Eliott s ňou musí na každé preteky,

lebo bez plyšákov by to neprežila

V rukách držala najväčšiu bombu európskeho šampionátu krasokorčuliarov v Helsinkách. Už len škrtnúť zápalkou, a priložiť ju k zápalnej šnúre... Po krátkom programe figurovalo meno slovenskej tínedžerky Ivany Reitmayerovej vo Fínmi ostro sledovanej kategórii na 6. priečke celkového poradia. V ére našej samostatnosti sa ešte nestalo, aby slovenský krasokorčuliar nastupoval na voľnú jazdu v poslednom bloku finálového večera, medzi elitnou šesticou pretekárov...

Ivana už odmietla znovu sa podeliť o ľadové zrkadlo s nervozitou, od ktorej sa dalo očakávať, že sa novicke na majstrovstvách Európy bude pliesť medzi korčule. Košická rodáčka svoju veľkú medzinárodnú premiéru, až na nezdar pri trojitom tulupe v kombinácii, s prehľadom ustála. Po jej vystúpení bolo síce jasné, že si svoju pozíciu po polovici súťaže neudrží, ale aj konečné 11. miesto je pre novú majsterku Slovenska a 16-ročný objav sezóny mimoriadny úspech.

S mamkou Ivetou, ktorá ju (i o rok mladšieho brata Petra) trénuje, mali pred "kraťasom" v helsinskej Hartwall Aréne jediný cieľ, prebojovať sa do 24-členného sobotňajšieho finále. "To bolo pre mňa prvoradé. No keď som bola pred finále šiesta, dúfala som, že sa mi podarí udržať sa v prvej desiatke. Aj keď to napokon nevyšlo, lebo v tejto sezóne som mala už aj lepšiu voľnú jazdu, určite nie som sklamaná. Veď to bola pre mňa prvá Európa v živote, a na takých veľkých pretekoch sú úplne iné podmienky ako na ostatných súťažiach. Nie som zvyknutá jazdiť v takom teple, aké panovalo v helsinskej hale, čo sa prejavilo hlavne na mojej kondičke. I preto som si už netrúfla na toho axla. Šesť bodov som však stratila už pri trojitom tulupe, ktorý som nezvládla v kombinácii." Napriek chybičkám, ktoré sa nedali prehliadnuť, rozhodcovský zbor sa dopracoval k rezultátu, ktorý znamenal výrazné zlepšenie jej osobného rekordu na 130,20 bodov.

"Všetky majú trému pred svojím vystúpením," vraví mama, ktorá prešľapovala pri rozkorčuľovávaní dcéry za mantinelom. "Aj Ivanka bola veľmi, veľmi nervózna. Ale najmä pred krátkym programom. Keď však vyšla na ľad, videla som na nej, že tréma opadla, a ona sa už koncentrovala iba na to, aby to zajazdila čo najlepšie. Ten krátky program bol najlepší v sezóne, aj keď, ako trénerka, musím povedať, že sa dá ísť aj lepšie. Spokojná som, napriek chybičkám, aj s voľnou jazdou, aj keď, v porovnaní so špičkovými pretekármi nemala až taký vysoký level."

Nečudo, že pred takým početným publikom, ktoré zaplnilo Hartwall Arénu najmä kvôli svojím krehkým kráskam Laure, Susanne a Kiire, sa každej ich súperke roztriasli trošku kolená. "V Sofii a Oberstdorfe, kde Ivanka štartovala na juniorských majstrovstvách sveta, veľké haly neboli. Až vlani v Göteborgu, na svetovom šampionáte dospelých, mala príležitosť predviesť sa pred väčšou diváckou kulisou. Ale ráno o deviatej, keď nastupovala na svoj krátky program, bola hala prázdna. Žiadni diváci, iba televízne kamery, a ona. To jej celkom vyhovovalo."

V helsinskej aréne bolo v posledný finálový deň tak plno, že sa nedalo dýchať. I keď hľadisko bolo sfarbené do modro-biela, Ivanu potešilo, že tam zočila aj zopár slovenských vlajok. "Zaregistrovala som asi tri. Ale vedela som, že najviac fanúšikov na mňa pozerá doma, pred televízorom. Vari najviac mi držal palce mladší brat Peter, ktorý s nami do Helsínk nešiel, lebo musel doma trénovať, ale určite to so mnou prežívala celá rodina, nielen v Košiciach, v Prešove, ale aj v Anglicku, kde mám dve sestry. Tam som mala asi aj najväčší fanklub, boli to krasokorčuliari z klubu Kynes, s ktorými som trénovala."

Aj keď Fíni v prípade mladej Slovenky tradičnými plyšákmi trochu šetrili, predsa sa domov nevracala naprázdno. "Zopár ich na ľade pristálo. Poteší ma každý, pretože plyšáky sú moja srdcová záležitosť. Bez nich naozaj neviem prežiť. Na súťaže so mnou chodia dvaja, hnedý levík Eliott, ktorého som dostala od našej rozhodkyne, pani Domanskej, po pretekoch Grand Prix, a bezmenný medvedík, ktorého mi dala kamarátka. Ten so mnou spáva v posteli. Eliotta mám zas vždy na stolíku. On nesmie chýbať na žiadnom mojom vystúpení, a počas jazdy sa oňho stará mamka. Nedám naňho dopustiť, lebo zatiaľ mi prináša šťastie," vraví talentovaná Slovenka, ktorej najväčším hobby je vraj plávanie a angličtina. "Už mi ide celkom v pohode, najmä preto, že sme bývali v Anglicku. Stále mám však čo zlepšovať, ale musím prezradiť skôr na mamku, že by jej nezaškodilo trošku viac sa v angličtine zdokonaliť..."

Ivana už nemá problém pokecať si so súperkami, keď sa zídu na súťaži. Ale drby vraj nevynáša. "Aj tak nikto nikdy nevie, kto s kým chodí, a tak... Takéto veci však ostávajú medzi pretekármi. No môžem povedať, že v prípade Tomáša Vernera a Caroliny Kostnerovej, že spolu chodia, ide iba o klebetu, oni sú len dobrí kamaráti. Naozaj," smeje sa Ivana.

Ona má super vzťah s o rok mladším bráškom Petrom, ktorý ešte nemal príležitosť predviesť sa na medzinárodnej scéne medzi dospelými. "Vychádzame dosť dobre. Veď aj musíme, lebo väčšinou spolu trénujeme, a sme spolu vlastne každý deň. Inak by to ani nešlo. Pravda, voľakedy sme sa aj trochu pohašterili, ale dnes už na to len spomíname." Brat jej pomáha aj s hudbou pri výbere na novú sezónu. "Vždy má na výber veľa skladieb, ktoré sa hodia aj mne. On vyberá, a my ten výber len zužujeme." Jemu sa páčila aj ´Nostalgia by Yanni´, ktorá je hlavným motívom Ivaninej voľnej. "Spočiatku chcel na ňu jazdiť on, ale napokon sme usúdili, že viac bude sedieť mne," vraví kmeňová pretekárka ŠKP Bratislava, ktorá obdivuje Japonku Asadovú i jednu zo svojich európskych súperiek, čerstvú šampiónku z Helsínk Lauru Lepistöovú.

S oboma sa čochvíľa opäť stretne, na ľade Staples Centra v Los Angeles, kde sa uskutočnia tohtoročné majstrovstvá sveta. "Nebude ľahké zopakovať podobný výsledok, aký som dosiahla v Helsinkách, pretože tam bude veľmi veľa dobrých pretekárok. Bude to nabitá súťaž, pretože svetový šampionát v USA je zároveň kvalifikáciou na olympijské hry vo Vancouveri."

Najviac im dal Island

Jej mamke nevadí, že ten ich helsinský úspech si chceme tiež tak trochu privlastniť. Ivana sa totiž narodila v Košiciach, a tu sa učila aj abecedu krasokorčuľovania. Ona mala sedem rokov, a Peter šesť, keď ich mama, trénerka, dostala ponuku z Islandu... "Vždy som chcela byť trénerkou, ale keďže som hrala na akordeóne, prednosť dostalo košické konzervatórium. No už počas štúdia som si urobila aj trénerskú triedu, a začala som trénovať v košickom oddieli," vraví pani Iveta Reitmayerová. "Mala som tam veľmi šikovné deti, či už to bol Karol Gornaľ, Michal Lajtár, Martinka Kotradyová alebo Kristínka Klemová. Rada na nich spomínam. Ale ponuku z Islandu, aby som si tam vyskúšala trénerstvo, som nemohla odmietnuť. Dostala som sa tam vďaka slovenským hokejistom. Mestečko na severe Islandu, Akureyri, bolo nádherné, vládol tam neuveriteľný pokoj, pohoda. Potrebovali trénerskú pomoc, pretože ich deti neboli veľmi zdatné. Mali sme ich stopäťdesiat. O peknú, drevom obloženú a vykurovanú halu, sme sa delili s hokejistami a curlingom, ale vo všetkom nám tam vychádzali v ústrety. Myslím, že aj deťom dal dvojročný pobyt na Islande po krasokorčuliarskej stránke určite najviac."

Ich talent sa mohol rozvíjať aj po návrate z ostrova gejzírov, pretože prišla pozvánka z Anglicka. "Ruský tréner Burejko mi ponúkol miesto hosťujúcej trénerky na škole v Coventry, kde bol riaditeľom. Dlho som nerozmýšľala, veď Anglicko je bližšie ako Island, nič sa mi nestane, keď to vyskúšam. Pravdu povediac, deťom sa tam vôbec nepáčilo, prostredie bolo nevľúdnejšie, aj ten zimný štadión bol celkom iný ako v Akureyri, starý, ošumelý. Ale ľudia boli veľmi milí." Na Slovensko sa vrátili vlani v auguste. "Ale opäť nás tam pozývajú na sústredenie, a ponuku máme aj z Islandu..."

Momentálne trénujú väčšiu časť roka doma na Slovensku, útočisko hľadajú na zimákoch v Bratislave, Trnave či Piešťanoch, ale keď to financie dovolia, nejaký čas si užívajú tréningový luxus i v nemeckom Oberstdorfe. Pravda, je to dosť drahé, ale keď chcú ísť výkonnostne hore, inej cesty niet, trénovať iba doma nestačí. "Oberstdorf je vždy plný špičkových pretekárov i trénerov. No chodievame aj k trénerovi Kudrjavcevovi do Švajčiarska, pomáha nám aj náš vlastný kemp, ktorý mávame v Piešťanoch."

Pani Iveta je na obe svoje korčuliarske ratolesti zatiaľ sama. Aj keď Ivana i Peter už dali o sebe vedieť aj na medzinárodnom ľade, osobnosti trénerského remesla sa zatiaľ príliš netrhajú, že by ich vzali pod svoje krídla. "Neviem o tom, že by nejaký známy zahraničný tréner mal záujem potrénovať moje deti. Keď sme boli v Oberstdorfe, Lambielov tréner Peter Grütter povedal, že sa mu veľmi páčia, ale neponúkol sa, že ich bude trénovať. Nevidím veľmi reálne, že by prešli pod iného trénera, ale priznávam, že by som veľmi rada s nejakou trénerskou osobnosťou spolupracovala."

Iveta Reitmayerová sa nestotožňuje s názorom, že Ivana je objav tejto krasokorčuliarskej sezóny. "Pretože aj v predošlých už dosahovala veľmi pekné výsledky. Myslím, že aj 15. miesto na vlaňajších majstrovstvách sveta juniorov môžeme považovať za úspech. To, že sa jej na majstrovstvách sveta dospelých v Göteborgu nepodarilo postúpiť do finále, možno pripísať tomu, že krátky program začínala hneď v prvej rozjazdke, čo je pre pretekára vždy veľká nevýhoda. Veľmi šikovný je aj Peter, o čom svedčí aj jeho šieste miesto na pretekoch juniorskej Grand Prix, pričom v juniorskej kategórii jazdí iba prvý rok."

Ivana bola v dvoch pretekoch Grand Prix juniorov, na ktorých mohla počas tejto sezóny štartovať, na šiestom a deviatom mieste. Domáci majstrovský titul, víťazstvo na Memoriáli Ondreja Nepelu, a prirodzene i nečakaný úspech na helsinskom ľade, jej zaručili miestenku i na marcový svetový šampionát v Los Angeles. Spolu s mamkou poletia cez Atlantik prvý raz v živote. "Samozrejme, že sa na tú cestu i majstrovstvá sveta veľmi tešíme. Poletíme tam s jedinou túžbou, aby sa Ivanka dostala do finále. S tým by sme boli obe spokojné," zostáva Iveta Reitmayerová aj po Helsinkách pri zemi. Či skôr pri ľade, bez ktorého si čoraz známejšia rodinka život už ani nevie predstaviť.

Bohuš MATIA

Autor: Najmladší bude desaťročný

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári