Ak nemôže na východ cestovať on, vyberú sa jeho dievčatá za ním

Keď sa v marci 2007 stal 36-ročný námestník riaditeľa FNLP v Košiciach Richard Raši riaditeľom FNsP v Bratislave, bol to okrem iného dôkaz, že aj na východe pracujú v medicíne mladí a perspektívni odborníci. Hoci sa dlho v tejto funkcii neohrial, nebolo to preto, že by na ňu nestačil. Po vyše roku, začiatkom júna 2008, vymenil v kresle ministra zdravotníctva svojho predchodcu Ivana Valentoviča. Richard Raši sa tak po Alexandrovi Rezešovi stal po dlhej dobe prvým Košičanom, ktorý to dotiahol až do vlády. Začiatkom januára mal za sebou prvý polrok v novom pôsobisku. To bola príležitosť porozprávať sa s ním okrem iného aj o tom, čo všetko tejto udalosti predchádzalo.

R. Raši odštartoval svoju púť za vzdelaním na košickom Gymnázium na Šrobárovej ulici, kde maturoval v roku 1989. Na "výšku" to nemal ďaleko, iba na opačnú stranu ulice. Po šiestich rokoch s vyznamenaním promoval na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika. Keďže už počas štúdia inklinoval k chirurgickým odborom, bolo zrejmé, že nebude zubárom ani gynekológom. Svoju prax zasvätil chirurgii a z nej úrazovej chirurgii a ortopédii.

"Hneď po skončení lekárskej fakulty som nastúpil na Kliniku úrazovej chirurgie v Košiciach," spomína R. Raši na rok 1995. "Táto klinika bola od začiatku mojím snom a praxoval som tam už ako študent. Od druhého ročníka som si privyrábal ako sanitár, pomocná sestra, ošetrovateľ... Počas štúdia som sa teda päť rokov oboznamoval so zákulisím úrazovej chirurgie a po promócii som na kliniku nastúpil ako lekár." V roku 1998 získal prvú špecializačnú atestáciu v odbore chirurgia a v roku 2004 druhú atestáciu v úrazovej chirurgii. V tom istom roku ukončil štúdium Master of public health na SZU v Bratislave.

Od skalpela k peru

Samozrejme, v čase nástupu do prvého zamestnania MUDr. Raši nesníval či neuvažoval o tom, že niekedy v budúcnosti vymení skalpel za pero a biely plášť za oblek. Prvým odrazovým mostíkom bolo až v auguste 2004 vymenovanie za námestníka riaditeľa pre liečebno-preventívnu starostlivosť pre chirurgické odbory vo FNLP v Košiciach. O necelé tri roky nasledoval postup na riaditeľský post v Bratislave. V tom čase si mnohí kládli otázku, prečo si minister Ivan Valentovič vybral za šéfa najväčšej slovenskej nemocnice práve jeho. Možno zavážil aj fakt, že R. Raši nezískal skúsenosti iba v klasickej ambulancii. Niekoľko rokov pôsobil aj ako lekár hokejistov HC Košice či futbalistov MFK Košice. Staral sa aj o "boľačky" hokejovej reprezentácie do 20 rokov či členiek ženskej hokejovej reprezentácie Slovenska. Okrem toho absolvoval stáže vo Francúzsku, Švajčiarsku, v USA a vo Švédsku.

"Pravdepodobne zavážilo aj to, že už som mal skúsenosti z riadenia veľkej nemocnice, keďže košická FNLP je druhá najväčšia na Slovensku," uvažuje R. Raši. "Možno zavážila aj moja lekárska prax v spojení s manažérstvom. Manažovanie zdravotníckeho zariadenia totiž nie je jednoduché a predvídavý manažér využije tvorivý potenciál spolupracovníkov na to, aby realizoval všetky ciele, s ktorými do projektu riadenia vstupoval. Je to moja osobná skúsenosť, pri ktorej som sa presvedčil, že jedným zo základných predpokladov úspechu je kvalitný tím odborníkov, ich zanietenosť, kreativita a pracovitosť."

Prvé dni riaditeľovania v Bratislave boli podľa R. Rašiho až mimoriadne ťažké. Veď ich hneď na začiatku poznamenala štrajková pohotovosť zdravotníckych pracovníkov. Hoci by si možno niekto povedal, že nemal z čoho, počas prvého mesiaca v Bratislave schudol nový riaditeľ FNsP "vďaka" stresu šesť kíl. "Okamžite bolo treba riešiť prevádzkové problémy a zabezpečenie liekov i zdravotníckych pomôcok pre pacientov. Tiež bolo treba riešiť platové problémy a zabezpečovať bežnú prevádzku nemocnice. Nebolo to jednoduché, lebo vo FNsP sa jeden cez druhý prelínalo množstvo problémov. Bolo to obdobie krátko po zlúčení piatich nemocníc do jedného celku, bez potrebnej ekonomickej a logistickej analýzy, prepočtu dopadu, či napríklad informačnej prípravy. To všetko sprevádzalo moje manažérske začiatky, ale prioritou bolo poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacienta."

Samozrejme, nečakané odlúčenie manžela a otca pociťovala hlavne jeho rodina. Manželka Mária, ktorú spoznal na "výške" a ktorá sa venuje geriatrii i dve dcéry, 11-ročná Barborka a 9-ročná Aďka. "Pokiaľ mi to pracovné povinnosti dovolili, víkendy som sa vždy usiloval prežiť v spoločnosti mojej rodiny. Ale ak som nemohol na východ pricestovať ja, prišli za mnou moje dievčatá." V ostatných dňoch sa ale snaží stráviť v Košiciach každý víkend. Vlani, deň po Štedrom dni, sa totiž rodina pána ministra rozrástla o štvrtú "babu". Volá sa Romana a jej miery po pôrode boli 3,34 kg a 52 cm. Ako inak, hrdý otec pri jej príchode na svet nemohol chýbať...

Dlho nerozmýšľal...

Meno R. Rašiho sa v súvislosti s ministerským postom začalo po prvý raz spomínať asi týždeň pred jeho menovaním. Samozrejme, v médiách. "Táto ponuka ma prekvapila a prijal som ju ako možnosť, vstúpiť do novej problematiky," spomína na lanské leto. "Nie som fatalista, ale v tomto prípade sa tak trocha riadim heslom, že tento typ ponuky sa neodmieta, neprichádza náhodou a predovšetkým - neprichádza často. Je všeobecne známe, že som nebol aktívnym politikom, ale myslím si, že takú šancu bolo treba prijať. Veľmi si vážim, že mi bola zverená práve takáto dôležitá úloha." A prečo Róbert Fico oslovil s ponukou práve jeho? "S premiérom som sa dovtedy nepoznal. A prečo ma oslovil? Verím, že ho presvedčili najmä moje skúsenosti s manažovaním nemocnice a možno aj fakt, že ´napĺňam´ dvojkombináciu: lekár - manažér."

Nad odpoveďou "áno" alebo "nie" vraj dlho nerozmýšľal. Na ponuku bolo treba odpovedať veľmi rýchlo. "V mojom prípade išlo o rozhodnutie počas niekoľkých hodín. Samozrejme, o definitívnom kroku som diskutoval s manželkou. Keďže som aj dovtedy pracoval v Bratislave, miesto práce sa nemenilo a rodina si na moje dochádzanie pomaly zvykla. Takže z hľadiska bežného fungovania našej rodiny sme to nechápali ako výraznú zmenu." A to ani napriek tomu, že čakali tretí prírastok. Samozrejme, brali to do úvahy, ale povedali si, že v konečnom dôsledku sa aj tak nič nemení.

Prvé dni a týždne na novom poste boli rýchle a najmä pracovné. Od rána do večera to boli pre ministra R. Rašiho samé nové veci, nový systém, nové problémy. V tomto prípade nešlo iba o manažment, ale aj o legislatívu, národné projekty a o riešenie problémov nie len jedného sektora v zdravotníctve, ale celého rezortu. "Najľahšie sa mi zžívalo s tým, čo dokonale poznám a to sú problémy nemocníc a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Novou bola pre mňa legislatíva. A čo bolo a je pre mňa úplné nové stále, je záujem médií..."

Bežný pracovný deň ministra zdravotníctva sa začína už o 6.30. Ak nezasadá vláda, parlament alebo nie sú výjazdové rokovania po Slovensku, R. Raši je na ministerstve a pracuje dovtedy, kým potrebujem. "V priemere som na úrade do 19. hodiny. Po práci mám dve možnosti. Ak sa mi podarí, idem si zacvičiť. Ak nie, znamená to, že mám ďalšie pracovné stretnutia. Spávať chodím okolo desiatej." A ako vyzerá ten menej bežný deň? "Neobvyklý deň je vtedy, keď zasadá parlament. Vtedy väčšinu času strávim tam. Neobvyklými dňami, a tie mám najradšej, sú aj také, kedy môžem podporiť dobré projekty. Napríklad mesiac boja proti rakovine pľúc alebo onko-výchovy na školách, ktoré zriadila Liga proti rakovine." Veľmi sa teší, keď sa podarí zaobstarať nové prístroje pre nemocnice alebo sa niekde otvorí nové oddelenie.

"Priznám sa, že o pôsobení vo vrcholovej politike som ako študent vôbec neuvažoval. Nerozmýšľal som o nej ani ako začínajúci lekár, námestník riaditeľa, či riaditeľ nemocnice." časy sa však menia a s nimi aj poslanie a priority. "Moje pôsobenie vo funkcii ministra vnímam predovšetkým ako výzvu. Samozrejme, že sa usilujem v prvom rade naplniť očakávania občanov pacientov, ale aj zdravotníckych pracovníkov. Myslím si, že každý, kto nastupuje do takejto funkcie, má určité ambície a mojím cieľom je naplniť ich. Na druhej strane si veľmi dobre uvedomujem, že je to náročná a neľahká úloha. Prioritou je však kvalitná starostlivosť o pacienta."

Stratil súkromie

Ako už R. Raši spomenul, počas pracovného týždňa si vo voľnom čase rád zájde do fitnes centra, ak má povinností veľa, tak musí ísť ráno. Cez víkendy je to skoro pravidelne. Ak má sparing partnera, ide si zahrať aj squash. "No nehrám ho profesionálne. Je to pre mňa hlavne spôsob relaxu a uvoľnenia sa po náročnej práci. Na iné záľuby mi veľa času neostáva. Knihy nestíham vôbec. Ak mám čas na čítanie, tak sú to spravidla vždy ďalšie odborné veci, materiály a pripravované zákony." Keď sú ako rodina spolu, zájdu si do kina. Pravidelne chodia aj na víkendové prechádzky do lesa.

Stáva sa, že vysoká funkcia jedného alebo oboch rodičov negatívne poznačí ich deti a tie to dávajú patrične najavo. V prípade R. Rašiho to našťastie neplatí. "Tej najmladšej je to úplne jedno. Zatiaľ sa ešte nevyjadrila," smeje sa otec malej Romanky. "Ale napriek tomu, že som minister, myslím si, že Aďka i Barborka to berú úplne normálne. Život mojich starších dcér je nezmenený. Spolu s tou najmenšou i s manželkou sa snažíme fungovať ako normálna rodina."

Čím vyššie sa človek dostane, tým väčší záujem zo strany tlače, rozhlasu i televízie pociťuje. Výnimkou nie je ani R. Raši. "Snažím sa s každým komunikovať a médiám sa nevyhýbam. Ale fakt je aj ten, že funkcia ministra prináša, žiaľ, aj stratu akéhokoľvek súkromia." Našťastie, bulvár si ho zatiaľ nevšíma a na titulných stranách sa jeho fotka ešte neobjavila. "Určite nie som celebrita. Dúfam, že ani do budúcnosti nebudem dávať bulváru podnety, aby si ma začal všímať..."

Práve v médiách sa však objavila informácia, že R. Raši uvažuje vymeniť svoj byt v Košiciach za rodinný dom. "Áno, je to pravda," potvrdil, no zároveň vyvrátil fámy, že by to malo byť na západnom Slovensku. "Keďže sa nám rodina rozrastá, uvažujeme o stavbe domu a bude to s najväčšou pravdepodobnosťou v Košiciach." Sťahovanie celej rodiny do Bratislavy teda nehrozí. "Určite nie. Som Košičan a viem, že aj keby som bol dlhé roky mimo rodného mesta, starobu určite strávim v Košiciach."

Kým na poste riaditeľa FNsP mohol R. Raši teoreticky zotrvať až po odchod do dôchodku, dĺžku ministerského pôsobenia nekompromisne ohraničujú parlamentné voľby. Vedel by si však predstaviť alternatívu, že by túto funkciu "potiahol" aj dlhšie? "Tým, že sa v posledných rokoch moj profesijný život viac krát výrazne zmenil, sa už neodvážim pozerať do budúcnosti. Žijem skôr prítomnosťou." No ak by jeho pôsobenie vo vláde predsa len skončilo, o ďalšom pôsobení už predstavu má. "Pravdepodobne by som sa vrátil k úrazovej chirurgii. Samozrejme, v Košiciach..."

Róbert BEJDA

Autor: Tretí rozsudok "odklepili"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári