombička. No a pravda je nemyslel som na iné, len na to, ako byť s Lolou. Vedel som, že ak sa neodlepím od zabehanej práce vtedy, tak neskôr sa mi už nebude chcieť."

S Lolou sa spoznal na divadelnom festivale v zahraničí a R. Luknárovi vraj bolo od prvej chvíle jasné, že kvôli nej urobí čokoľvek. "Bol však komunizmus a ja som bol úplne bezmocný, lebo som nevedel ako prejsť cez hranice, aby som mohol ísť za ňou. Bola to však veľmi silná hnacia sila. Po revolúcii to ešte chvíľu trvalo, kým som mohol ísť za ňou, no podplatil som každého, koho bolo treba, aby som smel ísť do Madridu. Musel som však vyčkať rok, kým sa môjmu odchodu prispôsobili v divadle, potom som sa ešte sľúbil do divadla Astorka Korzo 90... Našťastie som odišiel. Teraz, keď sa vraciam a rozprávam sa s kolegami hercami, zisťujem, že tu zastal čas. Že sa stále bavia o tých istých veciach... Ja som však za tie roky toho veľa zažil a skúsil a to všetko je pre mňa neoceniteľný materiál pri hraní."

Hlad je najlepší učiteľ

Keď prišiel za Lolou, sprvu medzi nimi chýbal jazyk, ktorým by sa dorozumievali. "No, najprv sme jazyk používali len na dotyky," smeje sa. "Po čase sa človek samozrejme preberie z očarenia a zistí, že je hladný a že keď chce v Španielsku prežiť, bolo by dobré vedieť po španielsky povedať, že som hladný a rád by som niečo zjedol. Ale platí hlad je najlepší učiteľ. Po pol roku už miestni nevedeli rozlíšiť podľa mojej reči, či som tunajší, alebo cudzinec."

Španielčina je vraj veľmi jednoduchá a každý Slovák sa túto reč, ak žije v Španielsku, naučí za pár mesiacov. "Všetko som sa učil takpovediac cez ucho. Nechytil som do ruky ani jednu knihu s gramatikou. Veľmi mi pomohla Lola, ktorá ma učila tak, ako sa učia deti všetko som si zapamätal cez konkrétnu situáciu. Keď mi napríklad povedala, že jej mám čosi priniesť, vedel som, že treba priniesť, ale nevedel som čo. Ale presne si pamätám ten moment, keď som sám prišiel na to, čo vlastne po mne chce. No a to sa mi zafixuje do hlavy tak, že to už nezabudnem. Určite viac, ako keby som sa bol denne naučil dva stĺpčeky slovíčok podľa nejakej knihy pre samoukov." Po pár mesiacoch už R. Luknár rozprával ako rodený Španiel, preto nepotreboval ani špeciálnu prípravu, keď začal dostávať ponuky aj do španielskych filmov. "Tri roky som robil všetko možné umýval autá, robil v kuchyni... Všetko preto, aby som mohol byť s Lolou. Hranie v tamojších filmoch prišlo ako odmena..."

Ako odmenu vníma aj to, akým spôsobom sa v Španielsku žije. Neskôr sa chodí spať, neskôr sa vstáva... "Na Slovensku keď som sa nad ránom vracal zo žúrov po filmovačke a videl som, ako o šiestej ráno ľudia idú do práce, tak som si vravel toto by som neprežil. Lenže tam je svetelný posun. V Španielsku sa deň začína až okolo desiatej. Dovtedy nič nie je otvorené, dokonca ani potraviny. No a neskoro sa tam chodí spať. Ja som bol vždy nočný vták, takže toto mi maximálne vyhovuje. Veľmi rýchlo som si zvykol aj na teplé podnebie, takže slovenská zima mi už prekáža. Nuž ale sú aj horšie veci v živote..."

Vnútrozemskej zime sa v týchto dňoch nemôže vyhnúť. Cestuje hore dole po Slovensku ale aj Čechách. Na konte má totiž niekoľko nových filmov, ktoré treba prezentovať... "No, som dosť rozlietaný. V Čechách to bol film Nestyda, v marci to bude Nedodržaný sľub. Je to príbeh židovského chlapca. No a na Slovensku sú to v krátkom slede za sebou premiéry filmov Tango s komármi a Pokoj v duši. Potom to vyzerá tak, že mám kopu povinností, spím vtedy, keď je to čo i len trochu možné. V poslednej dobe je toho na mňa dosť, ale rozhodne sa nechcem sťažovať."

Tak to teda vyzerá, že sa R. Luknár bude pohybovať hlavne na Slovensku a v Čechách a zvažuje preto, že sa sem presťahuje aj s celou rodinou. "Chcem, aby sa na chlapcov - Janka a Lajka nalepilo aj čosi slovenské. Keďže za posledné roky sa to aj u nás rozbehlo s filmovaním aj so seriálmi a dostávam mnoho ponúk, rozhodol som sa, že sa do toho dám. Tento seriálový ošiaľ, ktorý je momentálne na Slovensku, bol pred pár rokmi v Španielsku, takže presne viem, o čom to bude... Takže som sa rozhodol prijať ponuku do jedného seriálu a od mája aj do ďalšieho."

Práce teda bude mať viac než dosť. "Posledných 18 rokov som bol na voľnej nohe, lebo v Španielsku neexistuje ten systém ako u nás, že je herec zamestnaný v jednom divadle. Zvykol som si na to a vyhovuje mi to. Vedel som, že stačí natočiť dva filmy a pokojne potom môžem byť pár mesiacov bez práce a venovať sa rodine. Že im môžem vynahradiť to, že som na pár týždňov počas nakrúcania bol preč. Nechcem sa však dostať do situácie, že budem hrať od rána do večera, aj keď vyzerá to, že tomu tak asi bude."

Rodinu však nebude kvôli filmovačkám opúšťať, keďže sa rozhodli prísť spolu na Slovensko. "Chlapci vedia veľmi dobre po Slovensky, takže v tomto problém absolútne nevidím. Chodievajú sem od mala minimálne dva krát do roka a každé leto sme ich dávali do letného tábora. No a viete ako je to s deťmi sú ako špongie, učia sa rýchlo." V oboch chlapcoch sa mieša trochu slovenského a trochu španielskeho. "Vraví sa, že ´zmiešaniny´ sú zaujímaví ľudia. Je to pravda. Sú vychovaní v Španielsku, takže je v nich veľa z tejto kultúry. Práve preto som rád, že budú teraz žiť tu a dostane sa do nich mnoho aj zo slovenského naturelu."

Keďže majú oboch rodičov hercov, je možné, že podedili nadanie... "To zatiaľ netušíme, ale ja by som im to nedovolil. Tým, že chlapci vyzerajú zaujímavo, tak už teraz sa ma mnohí pýtali, či by som im nedovolil si v niečom zahrať. Ja som ale presvedčený o tom, že deti by mali prežiť svoje detstvo a nie byť oň ukrátené. Sám viem, o čom hovorím, lebo ja som začal hrať, keď som mal desať rokov. Detstvo som prežil na filmovačkách a s dospelými. Nebol som so svojimi spolužiakmi na žiadnom výlete, na lyžiarskom a ani v škole v prírode. A bolo mi to veľmi ľúto. Iste, spolužiaci mi závideli, že chodievam s dospelými na filmovačky. Ale nič netreba predbiehať. Myslím si, že nie je dobré, keď 12-ročný chlapec zažije žúr po skončení filmovania až do rána. Nič by sa nestalo, keby si na to počkal ešte pár rokov... Pri svojich deťoch chcem, aby mali zdravé detstvo a nech si vyberú až vtedy, keď príde vhodný čas."

Ak však u nich preváži rozhodnutie venovať sa umeniu, brániť im s manželkou nebudú. "Obaja sme herci, deti vyrastali v tomto prostredí a je to aj vidieť na ich vyjadrovaní. Stále sme sa snažili mať s nimi čo najužší kontakt. Nikdy by nám ani nenapadlo nechať ich celý deň na pestúnky. Koľko totiž energie a času do svojich detí vložíte, toľko sa vám vráti. Ja som im až do 12-teho roku čítal rozprávky! Teším sa z toho, že obaja sú hudobne nadaní. Lajko je celý ja, takže na ňom vidím, aký som bol ja kedysi lenivý. (Smiech.) Keď som pobadal, že ho baví gitara, rozhodol som sa, že ho v tom maximálne podporíme, aby vytrval. Lenže v Španielsku by som sa nevedel zaručiť, že ho prihlásim k niekomu do kurzu a každý trebárs utorok ho tam odvediem na daný čas. Na Slovensku školstvo funguje inak, takže tu to bude jednoduchšie. Som rád, že môj príchod na Slovensko sa takto vykryštalizoval. Zdá sa, že to prinesie mnoho výhod..."

Naspäť na Slovensko ho teda priviali pracovné ponuky, no aj tých by mohlo byť milión, no ak by sa nedali zladiť s rodinou, nešiel by do toho. "Ponúk na skvelé filmy môže byť mnoho. Ale rodinu mám len jednu. Som im vďačný, že mi nikdy v ničom nebránili a dokázali pochopiť, že tato musí isť na celé mesiace preč, pretože nakrúca filmy a robí to rád. Uvedomujem si však, že z mojej strany je to sebecké. Mne ľudia tlieskajú, ale čo z toho má moja rodina? Sadneme si večer k stolu a opýtam sa synov, či im môžem z toho potlesku ešte naložiť na tanier? Ja som z úspechu v divadle či filme najedený, mám to rád, ale na svete sú aj dôležitejšie veci."

Dátum narodenia: 1. jún 1965

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: ženatý, dvaja synovia

Relax: rodina

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári