Bolesť po zrážke s ľudským "tankom"

tlmili dve injekcie a štyri tabletky

Sú najpríjemnejším prekvapením svetového šampionátu v Chorvátsku. Pred začiatkom defilé najlepších tímov tejto planéty pasoval kde-kto slovenských hádzanárov do pozície medzi najväčšími outsidermi turnaja, možno až kdesi na úroveň Kuby, Kuvajtu či Saudskej Arábie... Že baviť sa o postupe zo základnej skupiny v Osijeku by bolo veľmi naivné. Ale mančaft, ktorý poskladal tak trochu záhadný tréner Zoltán Heister, dal na frak všetkým pochybovačom, pre ktorých bola už vopred naša premiérová účasť na majstrovstvách sveta iba zbytočne vyhodenými peniazmi.

Nebyť menšej dekoncentrácie pri rozohrávke presilovky v záverečných sekundách súboja so Švédskom, mohli hrať Slováci včera v Záhrebe so Srbmi o 7. miesto na majstrovstvách sveta. No aj tak, či už skončili na 9. alebo 10. priečke (lebo naša uzávierka bola deň pred ich posledným turnajovým vystúpením), chorvátsky šampionát bude zapísaný zlatými písmenami do kroniky našej mužskej reprezentácie. A na tých nešťastných 12 sekúnd, keď náš národiak prepásol šancu na historickú remízu so štvornásobnými majstrami sveta, sa časom zabude. "Nemyslím si, že nás má mrzieť tých posledných dvanásť sekúnd proti Švédom, pretože ten zápas sa nerozhodoval na konci. Vtedy to bolo už len hop alebo trop. My sme sa vlastne o dobrý výsledok pripravili už v prvom polčase, keď sme súperovi dovolili, aby získal výraznejší náskok, ktorý sa nám doháňalo veľmi ťažko, a v závere sme už nemali dosť síl na to, aby sme výsledok otočili," tvrdí jeden z najlepších gólmanov svetového šampionátu Richard Štochl.

Kto by to bol povedal, že po vlaňajšom výprasku od "troch koruniek" na európskom šampionáte v Nórsku, o rok neskôr na Balkáne sa slovenská reprezentácia postará o výraznú devalváciu tvrdej hádzanárskej meny, že po dvoch výsledkovo neveľmi úspešných štartoch na majstrovstvách Európy bude hrať Slovensko vyrovnanú partiu s hocikým z absolútnej svetovej špičky. "To je už tá naša povaha. Ľudia veľmi radi podceňujú našich športovcov, a pred majstrovstvami sveta podcenili aj nás. Preto sme veľmi radi, že sme im ukázali, že neprávom, že hádzanú hrať vieme, a cestu do Chorvátska sme nemerali zbytočne. Dnes si nás nedovolia podceniť ani naši súperi. Určite tak, pod dojmom vlaňajšieho výsledku na majstrovstvách Európy, neurobili ani Švédi. Veď ste to videli, že na konci zápasu už aj oni mleli doslova z posledného. Na naše vystúpenie je tu veľmi pozitívny ohlas zo všetkých strán. Aj keď som tunajšie noviny ešte nečítal, určite sa tam o nás píše ako o najväčšom prekvapení šampionátu," povedal nám Richard Štochl pár hodín pred rozhodujúcim duelom Slovákov s Nórmi o 9. miesto.

Rišo bol pripravený naň nastúpiť, aj keď bolesť po zrážke s tankom s maďarskými výsostnými znakmi (pivotom Gálom) a nevídanej porcii ôsmich náročných zápasov v rozpätí jedenástich dní, ešte neustúpila. "Nepamätám sa, či som niekedy vo svojej kariére zažil také zápasové zaťaženie, azda niekedy počas nejakého prípravného bloku, ale tie podmienky sú pre všetkých rovnaké, každý sa s tým musí vysporiadať. Ja navyše aj s tým zranením. Pred zápasom vždy dostanem dve injekcie, zhltnem štyri tabletky, aby som necítil bolesť, a ide sa na to. Keď je deň voľna, stačia aj tie tabletky a poriadna masáž. A čo sa Gála týka, či to bol z jeho strany úmysel alebo nie, to vôbec neriešim. Keď sa s ním stretnem pred zápasom maďarskej ligy, určite sa pozdravíme, a ide sa ďalej," tvrdí gólman s druhou najvyššou percentuálnou úspešnosťou zásahov na turnaji.

V súvislosti s takým fyzickým náporom na hráčov zúčastnených mužstiev, a pri pohľade na značnú maródku spôsobenú chorobou, sa vynára otázka, či je januárový termín pre takú významnú súťaž najvhodnejší. V tomto období je totiž človečenstvo na chrípku či nachladnutie najviac náchylné. Slováci patrili medzi mužstvá, ktoré na to doplatili najviac. "Už veľmi dlho sa tak hrá, že ženy majú svoj svetový šampionát v decembri, a muži v januári, teda v najchladnejších mesiacoch, takže to nie je nič nové. Každý sa na to musí pripraviť, aby sa choroby z toho vyplývajúce podpísali pod zostavu čo najmenej. Každý má rovnaké podmienky, a je len na ňom, ako tie boľačky zo zápasov, ktorých je veľa, prekoná."

V Chorvátsku panuje v týchto dňoch doslova hádzanárske šialenstvo, čo pocítili na vlastnej koži aj slovenskí hádzanári. Aj keď ich počas vzájomného duelu s domácou reprezentáciou nemusel pred rozvášneným davom chrániť kordón policajtov ako v každom stretnutí Chorvátmi nenávidených Srbov. "Je pravda, že v Chorvátsku vládne nevídaná atmosféra, ale v Záhrebe je plná hala iba na zápasoch domáceho mužstva. Počas duelov ostatných celkov je hala prázdna. Aj preto sa mne osobne hralo lepšie v Osijeku, kde bolo hľadisko plné na každý náš zápas. Vždy sa hrá lepšie v prostredí, kde je hluk. A čím je väčší, tým je lepšie," tvrdí skúsený brankár.

Tréner Heister a vyjadril, že buduje mužstvo na olympiádu v roku 2012 v Londýne. A vtedy bude mať najstarší hráč slovenského výberu na majstrovstvách sveta, Richard Štochl, už 37 rokov. "Samozrejme, olympiáda je aj pre mňa najväčší osobný cieľ, bolo by to najkrajšie vyvrcholenie mojej kariéry. A myslím si, že ani v takom veku by nebol pre mňa problém, aby som to zvládol. Veď je mnoho skvelých svetových brankárov, ktorí patrili medzi špičku aj po štyridsiatke."

Bohuš MATIA

Autor: Najmladší bude desaťročný

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári