Vláda novelizuje osem zákonov, aby pomohla ľuďom, ale aj firmám prežiť hospodársku krízu s čo najmenšou ujmou
BRATISLAVA. Už o necelý mesiac by sme mali pocítiť, ako budú v praxi fungovať opatrenia z troch protikrízových balíčkov. S tým prvým prišla vláda už vlani v novembri, bol však príliš všeobecný. Do konkrétnych opatrení ho preto rozpracúvala postupne. Sociálne opatrenia na podporu zamestnanosti prijal vládny kabinet začiatkom februára v druhom balíku. Tretí protikrízový balíček zameraný najmä na dane a na zlepšenie finančných tokov vo firmách vláda prijala v pondelok na mimoriadnom rokovaní. To inicioval premiér, aby zákony mohli poslanci schváliť v skrátenom legislatívnom konaní tento mesiac. Väčšina opatrení by mala totiž začať pomáhať v boji proti kríze už od marca. Platiť by mali do konca roka 2010. Ministerstvo financií doteraz nevyčíslilo, koľko by všetky navrhnuté opatrenia stáli štát. Pôvodne premiér hovoril o 10-miliardovom balíčku (332 miliónov eur). Podľa doteraz zverejnených odhadov by to malo stáť rozpočet verejných financií iba v tomto roku podstatne viac. Podľa opozičného zástupcu v Rade pre hospodársku krízu Vladimíra Tvarošku, ak opatrenia budú príliš drahé, "zaplatia" to samosprávy. Dostanú totiž menej z výberu z daní z príjmov zamestnancov a živnostníkov. Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál včera odmietol, že by výdavky na protikrízové opatrenia mali ísť na úkor zvýšenia deficitu verejných financií. Konkrétne čísla by mal predložiť rezort rade pre krízu dnes.
Marcová výplata poteší
Viac peňazí by opatrenia mali priniesť zamestnancom. Už v apríli by väčšina z takmer 2,5 milióna pracujúcich mala dostať na účet o 9,36 eura (282 korún) viac ako doteraz. Vláda totiž rozhodla o zvýšení nezdaniteľnej časti hrubej mzdy. Tým, ktorí zarábajú približne toľko, koľko je minimálna mzda (295,5 eura, teda 8900 korún) a nemôžu naplno využiť nezdaniteľné minimum, vláda pridá ešte necelé dve stovky korún mesačne. Spolu by si tak mali nízkopríjmoví zamestnanci prilepšiť mesačne o 15,27 eura (460 korún). Vláda chce motivovať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie, aby začali podnikať. Ak budú aspoň tri mesiace nezamestnaní a založia si živnosť, bude za nich platiť niekoľko mesiacov odvody. To sa veľmi nepáči už existujúcim živnostníkom. Premiér sa s ich zástupcami preto včera dohodol, že vláda bude hľadať riešenie aj pre nich. "Budeme sa musieť pozrieť na to, či nevieme prijať obdobu toho, čo sme prijali v prípade zamestnancov. Za tých bude štát platiť počas obdobia 60 dní odvody, ak pôjdu na 60-percentnú mzdu domov," povedal Fico. Premiér včera pripustil, že odvody nemusia byť nadviazané na minimálnu mzdu. "Súhlasím s tým, že nie je dobré, ak zvyšovanie minimálnej mzdy, na ktorom nám záleží, komplikovalo situáciu ľuďom, ktorí s tým nemajú nič spoločné. Možno je vhodný čas sa k tomu vrátiť," reagoval premiér na požiadavku živnostníkov odpojiť výpočty odvodov od minimálnej mzdy.
Vláda v spolupráci s odborníkmi postupne dopĺňa balíčky opatrení. Je teda možné, že v najbližších dňoch navrhne ďalšie možnosti riešenia krízy.
Nespokojnosť z praxe
Nižšie dane vďaka možnosti odpisovania drahšieho hnuteľného a nehnuteľného majetku by mali platiť aj podnikatelia. Napriek pozitívnym správam však ľudia z praxe poukazujú na to, že navrhnuté opatrenia im môžu aj uškodiť. "Posunutie predkladania daňového priznania právnických osôb z konca marca na koniec júna 2009 má úplne negatívny reálny dosah na celú podnikateľskú sféru," povedal Pavel Vilém, generálny riaditeľ firmy Slovpump-Trade zo Závadky nad Hronom. Podnikatelia napríklad vo svojich podnikateľských zámeroch počítali s tým, že im štát vráti preplatky na dani už na jar. Posunutím podávania daňových priznaní ich však dostanú o niekoľko mesiacov neskôr. Výsledkom bude, že podnikateľom vláda, napriek svojim snahám, zadrží časť finančných prostriedkov.
Anketa
Aké opatrenia vám v prijatých balíčkoch chýbajú?
Juraj Karpiš, analytik INESS
"Znižovanie odvodov. Na rozdiel od PPP projektov by okamžite poskytlo zdroje podnikom, pomohlo by aj najslabšie plateným pracujúcim, na ktorých balíčky zabúdajú. Chýba mi zníženie či odstránenie minimálnej mzdy, ktorú si dnes nemôžeme dovoliť."
Eugen Jurzyca, riaditeľ INEKO
"Zefektívnenie sociálnej siete. Ústavný zákon o pokrízovej konsolidácii verejných financií. Alternatívny rozpočet verejných financií pre prípad recesie. Záväzok vlády neútočiť na podnikateľov, ani na zahraničných. Zahraničný kapitál a dopyt nenahradíme domácim, ani keby sme sa zadlžili na sto rokov. Zverejnenie zmlúv s víťazmi tendrov. Evidentná tendencia vytvárania skrytých deficitov je pre budúcnosť Slovenska smrteľne nebezpečná. Zníženie odvodov, napríklad zavedením minima oslobodeného od platenia odvodov, podobne ako funguje nezdaniteľné minimum."
Jozef Špirko, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
"V záujme udržania zamestnanosti a konkurencieschopnosti podnikov treba znížiť odvodové zaťaženie a spružniť trh práce zlepšením Zákonníka práce."
Peter Masár, prezident Slovenského živnostenského zväzu
"Zvýšenie hranice pre povinnú registráciu podnikateľa ako platcu DPH k úrovni z minulého roka. Živnostníkov treba podporiť plošným znížením odvodov, napríklad počas nasledujúcich dvoch rokov. Oddeliť platenie odvodov od minimálnej mzdy a nadviazať ho na životné minimum či priemernú mzdu."
Autor: kr&mo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
