Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Pešia zóna na Hlavnej ulici má 25 rokov. Ako si na toto obdobie spomína bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster?

Najprv zmizli z Leninovej ulice autá, neskôr prišli na rad aj električkyPísal sa rok 1979, keď Mestský národný výbor v Košiciach vedený predsedom

Najprv zmizli z Leninovej ulice autá, neskôr prišli na rad aj električky

Písal sa rok 1979, keď Mestský národný výbor v Košiciach vedený predsedom Ing. Jánom Velesom podpísal zmluvu s Wuppertalom o družobných stykoch. Ing. Rudolf Schuster, ktorý bol vtedy podpredsedom spomínaného národného výboru a mal na starosti ekonomiku, si okrem dojmov z návštevy Nemecka priniesol nápad, vytvoriť aj na vtedajšej Leninovej ulici, teraz Hlavnej, pešiu zónu. Hoci to nebolo jednoduché, podarilo sa a v týchto dňoch "oslavuje" košická pešia zóna 25. narodeniny.

Skryť Vypnúť reklamu

"Po dnešnej Hlavnej ulici, to si iste mnohí pamätajú, jazdili pred 25 rokmi električky, autá a pomedzi nich chodci, cyklisti a mamy s kočíkmi," začal spomínať na tie časy exprezident a dvojnásobný exprimátor Košíc Dr.h.c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. "Keď prišla zima s kopou snehu, viackrát sa stalo, že podpredseda, nepodpredseda, musel som si zobrať na pomoc bývalých kolegov z VSŽ a ručne v noci poprekladať parkujúce autá, aby mali mechanizmy možnosť ulicu do rána vyčistiť. Táto ´drobnosť´ tiež prispela k rozhodnutiu, že na Hlavnej ´pešia´ musí byť."

Realizovať naostro ju začal 2. januára roku 1984 vylúčením automobilovej dopravy. Dovtedy nápad akosi nenachádzal pochopenie vo vedení mesta ani medzi obchodnými organizáciami, ktoré mali na Leninovej prevádzky. Až na niektoré výnimky sa väčšine nechcelo sprejazdniť dvory prechádzajúce na Kováčsku a Mäsiarsku ulicu a cez ne zásobovanie zabezpečiť. Radšej boli zaryto proti pešej zóne. "O pešej sa už predtým dosť hovorilo a spôsob zásobovania cez dvory, prípadne po Hlavnej ráno do ôsmej, bol dokonca schválený radou Mestského národného výboru. V prvej etape začala teda pešia fungovať najprv cez soboty a nedele a týkala sa vozidiel. Električiek nie, tie jazdili bez obmedzenia. Nemohol som hneď dostať všetko preč. Vedel som, že ľudia si na zmenu musia zvyknúť a sami sa presvedčiť, aké výhodné bude, keď bude ulica patriť len im." Väčšina občanov začala tento nápad vnímať pozitívne. Čas na druhý, podstatne "studenší" šok odstavenie električiek, prišiel v roku 1986, keď bola ako náhrada za prepravu po Leninovej ulici 3. júla dokončená električková trať na Kuzmányho ulici. Pri zdôvodňovaní vylúčenia električkovej prepravy z hlavnej mestskej tepny R. Schuster poukazoval najmä na to, že ťažké vozne, ktoré majú rozchod ako železnica, otrasmi ničia vzácne pamiatky. Urbanovu vežu, kaplnku sv. Michala, a predovšetkým gotickú katedrálu Dóm sv. Alžbety.

Skryť Vypnúť reklamu

"Vtedajší vedúci tajomník ma v myšlienke podporoval, zároveň však dával ruky preč. Všetka zodpovednosť a kritika išla na moju hlavu. Hoci toho nebolo málo, vedel som, že nepopustím. Nemôžem. Vo Wuppertale sa stalo, že primátorov vodič pri zaparkovaní služobného auta asi pol metra zašiel do územia pešej zóny a okoloidúci dali zlosť radnici jasne najavo. Keď výnimka neplatila pre wuppertalského primátora, nemohla ani u nás." R. Schuster vydal zákaz vstupu vozidiel pre jeho i ďalšie úrady, pre svojho vodiča, aj policajtov. Pokiaľ do pešej autom vošli, a nešli na zásah, zažili, ako sa stojí na koberci krajského policajného riaditeľa... V dodržiavaní zákazu bol exprimátor prísny aj voči návštevám. Auto ministra kultúry, ktoré zaparkovalo za divadlom, dal napríklad odtiahnuť. Na vodiča francúzskeho atašé, ktorý sa oháňal povolením na parkovanie, sa sťažoval u francúzskeho veľvyslanca. Aj prezident Michal Kováč musel ísť od Alžbetinej k divadlu pešo.

Skryť Vypnúť reklamu

Po roku od vzniku pešej zóny počet jej priaznivcov začal pribúdať. K narastajúcej spokojnosti prispelo aj to, že sa z domov na Leninovej a v susedných uliciach postupne museli vysťahovať neprispôsobivé rodiny, ktoré kazili obraz čistého a bezpečného centra. Ďalším krokom k zveľaďovaniu boli opravy komínov, striech, štítov a fasád domov, z ktorých niektoré boli dovtedy označené nápismi Pozor, padá omietka a podopreté stĺpmi, inak by sa zrútili. "Zneli síce hlasy, najmä od architektov, ktorí sa proti mne spojili, že opravami len čelných stien som vytváral potemkinovské dediny. To je však omyl. Cieľom bolo ukázať, aké krásne boli kedysi tieto historické domy, a tiež nepriamo donútiť správcov domov, aby, keď je upravená čelná stena, začali robiť poriadky aj ďalej, vrátane dvorov. Snažil som sa tiež o to, nech sa k centru nedostanú paneláky." Existovala totiž architektonická štúdia, ktorá uvažovala práve o čo najväčšom priblížení panelákových stavieb k centru.

"Kvôli opravám domov bol ročný finančný plán na rekonštrukciu historického jadra prekročený o 135 miliónov korún, za čo ma neminul raport u predsedu Východoslovenského Krajského národného výboru Ivana Goňka. Pritom ten istý človek pár mesiacov predtým, keď si pri nástupe do funkcie prezrel opravy budov na Leninovej ulici, povedal, nech pokračujeme ďalej, peňazí na opravy je dosť. Kto sa teda mal v tom vyznať?" Aby sa opravy čo najvernejšie podobali histórii, často sa využívali dobové fotky z centra mesta, vrátane parkov a fontán, a na výrobu brán hľadali zručné ruky kováčov. Napriek tomu, že rekonštrukcia Leninovej ulice nebola príslušnými orgánmi oficiálne schválená, postupovala. Pod rúškom provizória. Obrovskej zmeny sa pod pracovným názvom "Projekt údržby parku pred divadlom" dočkal park a fontána pred divadlom. Na papieri nebola žiadna radikálna zmena, len údržba, v skutočnosti veľká premena, ktorá sa začala v marci 1985. "Bol som vo Vladimíre pri Moskve a veľmi ma upútala tamojšia fontána. Hoci mi autori nemohli ani jediný membránový ventil darovať, lebo pochádzali z vojenského programu, vďaka tomu, že sa im nakoniec podarilo medzi Vianocami a novoročnými sviatkami roku 1984 prísť do Košíc, za pár dní sme podľa ich nákresu vo VSŽ ventily vyrobili. Za pomoci cisterien sa v areáli Správy mestskej zelene odskúšali a 1. mája 1985 hrajúcu fontánu so svetelnými efektmi mohli v plnej kráse obdivovať obyvatelia mesta."

Záchrana centra mesta pokračovala, aj keď už nebol R. Schuster primátorom, ale predsedom VS KNV, neskôr predsedom SNR a potom veľvyslancom v Kanade. "Po návrate z Kanady v roku 1992 mi dosť prekážala nízka úroveň čistoty, slabá starostlivosť o zeleň, zanedbané verejné osvetlenie, a hlavne moderne upravený park a fontána za divadlom. Vďaka tomu, že som sa v roku 1994 znovu stal primátorom Košíc, to, čo sa medzitým ´modernosťou´ skazilo, sa muselo napraviť. Arpád Račko takmer skolaboval, keď som mu ukázal dobovú fotku jadra fontány a povedal, že presne takto ju musí z moderného vzhľadu zmeniť do historického. Nechcel, bránil sa... A predsa som ho večer našiel pri fontáne ako pracuje pri umelom osvetlení chránený pred dažďom provizórnym prístreškom. Zvládol to rekordne, za 20 dní, a 30. júna 1995 mohla byť fontána sprístupnená verejnosti."

Vo februári 1995 prišiel za R. Schusterom košický biskup Mons. Alojz Tkáč s myšlienkou, že by, ak sa to podarí, mohol prísť v rámci pripravovanej návštevy Slovenska Svätý Otec Ján Pavol II. aj do Košíc. Toto bol impulz na konkrétny plán. V rámci návštevy by sa predsa dalo pre mesto urobiť to, čo pôvodne vôbec nebolo v pláne... Stalo sa. Obnovené bolo dobové osvetlenie, kovové oplotenie okolo parku, fontána s parkom za divadlom, niektoré cirkevné i historické budovy v centre, pozlátené ornamenty na kupole veže Dómu sv. Alžbety.

"Už počas prvého funkčného obdobia som sa veľmi usiloval o výmenu inžinierskych sietí na Leninovej ulici, ktoré boli jej najboľavejším miestom. Vodovod a kanalizácia pochádzajúce z rokov 1906 až 1911 dávali o sebe vedieť. Časté poruchy, ktoré sa mohli odstrániť rozkopávkami, mláky stojacej vody na ceste i chodníkoch, nefunkčné kanalizačné vpuste. Rekonštrukcia bola nevyhnutná. Kde však na ňu vziať obrovské milióny? Na opravu som vtedy nenašiel pochopenie ani v straníckych orgánoch. Práce museli počkať," spomína R. Schuster na 90. roky. Posun nastal až po revolúcii. "Keď som sa stal znovu primátorom, po mesiacoch príprav sa v roku 1995 konečne začalo a Hlavná ulica sa po združení finančných prostriedkov jednotlivých investorov stala staveniskom."

Vodári pri nej použili novú technológiu tzv. rukáv. Vďaka nemu sa do starej kanalizácie uložil na mieru ušitý naimpregnovaný rukáv, ktorý, ak by pôvodné rúry praskli, bez problémov ich nahradil a voda by ním ďalej prúdila. Tento postup šetril financie, a keďže sa staré rúry nemuseli vyberať a nahrádzať novými, ulica bola podstatne menej rozkopaná. Po vodároch prišli na rad ďalšie firmy a siete. "Niektorí tvrdia, že sa rekonštrukcia Hlavnej robila hurá systémom. Nesúhlasím, všetko bolo koordinované tak, aby opravy, napriek svojmu rozsahu, trvali čo najkratšie. Možno to boli občas až krkolomné termíny, ale aby Košičania nemuseli dva roky prechádzať rozrytou Hlavnou, museli byť."

Po obrovskej rekonštrukcii, povrchovej úprave, vytvorení cyklistického chodníka a potôčika, sa Hlavná ulica spestrená vianočnou výzdobou 5. decembra 1996 v plnej kráse ukázala Košičanom. "A krásna je doteraz. Podľa nášho vzoru si postupne začali vytvárať pešie zóny aj ďalšie mestá. Myšlienka, ktorú som chcel zrealizovať, sa teda stala skutočnosťou. Napriek tomu, že ženy na mňa hromžia kvôli opätkom, ktoré si na dlažbe ničia. Majú pravdu, nie je to jednoduché. My sme však nemohli medzery medzi kameňmi hneď vtedy vyšpárovať, najprv sa malo počkať, kým dlažba sadne. Špárovanie mala byť úloha tých, ktorí prišli po mne, a ktorí to doteraz, napriek mojim upozorneniam, nespravili."

R. Schuster sa vrátil aj k tomu, čo sa mu vyčíta k obrovskému zadĺženiu mestu. "Nepopieram, dlh vznikol. Treba sa však pozrieť aj na to, koľko peňazí na rekonštrukciu sa získalo nie zo súkromných, ale zo štátnych peňazí, teda od podnikov, ktoré pri tejto oprave združili finančné prostriedky. Pripomínam aj to, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa v meste urobí, musí byť schválené mestskými poslancami." Primátor môže dať návrh, ale svoje "za" alebo "proti" vyslovujú poslanci. "Nech sa tí, čo rekonštrukciu vtedy podporili, namiesto kritiky a hanenia chvália, že na ďalších najmenej 90 rokov bude pokoj s inžinierskymi sieťami, nezničili sa pivnice a nepopraskali múry domov, ale vznikla nádherná centrálna zóna, ktorá je našou pýchou. Ak chce niekto kritizovať, nech sa najprv pozrie na podstatu veci a až potom nastavuje ukazovák na moju osobu," dodal na záver spomínania na 25 rokov od vytvorenia pešej zóny dvojnásobný exprimátor Košíc Rudolf Schuster.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 255
  2. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 595
  3. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 542
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 430
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 095
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 942
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 739
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 542
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 6 999
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 708
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop