Keď vyfúkol oheň po prvý raz, obhorela mu takmer celá brada

V dávnej minulosti bol neodmysliteľnou súčasťou dvoru každého panovníka okrem zboru poradcov či jasnovidcov aj šašo, či iný človek, ktorý ho mal svojimi trikmi rozveseľovať. Obľúbení boli aj fakíri, ktorých vďaka schopnostiam hltať či vyfukovať oheň, ľahať si na klince alebo kráčať po rozbitom skle, považovali za akési magické bytosti. Aj dnes sa ich umenie prezentuje v rôznych historických filmoch, na rekonštrukciách historických bojov, plesoch, či spoločenských akciách. Na Slovensku sa tomuto hobby venuje len zopár ľudí. Jedným z nich je 36-ročný Košičan Stanislav Nagy. Je členom Divadelnej a šermiarskej spoločnosti ARAMIS, v ktorej má prezývku Stanley

O históriu sa S. Nagy nijako špeciálne nezaujímal, nič teda nenasvedčovalo tomu, že sa dostane k tak neobvyklej záľube, akou je fakírstvo. "Zhruba pred trinástimi rokmi som po práci zavolal kamarátovi, či by nešiel na pivo. Odmietol s tým, že musí ísť na tréning historického šermu. Smial som sa mu, že prečo to potrebuje trénovať. Veď len vezme meč do ruky a bije sa..." Keď ho však kamarát s rovnakým odôvodnením odmietol opakovane, naštval sa a vybral sa na tréning s ním. Tam pochopil, že to nie je také jednoduché, ako si predstavoval. "Bola to pre mňa spočiatku výzva. Keď ma historický šerm chytil za srdce, o fakírstve som však stále nepremýšľal."

Zaujalo ho až o dva roky. "Na oslavách Dňa mesta Košice vystupovalo viacero historických skupín. Novinkou pre nás bolo vyfukovanie ohňa, ktoré robil istý Bratislavčan." Po vystúpení sa k nemu prihovoril, no vyskúšať sa to neodvážil. Premiéru na vlastnej koži okúsil až pred piatimi rokmi. "Prišiel som k tomu ako slepé kura k zrnu. Jedno rádio nás pozvalo na svoj ples s tým, že by chceli aj ohňovú šou. Zavolal som teda kamaráta zo Spišskej novej Vsi, ktorý sa fakírstvu venoval už dávnejšie. Ten ma zaučil do základov tohto umenia."

Naučil ho hlavne, ako má oheň vyfukovať i ako ho "hltať". Začiatky však boli veľmi ťažké. "Vyfukovanie som spočiatku trénoval doma v kúpelni nad vaňou s vodou. Keď som to skúsil prvýkrát naostro, veľmi som sa vyľakal. Oheň som síce vyfúkol, no potom sa akoby obrátil a vrátil ku mne. Obhorela mi takmer celá brada a od šoku som sa až triasol. Zaprisahal som sa, že to už nebudem skúšať." Bol to však len chvíľkový popud. Stanislav totiž onedlho pozvali košické brušné tanečnice s tým, že by potrebovali fakírsky doprovod. Prekonal teda všetky zábrany a začal opäť trénovať. "Keď sa mi podarilo vyfúknuť oheň bez toho, aby som sa popálil, spadol mi zo srdca obrovský kameň," spomína so smiechom.

Najžiadanejšími na vystúpeniach sú práve čísla ohňovej šou. "Existuje viacero postupov fúkania ohňa, ktoré môžu priniesť rôzne efekty. Oheň môže siahať do rôznej dĺžky, môže začínať už pri mojich ústach alebo až od fakle. Takisto sa dá vyfukovať viackrát za sebou." Stanislav je hrdý na to, že dokáže oheň vychŕliť na jedno napitie až štrnásťkrát za sebou. Mnoho ľudí si myslí, že fakíri vyfukujú z úst tvrdý alkohol alebo benzín. "Nie je to ani lieh či niečo nič podobné. Človek by pri tom mohol explodovať. Používame klasický lampový olej, najlepšie číry. Stalo sa mi už totiž, že som použil lampový olej s prímesou repelentu s vôňou fialiek. Bola to otrasná chuť," smeje sa.

Základom úspechu je zvážiť, aké množstvo oleja vezme fakír do úst. "Ak ide o základné vyfúknutie ohňa, vezmem olej do úst, zhlboka sa cez nos nadýchnem a len maličkou škárou v našpúlených perách ho vyfúknem. Hneď potom musím pevne uzavrieť ústa, prípadne si olej nenápadne z úst utrieť." Tým dokáže veľkosť plameňa regulovať. "Ja fúkam riadne ´šupy´. Dokážem vyfúknuť aj viac ako dva a pol metrový plameň." Pred vystúpením nerobí žiadnu zvláštnu rozcvičku. "Mojou prípravou pred vystúpením je to, že si vyčistím myseľ. Pri fúkaní ohňa nesmiem myslieť na žiadne problémy, nesmie ma trápiť rodina či vzťahy. Ináč by som riskoval zranenie, ktoré je pri fakírstve zvyčajne veľmi nepríjemné."

Ak by olej prehltol, mohli by sa stať dve veci. "Tou prvou je, že človeka ten olej obvykle poriadne preženie. Mne sa to už stalo, ale spomínaný efekt sa, našťastie, nedostavil," žartuje. Druhým vážnejším rizikom je to, že fakírovi sa olej dostane do pľúc. "Ak vdýchne olej alebo jeho výpary, môže dostať zápal pľúc. Stalo sa to už trom mojim známym. Počul som dokonca o prípade, kedy mal človek po vdýchnutí horúcich výparov popáleniny pľúc a zomrel."

Okrem vyfukovania ohňa je súčasťou Stanislavových vystúpení hasenie horiacich fakličiek v ústach, odpaľovanie jednej fakličky od druhej cez jazyk či žonglovanie s horiacimi guľami. Tiež podpaľovanie častí tela, rôzne ekvilibristické zostavy s horiacou palicou, horiacou reťazou či šnúrou. "Celé je to poskladané do zostavy. Nikdy sa po triku nevrátim do základného postoja, všetko to na seba nadväzuje. Požadovaný efekt potom môžem rôzne meniť a tým, že horiace šnúry, reťaze či palice zapálim celé alebo len na koncoch, prípadne z nimi robím triky pred sebou, nad hlavou, za chrbtom alebo ich kombinujem." Populárne sú aj ekvilibristiky so svietiacimi elektrickými pomôckami či súboje s horiacimi palicami, ktoré sú vlastne kombináciou šermu a fakírstva.

Pri podpaľovaní tela ide o rôzne triky, kedy si fakír na telo prilepí nejakú podložku. "Pritláča ju horiacou fakličkou rôznou silou. Ak ju pritlačím slabo, nevznikne želaný efekt, ak ju pritlačímm príliš silne, mám popáleniny. Musí to byť tak akurát, pričom divák musí vidieť, že to je normálny reálny oheň a na tele horí. Občas dám divákom možnosť vyskúšať si, či ten oheň naozaj páli."

Divácky atraktívny je trik, pri ktorom si Stanislav ľahne na klince. "Spočíva v tom, že musia mať od seba správnu vzdialenosť. Nesmú byť ani príliš blízko pri sebe, ani príliš ďaleko. Na klince si ľahám opatrne a postupne, aby som postupne rozložil váhu tela na celú plochu, na ktorú si ľahám." Fakír sa na klince nesmie ani hodiť. Ak to robí správne, nezáleží vraj na tom, do akej váhovej kategórie patrí. Jediným fakírskym trikom, ktorý Stanislav obdivuje, no ešte nikdy sa k nemu neodhodlal je chodenie bosými nohami po rozbitom skle. "Stále mám voči nemu veľké zábrany. Ako sa však hovorí ´nikdy nehovor nikdy´. Veľmi sa mi to páči. Možno sa raz k tomu premôžem."

Fakírstvo sa dá jednoznačne označiť ako nebezpečné hobby. Okrem slabších popálenín, či menších rezných rán sa Stanislavovi viackrát stalo, že mu ohoreli vlasy, či chlpy na rôznych častiach tela. "Pred tromi rokmi som v jednom bare chcel frajerovať pred známou. Vyfukoval som oheň, no neutieral som si medzitým ústa. Oheň potom preskočil na brucho. Keď som si ho začal hasiť, ešte viac som ho prevzdušnil a preniesol sa mi aj na hruď." Na to, že Stanislav vzbĺkol ako fakľa, zareagovala kamarátka, ktorá si dala dole tričko a hasila ho len v podprsenke... "Dnes sa z mojej hlúposti už len smejem, no vtedy mi nebolo všetko jedno. Keď som lekárom v nemocnici vysvetľoval, ako sa mi to stalo, len neveriacky krútili hlavami."

Ohnivé plamene už okúsili aj jeho dlhé vlasy. Keď robí ekvilibristiku s horiacimi palicami či reťazami, chvíľu to trvá, kým sa olej "odprská". Pritom teda odlietavajú horiace kvapky, ktoré občas skončia na jeho hrive. "Stalo sa mi to viackrát. Pokiaľ to bolo na tréningu, pustil som reťaz na zem a uhasil sa. Pri vystúpení je to však iné. Nesmiem narušiť plynulosť zostavy. Začnem reťazami krútiť nad hlavou a nenápadne si predlaktiami rúk horiace vlasy uhasím. Hlavné je, aby som si zachoval chladnú hlavu."

Na vystúpeniach je najpodstatnejšie to, aby sa nič nestalo divákom. "Občas sa stalo, že sme mali na mále. Väčšinou vtedy, keď diváci nerešpektovali ohraničený priestor, v ktorom vystupujeme. Raz sa mi však stalo aj to, že mi pri súboji s ohňom odletela horiaca palica smerom k divákom. Nenápadne som sa zadíval, či to niekoho nezasiahlo. Veľmi mi odľahlo, keď som zbadal, že preletela ponad hlavy divákov do priestoru, kde nik nie je. Mal som šťastie."

Aj Stanislav má svoje vzory. "Prvým je Bratislavčan, ktorého nazývajú Drak. Je to ten, ktorého som už spomínal, že ma priviedol k fakírstvu. Druhým je Igor Slovák, ktorý je zrejme najkvalitnejším slovenským fakírom. Dokáže napríklad chŕliť ohnivé kruhy, pričom ma zatvorené ústa. Nikomu neprezradil, ako to robí. Jednoducho má zatvorené ústa, oheň horí v nich a nad ústami sa mu vytvárajú ohnivé kruhy." Na Slovensku neexistuje medzi fakírmi veľká konkurencia. V Košiciach sú možno traja a väčšina slovenských sa venuje len jednoduchým základným trikom.

Stanislav nie je žiadnym lokálnym umelcom. "Vystupujem po celom Slovensku, a hlavne mimo Košíc. Okrem toho sme vystupovali aj v Chorvátsku, Maďarsku, Taliansku, či Rakúsku." Najkrajšie spomienky z vystúpení má zo zahraničia. "V Chorvátsku sme boli trikrát. Na poslednom vystúpení sme už boli takí známi, že tam prišli len kvôli nám kameramani viacerých televízii a aplauz sme zožali už okamžite po nástupe." Talianov a Rakúšanov zase ohúrili najmä rôznymi ohňovými efektmi spojenými s pyrotechnikou.

Za úspech pokladá každé pozvanie na podujatie, špeciálne ak ho volá nejaká známa agentúra na veľkú akciu. "Nikdy nezabudnem na to, ako sme vystupovali v stupavskom amfiteátri. Predstavilo sa tam niekoľko umelcov, ktorí robili ohňovú šou. Keď som začal ja, celý amfiteáter sa postavil a začal skandovať moju prezývku. Dodnes mám z toho zimomriavky."

Tréningu sa Stanislav venuje už pomenej. "Väčšinu trikov už ovládam tak dobre, že by bolo zbytočné venovať sa im." Pri tréningu niektorých trikov si však riadne "užil". "Cvičil som napríklad ekvilibristiku s lanom, na ktorého koncoch sú pripevnené horiace gule. Miesto horiacich gulí sa však na tréning používajú zvyčajne tenisové loptičky. Neuvedomil som si, že to má svoj dôvod a na konce som pripevnil kusy tvrdého ingusu. Keď som sa trafil do rozkroku, hneď mi bolo jasné, prečo tam mali byť loptičky," nadnesene spomína na bolestivý zážitok.

Rodina a priatelia na jeho nebezpečný koníček reagujú rôzne. "Mama nie je veľmi nadšená, no vie, že to pre mňa znamená veľa a tak to radšej ticho ignoruje." Kamarátom sa zas jeho umenie páči a na jeho vystúpenia sa chodia radi pozerať. "Pre mňa je to jednoznačne životná vášeň. Prišiel som k nej ani neviem ako, no chytila ma tak, že si bez nej neviem vôbec predstaviť hoci len tri dni."

Tomáš LEMEŠANI

Autor: Najmladší bude desaťročný

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári