Korzár logo Korzár Košice
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

ROZHOVOR - Dalibor Janda: "Na určité veci si nezvyknem"

SPEVÁK UŽ VIE, ŽE ŽIVOT JE AJ O ZÁVISTI A SMOLEV minulosti veľký rebel, dnes umiernený, no stále originálny český spevák so špecifickým chrapľavým

SPEVÁK UŽ VIE, ŽE ŽIVOT JE AJ O ZÁVISTI A SMOLE

V minulosti veľký rebel, dnes umiernený, no stále originálny český spevák so špecifickým chrapľavým hlasom. Po trinástich rokoch sa vrátil na koncertné pódiá s kapelou, žije pre hudbu, svoje záľuby a pre ženy. Práve pre ne vždy robil muziku. Pred piatimi rokmi mu tragicky zomrel syn skokom z mosta, čo v ňom zanechalo hlbokú citovú ranu. Po čase sa s tým naučil žiť a túži po jednom - vychutnávať si hudbu a koncerty s dcérou. Dalibor Janda.

Minulý rok ste absolvovali turné nielen po Čechách, ale aj po Slovensku. Máte nejaký špeciálny dôvod, prečo ste polovicu koncertov rozhodili aj u nás?

Skryť Vypnúť reklamu

- Slovensko mám rád, ľudia tu boli vždy ku mne akýsi milší. Cítim sa tu viac doma ako v Čechách, tam je to už o samých cudzincoch.

S kapelou ste sa vybrali hrať po dlhých trinástich rokoch. Prečo taká dlhá pauza?

- Dali sme dokopy staronovú skupinu Prototyp. V 96-tom sme kapelu rozpustili a jazdil som len unplugged s gitaristom ako hosť na rôzne akcie, párty a firemné večierky podnikateľov, ktorí si myslia, že na to majú. Teraz je to dosť moderné. Cítil som, že je to tak lepšie.

Prečo?

- S kapelou sme odohrali tisíce koncertov, bolo to hektické. Potom prišla iná doba. Ľudia začali chodiť na koncertné predstavenia, ktoré boli skôr hovorené a sťažovacie. Každý, kto nebol úspešný, to zvalil na minulý režim a neuvedomovali si, že je to tiež o pesničkách. Ľudia si však postupne uvedomili, že to, čo mali kedysi, im veľmi prirástlo k srdcu a ja som rád, že ma vrátili späť. Som šokovaný, koľko mladých ľudí si teraz príde pozrieť náš koncert, páčia sa im skladby a spievajú si ich s nami.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevadí vám, že aj teraz nemôžete odohrať koncert bez toho, aby nezazneli chornicky známe hity ako Hurikán alebo Tisíckrát? Hráte ich ešte rád?

- Človek musí mať rád, čo je jeho. Ja sa nechválim cudzím perím. Mojou zásadou je, aby som zanechal v divákoch to, čo je moje. Hurikán je Dalibor Janda, tak to vždy bolo a tak to je. Keby som mal hrať napríklad niečo od Toma Johnesa, nebolo by to z môjho srdiečka. Preto ani nemám rád revival kapely. Paradoxom je, že tie sa teraz ťahajú na pódiá.

Aj vy vraj máte v Čechách revival kapely...

- Áno, viem o troch. Je to smiešne, kým ja ešte spievam. Pripadá mi čudné, keď si oblečú na seba niečo, čo nosím ja a chcú sa mi podobať. Navyše, organizátori koncertov mnohokrát podvedú ľudí tým, že zorganizujú "môj" koncert prostredníctvom revival skupiny. Starší ľudia ani nevedia, čo slovo revival znamená, prídu na koncert v domnienke, že ide o originál a potom sú sklamaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Viete, koľko koncertov ste za svoju kariéru odohrali?

- Okolo štyroch tisíc.

Pamätáte si svoje absolútne prvé turné?

- Bolo to v roku 1983. Bolo také, že prišlo 15-20 ľudí a hovorili sme si: Bože, to dopadne, asi s tým všetkým budeme musieť praštiť. Nevzdali sme sa však a robili sme ďalšie pesničky, ktoré sa chytali a hrali sa.

Čím myslíte, že ste ľudí zaujali?

- Ani dnes to nefunguje tak, že úspech má ten, kto len perfektne spieva. Ide aj o to, že spevák musí mať premakaný imidž, musí niečim zaujať, niečim provokovať, musí mať charizmu. Nesmie byť podobný nikomu, musí byť samorast a sám sebou. Ja som možno zaujal tým, že som nebol ani Gott ani Neckář ani Matuška, alebo tí, ktorí boli v tej dobe slávni. Bol som iný, vyzeral som inak, bol som malý, tlstý...

A provokovali ste čím?

- Dovolil som si chodiť neoholený, čo sa v tej dobe veľmi nesmelo. Odmietal som chodiť na promo akcie v kravate a saku, vždy som chodil vo károvanej flanelovej košeli. Keď som bol slávny, populárny a ocenený Zlatým Slávikom, nepozývali ma preto ani spievať na Pražský hrad spievať vtedajším papalášom. Vnímal som to ako výhodu. No a potom som si narobil veľa nepríjemností tým, že som si skladal vlastné pesničky a mal som vlastného textára. Všetci ostatní mi ponúkali svoje texty a ja som ich odmietal a tým som si všetkých pohneval. U nás sa ani teraz veľmi nenosí, keď niekomu poviete niečo na rovinu.

Kedy naposledy ste niekomu na rovinu povedali, čo si o ňom myslíte?

- Ja to hovorím vždy. Bavím sa, keď nejakej speváčke poviem, že má krivé nohy a ona to nevstrebe. Veď, čo sa o mne ľudia narozprávali, že som malý a taký a onaký... Keď som začínal, tak mi povedal Petr Hanich, ktorý objavil Lucku Bílú, že: Pozri sa na seba ako vyzeráš, kde ty chceš spievať? Si zarastený, nízky a celkovo... A ja som sa len smial.

Kedysi ste boli iný, provokatívny, samorast. Ako by ste sa opísali dnes?

- Myslím, že som sa trochu ukľudnil, zistil som, o čom ten život je.

A o čom teda váš život je?

- Mám za sebou už špičku kariéry, ktorú som si udržiaval slušné roky. Zistil som, že to nie je už len o sláve a popularite, ale aj o závisti. Úspech vám nikto neodpustí. Vezmite si, koľko ľudí muselo byť kvôli Karlovi Gottovi vždy druhí. My v Čechách sme boli iba traja, ktorí mu toho Zlatého Slávika zobrali - Matuška, ja a Hulka. To ste mali vidieť tých rečí a pohľadov.

Dotýka sa vás, keď vidíte, že vás ľudia a kolegovia "nemusia"?

- Nikto to nepovie nikdy priamo, všetci si len šuškajú. Potom to vypáli v nejakom povrchnom programe ako skvelá reportáž. Keď vidím tie relácie, v ktorých sa hovorí o "celebritách", je mi nanič. Som taký rád, že tam nechodím. Oni ma aj volajú, ale ja to odmietam. Je to strašne povrchné, keď sa niekto načančá a oblečie a za pár týždňov je už na dne a kamery ho snímajú... To mi ozaj netreba. Mám veľa svojich záľub a bavím sa muzikou.

Tak spomeňte aspoň zopár svojich najväčších záľub.

- O mne je známe, že som vášnivý záhradkár. Mám ryby a zbieram sochy panovníkov a cisárov, ktorí nám vládli. Zbieral som aj motýľov, no teraz mi to už čas ani príroda nedovoľujú. Baví ma jar a jeseň. Relaxujem aj ďalšími rôznymi spôsobmi, ale o tých sa verejne nehovorí :)

Aby ste mohli relaxovať týmito spôsobmi, pomohli ste si aj tou zbierkou motýľov? Väčšina mužov totiž zvykne lákať ženy na zbierku motýľov...

- Jedna fanynka sa dokonca odvážila a vybrala sa raz ku mne, postavila sa do dverí a povedala: Chcem vidieť tú zbierku motýľov! Tak som jej ich ukázal. A ona neverila, že sú skutočné.

Máte 55 rokov, nie je to síce vek, kedy už treba bilancovať, ale predsa len, bilancujete?

- To je blbý vek. Netreba na ňom ani nič oslavovať a už vôbec ma neteší, ale treba ísť ďalej. Na určité veci si ale nezvyknem.

Na aké?

- Že už napríklad nepôjdem do zahraničia, lebo som to už prešvihol.

Aké máte ešte plány a sny?

- Nie som materialista. Netúžim po hmotných veciach. Dlho som zbieral mnoho vecí, mal som veľa záľub, ktoré boli pre mňa dôležité. A zbieral som aj ženy :) V podstate som robil hudbu vždy pre dievčatá.

Koľko žien ste nazbierali?

- Nedá sa to spočítať :) Ale dlho som bol sám, ženil som sa až v tridsiatke a stále si myslím, že som mal ešte počkať.

Ľutujete?

- Nie, neľutujem, ale ideálne je, keď sa chlap žení v kristovych rokoch. Vtedy už vie, čo od života chce. Do tridsiatky ani nie je pripravený na rodinu a keď má deti, vôbec nevie, čo mu doma vyrastá. Ja som si môjho syna, ktorý už nie je medzi nami, veľmi neužil, lebo bol vždy s mamkou a ja som chodil po svete. Úplne inak som už vnímal dcéru, ktorá prišla neskôr.

Ako vnímate synovu smrť s odstupom času niekoľkých rokov?

- No... Na jednej strane ma to už prechádza - mal som donedávna v sebe veľkú zlosť na to, čo nám urobil. Najhoršie je vôbec o dieťa prísť a za tým je hrozné dívať sa mu do hrobu. Čisto ješiťácky, prišlo mi ľúto, že som prišiel o potomka, ďalší Janda už nebude. S mojou ženou už to nejde. Život je bohužiaľ aj taký.

Nebadali ste vtedy na synovi, žeby bol nešťastný?

- Bol sám, mal 21 rokov, no vždy chcel bývať sám. Problémy nejaké mal a kým to boli finančné, pomohli sme mu. No nechcel sa nám zverovať, potom to nezvládol. Alebo v tom bola nejaká zranená láska, to už teraz nedoriešime...

Je vám po rokoch už lepšie?

- Zvykol som si. Musel som.

Kedy ste boli naposledy úplne radostný? Dá sa vôbec prežívať pozitívne pocity naplno po takej obrovskej traume?

- Som šťastný, keď je koncert vypredaný, keď je dobré počasie, keď dojdem z koncertu autom domov. A nie som šťastný, keď sledujem politiku, nie len našu, ale aj americkú.

Čo chystáte najbližšie?

- Dokončím CD, kde bude spievať aj moja dcéra. Zložila si naň dve vlastné pesničky, na ktoré sme ja i ona patrične hrdí.

Zuzana PANCISYNOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 26 816
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 057
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 257
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 993
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 694
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 508
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 293
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 596
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 490
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 578
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pritlačená župa odkryla odmeny. Priemerne 1 037 eur na úradníka

Otázky nestačili, zabral až slobodný prístup k informáciám.

Košický župan Rastislav Trnka.
POZNÁMKA

Prešľap župy s odmenami je nepochopiteľný

Odpoveď kraja bola všetko iné, len nie priesvitná a zrejmá.

Úrad Košického samosprávneho kraja.
Marián Pouchan oceňuje pomoc starostky Malej Lodiny Adriány Fečkovej.
Nástroj na plašenie kormoránov.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prokuratúra chystá oslabenie boja s extrémizmom, ktorý chcela vláda ako prioritu

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).
Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.

Zuzana Kepplová.
Do skúmavky treba pľuť minútu, aby bolo dosť slín na test. Netreba robiť výtery z nosa a hrdla.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop